O hercoch sa hovorí, že sú primadony a nový komediálny seriál Vytoč môjho agenta tento obraz len utvrdzuje. Viacerí známi českí a slovenskí herci si v ňom zahrali pod vlastným menom akúsi spotvorenú verziu samých seba.
Herečka ZUZANA KRONEROVÁ ich obdivuje, ako si dokázali vystreliť sami zo seba a aj preto, že pre herca je jednoduchšie skryť sa za fiktívnu postavu tak, ako ona v úlohe hereckej agentky Yvetty. Má s ňou spoločný zmysel pre humor a kladný vzťah k zvieratám.
Keby bola skutočnou agentkou, chcela by sa starať o herca Ferka Kovára, pretože ten by sa na ňu nehneval, keby mu nezohnala žiadnu robotu.
Sú herci naozaj také primadony, ako ich seriál Vytoč môjho agenta vykresľuje, že ich treba stále ofukovať, lichotiť im, chodiť okolo nich ako okolo horúcej kaše?
Naopak, práve herci a herečky, ktorí účinkovali v seriáli a hrali samých seba, preukázali obrovský zmysel pre humor a sebairóniu. Napríklad taká Tatiana Medvecká nie je žiadna primadona, je skvelá a skromná herečka. To len podľa scenára hrala úplne inú Táňu Medveckú.
Nebolo vám ľúto, že i vy nehráte herečku Zuzanu Kronerovú?

Do seriálov sa sama neobsadzujem, ale myslím si, že to musí byť veľmi ťažké. Ťažšie, než hrať postavu, za ktorú sa môžem skryť. Takže všetkých hercov a herečky, ktorí hrali samých seba, veľmi obdivujem, že neváhali a prišli si zo seba urobiť srandu.
Za socíku sme tu nemali hereckých agentov a ani teraz tu asi nepôsobia také agentúry, aké vidíme v tomto seriáli.
Seriál je v prvom rade nadsádzka a keďže vychádza z francúzskej predlohy, hovorí o agentoch v západnej Európe či Amerike, kde hercom musia aj zháňať prácu. Len si spomeňte na film Tootsie, ako zúfalo sa Dustin Hoffman naháňal za prácou, hoci bol skvelý herec, on i postava, ktorú hral.
U nás niečo také neexistuje. Neviem, možno je to preto, že je tu malý trh a nás je málo, takže nás potrebujú všetkých, aj v rozhlase a v televíziách.
Máte s hereckými agentmi osobné skúsenosti?
Nikdy som nemala agenta, je to paradox, že ho teraz hrám.
Ktorého slovenského herca by ste ako agentka chceli zastupovať?
Ferka Kovára. Lebo on je taký dobrý človek, že keby som mu aj robotu nezohnala, tak by sa na mňa nenahneval.

A ktorého z vás štyroch seriálových agentov by ste si vybrali, aby vás ako herečku zastupoval?
Srdcu blízki sú mi dvaja. Kryštof Hádek, lebo on to myslí taaak dobre a vždy všetko popletie, a Martha Issová, ktorú milujem ako herečku a aj v postave agentky Andrey.
Ale aby som mala zaručenú robotu, tak by som chcela Maštalíra. Pracuje nie vždy čistými prostriedkami, o čom by som sa, dúfam, nedozvedela, ale vždy by mi niečo zohnal.
V tomto seriáli agenti skutočne nepracujú čistými prostriedkami, klamú, zatajujú, robia podrazy. Chápem, že je to komédia, ale nie je toho príliš?
Scenáristi museli napísať do scenára rôzne peripetie, konflikty, katastrofy, aby to bolo pre divákov napínavé a zábavné. To je pre herca tzv. žrádlo, má čo hrať. Ale inak my, herci, nechceme v súkromnom živote zažívať to, čo žijeme na javisku alebo v seriáli.
Zuzana Kronerová
- Je slovenská herečka.
- Začínala v Divadle pre deti a mládež v Trnave, neskôr prešla na Novú scénu do Bratislavy. Po trojročnom angažmáne v SND zakotvila v Astorke Korzo ’90.
- Uplatnila sa aj v televíznych inscenáciách a seriáloch, v rozhlase a v dabingu.
- Je držiteľkou ocenení Dosky, Krištáľové krídlo, Igric, Slnko v sieti a získala dvoch Českých levov. V roku 2018 sa stala držiteľkou prezidentského Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.
- Je známa z filmov Nevera po slovensky, Červený kapitán, Vidiecky učiteľ či Baba z ľadu.
- Aktuálne hrá v seriáli Vytoč môjho agenta na Joj Play, čoskoro ho uvedie aj TV Joj.
Aká je agentka Yvetta, ktorú hráte?
Yvetta je v agentúre najstaršia. Je to, ako sa hovorí, stará škola.
Miluje film, zažila časy kinematografie, keď ešte agenti neexistovali a pamätá si všetkých filmových velikánov.
Podobáte sa v niečom na ňu?
Niečo tam určite je. Nielen vizáž, ale máme aj podobný štýl obliekania.
Nazvala by som ho takým slobodným, trošku športovým štýlom. S kostýmovou výtvarníčkou sme sa zhodli na tom, že Yvetta nesmie byť elegantnejšia a atraktívnejšia ako herečky, ktoré hrajú samy seba.
Prečo?
Pretože Yvetta je tá, ktorá hercovi pomáha zháňať prácu, zastupuje ho, stará sa oňho a je akousi jeho sivou eminenciou. Pohybuje sa v pozadí, a tak nemôže byť výraznejšia.
Yvetta má aj dosť suchý humor. Je vám blízky?
Veľmi. Humor mám rada, obzvlášť ten suchý. Je mi blízky aj čierny humor – a aj ten sa v seriáli občas objaví. Mala som dokonca predstavu, že Yvetta bude veľmi ostro ironická.
Ale pán režisér Blaško ma umravňoval do polohy dobručkej staršej dámy, ktorá všetkých chápe a je láskavá. Divák rozhodne, či jej uverí.
Yvettu všade sprevádza psík. Tiež sa volá Jean Gabin ako vo francúzskom origináli seriálu?
Pes sa volá Eva. (Smiech.) Upozorňovala som réžiu, aby robili zábery len zhora a zboku, aby nebolo vidno, že je to slečna. Jedna do druhej sme sa zaľúbili. Pani majiteľka ma stále chválila, vravela, že vidieť, ako mám zvieratá rada a že ten pes to cíti a vracia mi lásku.
Eva bola fantastická a hoci nebola trénovaná na účinkovanie vo filmoch, mala neuveriteľné herecké akcie. Neviem, či sa dostali do zostrihu, ale keď sme napríklad točili poradu a niekto povedal šokujúcu informáciu, Eva sa na mňa prudko obrátila a pozrela sa na mňa s výrazom: Čo má toto znamenať?
Hrali ste už v minulosti so psami?
Pravdaže, veľakrát. Aj s husami, kravičkami, keďže som hrávala v rozprávkach, dokonca aj so somárom. Zvieratá, to je môj osud. Ale doma mám len korytnačku. Bolo by mi smutno, keby som nechávala psíka celé dni doma samého.
Navyše často odchádzam aj na niekoľko dní alebo týždňov, keď mám natáčanie alebo divadelné predstavenie v Česku.
V seriáli ste obklopená samými mladými hercami. Máte niekedy so svojimi hereckými i pedagogickými skúsenosťami tendenciu radiť im alebo ich mentorovať?
To by som si v živote nedovolila! Keby ma niekto z mladých hercov požiadal o radu, tak samozrejme, ale ani ako učiteľka hereckej tvorby som nikdy nebola typický mentor. Skôr taký partner, s ktorým sa dá diskutovať.
A tu je herecká zostava skvelá. Tí, čo hrajú agentov, sú všetci moji kamaráti. Zo slovenských hercov tam hrajú samých seba Juraj Loj, Tánička Pauhofová a moja žiačka, Gabika Marcinková. Je pekné sledovať, ako sa jej darí.
K herectvu ste viedli celú novú generáciu hercov, pritom vás samotnú vraj vaši rodičia, tiež herci, od herectva odrádzali tým, že vám o herectve rozprávali horory. Prečo?
Tie horory mi rozprával najmä otec. Ako dieťa som rada počúvala rozhlasové hry a túžila som byť členkou detskej rozhlasovej družiny. A tak si otec vymýšľal, že v rozhlase deti zatvárajú na celú noc, nedajú im najesť, a keď niečo pokazia, zbijú ich.
Odrádzali ma, pretože vedeli, že herecký chlebíček je tvrdý v tom, že môžete byť síce dobrý, ale keď si vás režisér alebo režisérka nevšimnú, nemáte prácu. A herec bez práce nemôže byť hercom, pretože hrať doma v obývačke bez publika nie je možné.
Vtedy nemohli tušiť, či budem mať nejaký talent a chceli ma ušetriť sklamanie. Našťastie som v génoch zrejme niečo zdedila.
Audiotip Zuzany Kronerovej
Pred časom som čítala knihu Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident: Listy Jozefovi Tisovi.
Očarila ma a tak som producentke a režisérke audiokníh Barbore Kardošovej navrhla, aby ju spravila ako audioknihu. A Barbora sa zasmiala, vytiahla pripravenú knihu od Madeline aj s venovaním a ponukou, aby som časť jej knihy načítala. Odporúčam, a nielen preto, že je na nej aj môj hlas.
Čím aktuálne žijete?
Spoločenská atmosféra je u nás ťaživá, a nielen u nás. Treba sa tomu brániť a nestrácať optimizmus, aj keď v mojom veku by som mohla byť skôr pesimistka, že sa zlepšenia nedožijem. Ale súhlasím s jedným politológom, že nás čakajú štyri stratené roky.
Podpísala som sa aj pod petíciu za odstúpenie ministerky kultúry, lebo hlása nebezpečné vety s do neba volajúcou aroganciou. Ako hrdá patrónka filmového festivalu Inakosti veľmi protestujem proti takýmto výpadom. To už nie je len o nekompetentnosti a nevzdelanosti, to je aj zloba.
Radšej povedzte, kde vás v blízkej dobe budeme môcť ešte okrem televízie vidieť?
S českou režisérkou Veronikou Liškovou som nakrútila film Rok vdovy, scenár písal jej manžel Eugen Liška. Hlavnú postavu hrá Pavla Beretová z Národného divadla Praha a ja hrám jej svokru. Smutný príbeh o tom, čo všetko zažíva mladá vdova, čomu musí čeliť, šikanovanie na úradoch, ako sa sama vyrovnáva s náhlou stratou.
Režisérka je dokumentaristka, teraz súťaží o Českého leva dokument Návštevníci a nakrútila aj Bohumilov svet, citlivý portrét pedofila, ktorý bojuje so svojou deviáciou.
Okrem toho hrám v divadlách v Prahe aj v Bratislave, najnovšie sme v DPOH s Valériou Schulczovou naštudovali inscenáciu Pozsony Dance Club – cez dejiny jednej bratislavskej kaviarne vyrozprávame dejiny Slovenska od roku 1848 po dnešné dni. Je to činohra, tanec a známe pesničky.
A v lete budem točiť s Bohdanom Slámom ďalší film.
Rozhovor s použitím podkladov TV JOJ vznikol pre magazín TV OKO/TV SVET.