Dobrá hudba nestačí. Film o Bobovi Marleym pochoval nesmrteľného

Najslávnejší Jamajčan a rastafarián, človek, ktorý pritiahol davy vďaka svojej (reggae) hudbe, svojmu zjavu i posolstvu. Bob Marley bol osobnosťou, ktorá žije v povedomí aj viac než štyridsať rokov po smrti. Zaslúžil si film, podobne ako Freddie Mercury, Elvis Presley či Whitney Houston. Zaslúžil by si však lepší film ako Bob Marley: One Love.

Zoči-voči smrti

Na dvore počuť ranu, ale Bob a jeho manažér Don sa tým príliš nevzrušujú. To asi deti strieľajú delobuchy. O chvíľu sa však vnútri domu objaví chlapík so zbraňou namierenou na Marleyho. Nevystrelí hneď. Atentátnik a jeho obeť sa na seba chvíľu pozerajú.

V Marleyho pohľade sa možno dá čítať zaskočenie, ale nie strach. Má nezvyčajne vážny výraz tváre a pevný pohľad. Patrí hercovi Kingsleymu Ben-Adirovi.

Pokus o atentát na Marleyho sa stal v roku 1976. Na Jamajke bola vtedy napätá situácia, keď politika rozpútala občianske nepokoje. Marley sa však v tejto dramatickej atmosfére rozhodol vystúpiť so zjednocujúcim posolstvom na akcii Smile Jamaica Concert v Kingstone.

Z pokusu o atentát vyviazol spevák ešte celkom dobre, viac si to odniesol jeho manažér a jeho manželka Rita. Práve za ňou hneď utekal, aby zistil, čo s ňou je a postaral sa o ňu, kým všetci ostatní riešili Marleyho bezpečnosť.

Už v tejto sekvencii je hneď niekoľko silných motívov, okolo ktorých sa dá vystavať príťažlivé rozprávanie. Je tu zložitá politická a spoločenská situácia na Jamajke, uprostred toho hviezda, ktorá sa snaží spájať, ale musí riešiť, či to má zmysel a najmä či je to bezpečné. A je tu aj Marleyho manželský vzťah s Ritou, respektíve jeho vzťah k ženám vo všeobecnosti. Mal totiž veľa detí s rôznymi ženami.

Niektoré z naznačených motívov tvorcovia filmu aj vycítia a venujú sa im. Ale robia to spôsobom, ktorý je tak trochu bezzubý.

Manželstvo, láska

Sám Marley (aj v kontexte rastafariánstva) kedysi vyhlásil: „Neveríme v manželstvo, podľa nás sa ľudia musia milovať voľne. Nemôžem sa dať jednej žene, to je chyba.“ Vo filmovom príbehu sa pritom venuje iba svojej manželke. Samozrejme, v rámci klasickej štruktúry rozprávania sa medzi nimi vyskytne aj konflikt, keď mu Rita vykričí, že sa stará o všetky jeho deti vrátane tých, ktoré má s inými ženami. No tým sa táto rovina končí a žiadne „bočné“ vzťahy snímka netematizuje.

„Nie je správne, ak hovoríme, že milujeme ženu alebo niečo iné. Boh je láska. Pre mňa znamená slovo láska boha,“ vyhlásil v jednom rozhovore Bob Marley. A vo filme naozaj Rite nevyznáva lásku priamo.

Z londýnskeho exilu, kde pripravuje album Exodus, jej však volá, aby prišla, lebo bez nej mu to nejde. Rita je pre neho zároveň človekom, s ktorým sa vie najotvorenejšie porozprávať a ktorá dokáže ovplyvniť jeho rozhodovanie.

Rita Marley je teraz jednou z producentiek filmu.

Bob s manželkou Ritou (Lashana Lynch). (zdroj: CinemArt SK)

Ako na Marleyho?

Režisér Reinaldo Marcus Green je známy predovšetkým snímkou Kráľ Richard o otcovi (a trénerovi) tenistiek Sereny a Venus Williamsových. Pri filme o Bobovi Marleym to však pôsobí tak, ako by nevedel, akým spôsobom uchopiť osobnosť postavy, o ktorej chce rozprávať. A tak si síce vybral dôležité obdobie Bobovho života, ale obmedzuje sa len na niekoľko postrehov a nástrelov, ktoré ostávajú väčšinou nerozvinuté a povrchné.

V príbehu sa objavuje aj Marleyho detstvo, ktoré režisér ukazuje len v krátkych a neraz expresívnych flashbackoch. Je z nich však jasné, že v ňom zanechalo traumu, aj pre odmietavosť v postoji jeho otca.

„Moje deti sú vychovávané inak než som bol ja. Naše deti sme vychovávali v múdrosti a porozumení. My sme dostali ignorantskú výchovu,“ povedal Marley v rozhovore z roku 1980.

Vo filme je s deťmi však len v ojedinelom kontakte, väčšinou je preč a na diaľku kladie otázky, ako sa majú. Ako na ne doliehala jeho neprítomnosť (a čo si zobrali z jeho prítomnosti) sa však diváci nedozvedajú. V ich zriedkavých stretnutiach z príbehu však vidno, že sa majú radi.

Snímku spoluprodukovali aj niektoré z jeho detí.

Len pri letmom prezretí starých rozhovorov s Bobom Marleym sa človeku otvorí niekoľko podnetných otázok, ktoré by stáli za pokus o predebatovanie (lebo ani tie rozhovory ich vždy príliš neosvetlili).

V tomto filme je však Bob Marley predovšetkým nedotknuteľným človekom. Osobnosťou s veľkou charizmou, ktorého okolie počúva na slovo a stará sa o jeho spokojnosť. Problém je, že jeho charizma sa oveľa viac prejavuje cez správanie jeho okolia ako z neho samotného (a len čiastočne za to môže herecké obsadenie hlavnej úlohy).

(zdroj: CinemArt SK)

Chvíľu reaguje na atentát, potom vystúpi na povestnom koncerte v Kingstone, aby odišiel do Londýna, kde začne pripravovať svoj slávny album Exodus. Zopár scén z tvorivého procesu, konvenčná scéna z nedôverčivým producentom (kde víťazí Marleyho pokojná tvrdohlavosť), koláž signálov medzinárodnej slávy, šarvátka s Ritou, uzmierenie a správa o tom, že má rakovinu. K tomu sa kde-tu utrúsi nejaká motivická omrvinka, ktorá by inak mohla vydať na celý film – napríklad poznámka o jeho naivnosti či o jeho postoji k peniazom.

Jedinečná postava, nevýrazný film

To všetko sa mieša do príbehového prúdu, ktorému chýba vnútorná energia a prenikavejšie rozprávanie, schopné hlbších rezov, schopné vierohodne ukázať komplikovanosť či komplexnosť ústrednej postavy, súvislostí jej vzťahov, aj otvorenie rán. Tento film je príliš nekonfliktný a konvenčný a ťažko nadväzuje s divákom vzťah po emocionálnej stránke.

„Vidíte Boba v rozhovoroch a pýtate sa: Kým je tento chlapík po skončení nahrávky?“ vyjadril sa režisér Reinaldo Marcus Green. Jeho odpoveď na položenú otázku nielenže toho veľa neobjasňuje, ale ešte je aj dosť fádne podaná. Tvorcovia to, žiaľ, iba podčiarknu, keď úplne na konci snímky ukážu zopár reálnych záberov Boba Marleyho.