Podstatnú časť života Einsteina trápilo, že urobil neodpustiteľnú chybu. Myslel si, že Hitlerove nacistické Nemecko je blízko k zostrojeniu atómovej bomby a preto sa podpísal pod list, ktorý vyzýval prezidenta Roosevelta, aby na jej vývoji pracovali aj Spojené štáty americké a boli v týchto pretekoch rýchlejšie.
Keby som sa nemýlil, neotvoril by som Pandorinu skrinku, vravel. Vyčítal si, že on, presvedčený pacifista, prispel k tomu, že vo svete mier nenastal, ani keď sa druhá svetová vojna skončila.
Už jeho detskou túžbou bolo potichu a v bezpečí pracovať a prebádať podstatu toho, čo je okolo nás. V jeho živote bolo napokon všetko opačne. Výrazne presiahol hranice vedy a stal sa ikonou, skoro až ikonou popkultúry, ktorú rozpoznávali aj široké masy.
Preslávil sa jeho účes, jeho divoký pohľad, dokonca aj rovnica E = mc2.
Dizajnér Mykola Kovalenko: Že Rusi nemajú informácie? Kdeže. Dávajú však prednosť vodke Čítajte No tak, ako by len málokto vedel presne opísať, aký vzťah tento súbor písmen a znakov vyjadruje, aj jeho osobnosť je väčšinou vnímaná a prezentovaná len veľmi povrchne. To, že bol geniálny vedec, ju vystihuje len sčasti a len málo vypovedá o tom, čím všetkým k vývoju ľudstva prispel a čím ho, naopak, skomplikoval.
To teraz do veľkej miery napráva film Einstein a bomba, čerstvo pridaný do ponuky Netflixu.
Čistky medzi vedcami
Populárnou osobnosťou, priam superhviezdou, bol Albert Einstein už v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Kam prišiel, tam ho vítali davy a fotografi. Novinári mu kládli nečakané a originálne otázky a dúfali, že svoje články predajú cez jeho vtipné bonmoty v titulkoch.
Takáto pozíciu mu nevyhovovala. Bál sa rešpektu a vážnosti, ktoré mu svet pripisoval. Časy boli výbušné, slová nebezpečné. Povedať niečo nepohodlné mu mohlo kedykoľvek spôsobiť smrť.
