Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Bedřich Smetana je jednou z najvýznamnejších osobností českej hudby: prvý skutočne národný skladateľ, dirigent, vynikajúci klavirista, zbormajster, aktívny publicista, obľúbený pedagóg, ktorý svojou tvorbou a názormi zásadne prispel k formovaniu českého hudobného života.
Prominentný autor symfonických básní, opier, piesní, zborov, komornej a klavírnej hudby.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa, ktoré uplynulo 2. marca tohto roka, mu Opera SND vzdá hold novou inscenáciou jeho diela Hubička, ktoré zohralo zásadnú úlohu pri vzniku slovenského profesionálneho divadla.
Biedermeier
Bedřich Smetana sa narodil 2. marca 1824 ako prvý syn panského pivovarníka v Litomyšli. Jeho narodenie spadá do obdobia, keď sa Európa spamätávala z biedy spôsobenej napoleonskými vojnami. Pozvoľna sa začína obnovovať meštianska spoločnosť i jej význam a aristokracia prijíma jej spôsoby a zvyky.
Toto obdobie, označované ako biedermeier, je charakteristické zvyšovaním životnej úrovne, spoločenskou uhladenosťou a smerovaním sociálneho záujmu na príjemné stránky života.
Veľká pozornosť je venovaná bývaniu, nápadnému oblečeniu a v meštianskej vrstve sa prejavuje zvýšený záujem o umenie. Meštianky a mešťania radi maľujú, zdobia si domy a byty kvalitnými dekoratívnymi predmetmi a s obľubou sa tiež venujú hudbe.
V zámožnejších domácnostiach sa objavuje klavír. Z Viedne, centra kultúrneho života habsburskej ríše, sa šíri popularita domáceho komorného muzicírovania.
Pod vplyvom nových generácií, ktoré prichádzajú z vidieka študovať do miest, sa tiež dvíha záujem o český jazyk. Vzniká nová pôvodná literatúra a s tým spojená zvýšená pozornosť k jazyku sa rozširuje o obsahové národné hodnoty, o poznanie minulosti a prítomnosti.
Ožívajú české divadelné predstavenia, v roku 1824 sa uskutoční prvé predvedenie opery v českom jazyku (Joseph Weigl: Švejcarská rodina) a o dva roky neskôr prvej pôvodnej českej opery (František Škroup: Dráteník).
Spoločnosť s nadšením prijíma tieto udalosti ako dôkaz, že aj český jazyk sa môže uplatniť v najnáročnejšej divadelnej forme svojich čias.
Spoločenský rozmach má silný vplyv na život nových generácií, ktoré síce absolvujú konvenčné štúdium, na rozdiel od predchodcov však zdôrazňujú svoju národnú príslušnosť a snahu o vytvorenie sebestačnej kultúry.
Ondrej Šaling, Patrícia Malovec v inscenácii opery Hubička (zdroj: Henrich Mišovič)Mimoriadny talent
Bedřich Smetana vyrastal v pivovarníckom dome vedľa renesančného zámku v Litomyšli a okolie bolo miestom jeho detských hier. Z neďalekého piaristického chrámu bolo počuť organ a z gymnázia zneli študentské zbory.
Aj rodina Smetanovcov žila hudbou, otec František bol amatérskym huslistom a jeho nadšenie z domáceho muzicírovania sa prenieslo na syna. Už ako štvorročný sa s pomocou otca naučil hrať na husliach a onedlho začal študovať hru na klavíri pod vedením profesionálneho učiteľa Jana Chmelíka.
V roku 1830 malý Bedřich prvýkrát verejne vystúpil – v rámci filozofickej akadémie zahral na klavíri predohru k Auberovej opere Nemá z Portici a vystúpenie sa, samozrejme, stalo senzáciou.
Už v tom čase údajne zložil prvé skladbičky, ktoré sa však nezachovali. O rok neskôr sa rodina presťahovala do Jindřichovho Hradca, kde Smetana s veľkými úspechmi pokračoval v štúdiu hudby, a z tohto obdobia pochádza jeho prvá zachovaná kompozícia, klavírny Kvapík.
Študentské roky
Po niekoľkých rodinných sťahovaniach sa mladý Smetana už sám dostal do Prahy, kde popri gymnáziu začal študovať hru na klavíri a komponovať komorné skladby pre svojich priateľov. Silný zážitok z koncertu Franza Liszta ho priviedol k rozhodnutiu venovať sa hudbe naplno.
Po počiatočnom období hmotnej núdze dostal ponuku od grófa Leopolda Thuna stať sa domácim učiteľom hudby jeho rodiny a sám začal študovať hudbu u Josefa Prokscha.
Na plese umelcov v roku 1844 s veľkým úspechom uviedli jeho skladbu Valčíky. Štúdium hudby ukončil v roku 1846 rozmernou Klavírnou sonátou g mol, ktorá je už plnohodnotným dielom.
O dva roky neskôr napísal list Franzovi Lisztovi, ku ktorému priložil noty svojich Šiestich charakteristických kusov, prvé dielo, ktoré označil opusovým číslom. Slávny skladateľ bez váhania prijal Smetanovu dedikáciu a zásadne ho povzbudil v ďalšej práci.
Slávnostnou predohrou D dur sa Smetana prihlásil tiež k vzoru Hectora Berlioza, nasledovalo obdobie tvorby množstva klavírnych skladieb a otvorenie klavírnej školy v Prahe.
Zbor Opery SND v novej inscenácii Hubička v réžii A. Hlinkovej (zdroj: Henrich Mišovič)Na vrchole
V roku 1856 napísal svoje prvé symfonické básne a v tom istom roku ho angažovali ako dirigenta symfonického orchestra vo švédskom Göteborgu, kde zotrval až do roku 1861.
Do Prahy sa vrátil plný ideálov a viery v silu národnej myšlienky. Zapojil sa do kultúrneho a spoločenského života, začal pôsobiť na pozícii zbormajstra Hlaholu a neskôr kapelníka Prozatímneho divadla (1866). Zúčastnil sa tiež na slávnosti položenia základného kameňa Národného divadla.
Hubička v SND
- Premiéry: 1. a 2. marca , reprízy 7., 8. a 9. marca.
- Hudobné naštudovanie a dirigent: Jaroslav Kyzlink
- Zbormajsterka a dirigentka Zuzana Kadlčíková.
- Réžia: Andrea Hlinková.
- Scéna: Miriam Struhárová.
- Kostýmy: Boris Hanečka.
- Choreografia: Lukáš Vilt.
- Účinkujú: Gustáv Beláček, Jozef Benci, Patrícia Malovec, Mária Porubčinová, Tomáš Juhás, Ondrej Šaling, Denisa Hamarová, Terézia Kružliaková, Daniel Čapkovič, Pavol Remenár, Mariana Sajko, Andrea Vizvári a ďalší.
Prvou Smetanovou operou boli Braniboři v Čechách (premiéra 1866) s vážnou historickou témou, nasledovala komická Prodaná nevěsta (1866) a Dalibor (1868), dráma skomponovaná pod Wagnerovým vplyvom.
V roku 1872 dokončil prácu na slávnostnej spevohre Libuše, ktorá však mala premiéru až pri otvorení Národného divadla v Prahe v roku 1881. Nasledovali komické Dvě vdovy (1874).
V roku 1874 sa Smetanov zdravotný stav dôsledkom syfilisu začal zhoršovať a s veľkým znepokojením sa vzdal dirigentskej funkcie. Koncom roku 1874 úplne ohluchol, no komponoval ďalej.
Svoje vrcholné dielo, svetoznámy cyklus Má vlast, ktorý zahŕňa symfonické básne Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhů a hájů, Tábor a Blaník, koncipoval Smetana ako jedinečnú apoteózu vlasti. Z tohto obdobia pochádza aj geniálne sláčikové kvarteto Z mého života, ktoré patrí medzi jeho najlepšie diela, podobne ako neskoršie novátorské Kvarteto d mol.
Smetanovu opernú tvorbu uzatvára trojica diel na české libretá Elišky Krásnohorskej: Hubička (1876), Tajemství (1878) a Čertova stěna (1882). Všetky opery Smetana komponoval na české námety, jediným pokusom venovať sa téme zo svetovej literatúry bola Viola (podľa Shakespearovej hry Trojkráľový večer), no ostala nedokončená.
V roku 1883 sa skladateľ ešte zúčastnil na druhom otvorení Národného divadla operou Libuše (rekonštrukcia po požiari), no jeho duševný stav už bol poznačený postupujúcou chorobou.
O rok neskôr ho umiestnili do ústavu pre choromyseľných, kde bez nadobudnutia vedomia zomrel 12. mája 1884.
Terézia Kružliaková, Andrea Vizvári, zbor Opery SND v inscenácii opery Hubička v SND (zdroj: Henrich Mišovič)Hubička
Koncom roku 1875 začal Bedřich Smetana pracovať na kompozícii opery Hubička. Prerušil kvôli nej prácu na Viole, ktorá napriek tomu, že sa k nej na sklonku života vrátil, ostala nedokončená.
Hubička, v poradí šiesta opera, má v kontexte skladateľovej tvorby zvláštne postavenie. Je prvou operou, ktorú komponoval už v období hluchoty. Táto pre hudobníka fatálna choroba ho postihla po úspešnej premiére Dvoch vdov. Bola to posledná operná premiéra, ktorú Smetana dirigoval a počul.
Napriek tomu skladateľ pokračoval v práci – práve v tomto období vznikali prvé časti cyklu Má vlast – ešte s nádejou, že sa mu sluch vráti. S postupným zhoršovaním choroby však začínalo byť zrejmé, že sa bude musieť zmieriť s trvalou hluchotou. V novembri 1875 Smetana dostal libreto Hubičky, ktoré Eliška Krásnohorská spracovala podľa námetu Karolíny Světlej vychádzajúceho zo skutočnej udalosti.
Čo zaujalo slávneho skladateľa na tomto námete, ktorý je na prvý pohľad veľmi prostý? Myšlienková dôraznosť? Konfrontácia životných názorov v konflikte dvoch hlavných postáv? Žánrový charakter námetu?
Hlavnou motiváciou bola zrejme zaujímavá a vrstevnatá postava Vendulky. Je strážkyňou tradície a bráni ju aj s rizikom ukončenia vzťahu s Lukášom.
Smetana rozpoznal, že práve vo Vendulke našiel stelesnenie pevnosti životného postoja, ktorý dokáže odolať vábeniu ľahkých riešení, hoci bráni milujúcej žene v láske.
Vendulka svoje presvedčenie o principiálnej pravde nezradí, no je schopná ho revidovať a napokon sa oddať sile lásky, ktorá sa ukáže silnejšou ako principiálny postoj. Napriek tomu si dokáže zachovať smerovanie morálneho kompasu ako pevného bodu, čo Smetanovi v situácii, v ktorej sa ocitol, určite imponovalo. Sám na vlastnej koži poznal mnohé rozpory postáv príbehu, ktorý sa chystal hudobne spracovať, bol si vedomý nutnosti pokánia a veľkej očisty.
Neváhal sa chopiť takmer realistického námetu, pretože jeho myšlienková substancia mu umožnila detsky priezračným spôsobom zhmotniť principiálne životné otázky.
Vznikol tak operný žánrový príbeh, v ktorom sa striedajú dojímavé miesta s drsnejšími a komédia s drámou v jednom z najprenikavejších pohľadov do ľudskej povahy.
V koncipovaní typológie postáv je Hubička veľkým krokom vpred. Dovtedajšie ľudové typy sa menia na výrazné osobnosti so svojbytnými charaktermi. Preto sú postavy Hubičky také vnútorne bohaté, sympatické, nedokonalé a zároveň ľudsky blízke.
Začiatok práce na Hubičke sprevádzali obavy, či bude skladateľ schopný v stave hluchoty zvládnuť taký zložitý útvar ako opera. Smetana však vytvoril suverénne, poetické a optimistické dielo, ktoré je klenotnicou nádhernej českej melodiky a úsmevnou, vrúcnou i dojímavou oslavou lásky.
Iste, titulný spor o „hubičku“, bozk, je malicherný. Závažné sú však príčiny, z ktorých vznikol. Vendulka z piety k pamiatke nebohej nechce dať Lukášovi bozk pred svadbou. Lukáš sa z mužskej tvrdohlavosti urazí a koná tak, aby svoju milú ponížil. Svoj čin však oľutuje a Vendulke sa ospravedlní. Tá mu odpustí a chce mu dať za pravdu, no tentoraz bozk odmietne Lukáš.
Nakoniec si obaja padnú do náručia, pobozkajú sa a zažiari ústredný hudobný motív opery: tiene miznú, vychádza slnko.
Ondrej Šaling, zbor Opery SND v novej Hubičke v SND (zdroj: Henrich Mišovič)Základný kameň slovenského operného divadla
Smetanova opera Hubička má špeciálny význam pre Slovensko: v rovnaký deň ako premiéra našej aktuálnej inscenácie – 1. marca sa ňou v roku 1920 otváralo Slovenské národné divadlo a tento dátum možno vnímať aj ako vznik slovenského profesionálneho divadla.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 vznikla aj potreba založiť štandardné kultúrne inštitúcie – okrem už existujúcich v Čechách a na Morave – aj na Slovensku.
Za sídlo nového Slovenského národného divadla bola určená budova dovtedajšieho Mestského divadla v Bratislave. 1. marca 1920 slávnostným predstavením opery Hubička od Bedřicha Smetanu začalo činnosť SND.
Predstavenie pripravila Východočeská divadelná spoločnosť z Pardubíc, ktorú viedol Bedřich Jeřábek. Tento súbor sa stal základom Opery SND. Nasledujúci operný šéf Oskar Nedbal založil Družstvo SND, pozdvihol interpretačnú úroveň súboru i dramaturgie a inicioval vznik prvých slovenských opier.
Česká opera má zásadný podiel na konštituovaní slovenského operného divadla. Českí skladatelia a interpreti stáli pri zrode všetkých troch slovenských operných scén.
Tri české opery otvárali tri slovenské operné divadlá: Smetanova Hubička (Slovenské národné divadlo), Predaná nevesta (Národné divadlo Košice, 1925) a Foersterova Eva (Štátna opera Banská Bystrica, 1960).
