Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Opery s rozprávkovými námetmi patria celosvetovo medzi najobľúbenejšie tituly.
Nie je to, samozrejme, špecifikum opery, detský divák všeobecne patrí medzi najvyhľadávanejšie cieľové skupiny aj v činohre, balete, vo filme alebo v literatúre.
Cesty opery a rozprávky sa pritom plnohodnotne stretli až prekvapivo neskoro, na prelome 19. a 20. storočia. Ako však plynul čas, tvorcovia si uvedomili ich potenciál a až po súčasnosť detských opier stále utešene pribúda.
V dávnych časoch
S detským divákom sa v opere počítalo prakticky od jej vzniku na prelome 16. a 17. storočia. Bez toho, aby boli diela komponované špeciálne pre túto cieľovú skupinu, vznikali detské opery spontánne, prirodzeným vývojom zo školských hier, cirkevných divadiel, biblických hier a intermédií. Slúžili na výučbu jazykov, gramatiky, tanca, spevu a neskôr aj hudby.
Prvé pokusy, ktoré niesli už viaceré atribúty opery, sa odohrali v Anglicku, keď sa v druhej polovici 17. storočia začal verejný divadelný život pomaly prebúdzať po ukončení zákazu divadiel.
Darilo sa vtedy forme masques (nazývanej aj semi-opera), ktorá pôvodne pochádzala z Talianska 16. storočia. Spájala hudbu, tanec a činoherný text, jej súčasťou bola zvyčajne bohatá výprava a tematicky často vychádzala z antických alegórií.
V Anglicku sa však antická mytológia, na rozdiel od Talianska, spracovávala s väčším odstupom, nezriedka aj s humorom a zaujímavá bola tiež častá rozprávková štylizácia.
Najslávnejší anglický skladateľ baroka Henry Purcell má na svojom skladateľskom konte niekoľko masques, obľúbené sú dodnes Kráľovná víl (The Fairy Queen) a Indická kráľovná (The Indian Queen).
Boli skomponované približne v rovnakom období ako jeho jediné plnohodnotné operné dielo Dido a Aeneas (Dido and Aeneas). Iste, tento tragický antický námet nie je žiadnou rozprávkou, no z kompozície opery pre dievčenskú školu v Chelsea je zrejmé, že skladateľ operu koncipoval pre väčšie deti.
Detské opery písané deťmi
Autorom detských opier je aj jeden z najväčších géniov klasickej hudby Wolfgang Amadeus Mozart. Autorstvo uňho vyplývalo ani nie tak zo zámeru tvoriť pre deti, ale z jednoduchého faktu, že mu ponúkli špecifické námety v čase, keď bol sám dieťaťom.
Do svojich pätnástich rokov napísal šesť opier, viaceré s detsky naivnými témami. K rozprávke sa však dostal aj na sklonku života. V Čarovnej flaute (Die Zauberflöte) priniesol na operné javisko singspiel so zmesou ľudovej frašky, rozprávky a symbolistickej hry.
A hoci sa v tejto opere nachádzajú mnohé prehrešky proti zákonom logiky, Mozart svojou geniálnou hudbou túto pestrú divadelnú zmes urobil nesmrteľnou a pripravil opernému žánru cestu smerom k romantizmu.
Nastavovanie parametrov
Zaujímavé pokusy spracovať rozprávkové námety vychádzali z prirodzených inšpirácií mnohých skladateľov národných škôl 19. storočia ľudovou hudbou – svet ľudovej kultúry bol vždy organicky prepojený s rozprávkovými témami. Tento trend sa silno prejavil napríklad v ruskej hudbe, v ktorej sa niekoľko skladateľov pokúsilo implementovať rozprávkový svet do opery.
Puškinovu rozprávkovú poému Ruslan a Ľudmila úspešne adaptoval zakladateľ ruskej národnej hudby Michail Ivanovič Glinka. Inšpiračným zdrojom viacerých opier sa stali byliny – rozprávkovo koncipované epické básne o hrdinských životoch bohatierov (Nikolaj Rimskij-Korsakov).
Koncom 19. storočia si už tvorcovia začali uvedomovať, že detská opera musí spĺňať niekoľko zásadných kritérií. Musí mať prehľadný a jasne vypointovaný dej, musí zachovávať kontinuitu príbehu a mala by byť komponovaná hudobným jazykom, ktorý je pre dieťa pútavý.
Priekopníkom sa v tomto smere stal koncom 19. storočia nemecký skladateľ Engelbert Humperdinck. Od božských hrdinov hmlistého sveta wagnerovských mýtov sa mu podarilo presunúť do jasnejších a prežiarených krajov nesmierne milou rozprávkovou operou Perníková chalúpka, v origináli Hänsel und Gretel (Janko a Marienka).
Vďaka svojej povahe učenca, v kombinácii s detským pohľadom na svet, sa vymanil z vplyvu veľkého Wagnera (bol skladateľovým spolupracovníkom) a ten sa prejavil iba v hudbe.
Humperdinck sa wagnerovskými prostriedkami priblížil k radikálne odlišným cieľom. Veľký orchester intonuje detské pesničky, opulentná inštrumentácia obaľuje jednoduché melódie a napriek tomu je zachovaná prehľadnosť ľudovej piesne a farebná rozprávková atmosféra.
Humperdinckova Perníková chalúpka vznikla pôvodne ako dielko pre uzavretý rodinný kruh a napokon sa stala radosťou pre celý svet.
Antonín Dvořák
Rozprávkovým a baladickým témam sa celý život venoval významný český skladateľ Antonín Dvořák. Už vo svojom druhom opernom pokuse spracoval ľudovú rozprávku Král a uhlíř, ku ktorému sa po prvotnom odmietnutí ešte vrátil a na libreto skomponoval úplne odlišnú hudbu.
Osudovým sa však stalo Dvořákovi stretnutie s baladickou poetikou Karla Jaromíra Erbena, z ktorej neskôr čerpal niekoľkokrát a ktorá výrazne ovplyvnila aj jeho prístup k rozprávkovým námetom.
V opere Čert a Káča siahol po klasickej rozprávke. Osobitým spôsobom adaptoval príbeh o hlúpom čertovi a odvážnom dievčati Káči, známy zo spracovania Boženy Němcovej.
Zaujímavý je skladateľov odstup od závažnosti charakterov niektorých postáv a situácií, na väčšinu z nich Dvořák hľadí s láskavým nadhľadom alebo si z nich robí po česky „srandu“. Nikdy ich však nezhadzuje, cítiť, že má svoje postavy rád.
Čert a Káča v SND (zdroj: Marek Olbrzymek)Hudobne je dielo veľkým posunom v kontexte jeho tvorby – možno ho smelo nazvať modernou operou: skladateľ využíva nové kompozičné postupy, vyhýba sa dovtedy často využívanej plynulej vokálnej línii a naopak dáva prednosť krátkym replikám, ktoré akoby predznamenávali charakteristickú stručnosť „nápěvkov“ Leoša Janáčka.
Snaha hľadať nové možnosti rozvoja svojej opernej tvorby u Antonína Dvořáka vyvrcholila Rusalkou. Baladicky ladená lyrická opera vznikla na skvelé libreto Jaroslava Kvapila, ktorý sa inšpiroval príbehom Malá morská víla Hansa Christiana Andersena, rytmikou balád Karla Jaromíra Erbena, poviedkou Undine Friedricha de la Motte Fouqué a starou francúzskou povesťou o Meluzíne.
Rusalka tvorí vrchol Dvořákovho javiskového diela; je to majstrovská opera, ktorá v sebe spája špičkovú kompozičnú techniku a mimoriadny príval invencie motivovaný kongeniálnym libretom.
Tajomný, dojímavý a tragický príbeh vodnej víly bol posledným stretnutím Antonína Dvořáka s rozprávkou a baladou, ktoré v Rusalke splynuli v dokonalý harmonický celok.
Rozprávkový svet lesných škriatkov a vodných víl v opere Rusalka v SND. (zdroj: Zdenko Hanout)Tragický osud
Ťažko oddeliť detskú operu Brundibár Hansa Krásu od okolností jej vzniku. Jednoduchá rozprávka s vtipnou a šarmantnou hudbou bola skomponovaná tesne pred druhou svetovou vojnou.
Premiéra upravenej komornej verzie sa konala v roku 1944 v terezínskom gete, v ktorom boli skladateľ a účinkujúci uväznení.
Predstavenie bolo súčasťou potemkinovskej akcie, pri ktorej chceli nacisti delegácii Červeného kríža predviesť idylický život vo „vzorovom meste“, ktoré Hitler „daroval Židom“.
Ešte v tom istom roku previezli Hansa Krásu do koncentračného tábora v Osvienčime, kde bol krátko po príchode poslaný na smrť.
Slovenské detské opery
Do žánru detskej opery bohato prispeli aj slovenskí skladatelia. Tibor Frešo vo svojej opere Martin a Slnko priniesol na javisko sugestívny príbeh o oslobodení slnka z väzenia. Pohybuje sa na hranici reality a ľudovej fantastiky. Majstrovsky prekomponovaná hudba vychádza z impresionizmu a inšpiračných zdrojov folklóru.
Na dospelý svet sivej reality sa pozrel detskými očami skladateľ Milan Dubovský vo Veľkej doktorskej rozprávke plnej fantázie a hravosti.
Peter Zagar v Rozprávke o šťastnom konci poskytol detským divákom dielo, v ktorom prístupným spôsobom pripomenul základné hodnoty a mravný systém, ktorý sa z nášho reálneho života občas vytráca.
Najnovším prírastkom slovenskej detskej opery je Muflón Ancijáš autorskej dvojice Slavo Solovic a Branislav Jobus.
Tento originálny príspevok do operného žánru je inteligentným, vtipným dielkom, vynikajúco komunikujúcim so súčasným detským divákom. Spochybňuje zjednodušené vnímanie dobra a zla, reflektuje súčasnosť, vývoj jazyka a kladie si tiež otázky o hraniciach osobnej slobody.
