Najprv si ho ľudia plietli s Vladom Kobielskym, potom ho začali spoznávať na ulici ako Davida z Dunaja. Teraz sa herec JAKUB JABLONSKÝ ukázal v Let's Dance ako tanečník.
Hoci tancoval od šiestich rokov, najprv vo folklóre, neskôr v balete a pohybovom divadle, bráni sa tlaku očakávaní, že je druhý Ján Koleník. Nie je a ani nereaguje na výzvy skúsenejšieho kolegu na súboj v čači.
Vyrastal v Banskej Bystrici medzi sympatizantami Kotlebu, nacionalizmu sa postupne zbavil, keď stretol Janu Oľhovú, zmenil prostredie a otvoril sa umeniu, vzdelaniu a diskusii.
Teší sa, že si môže vyberať divadelné i televízne projekty, ktoré ho bavia a nemá k nim žiadne výhrady.
Dali ste si len kávu, držíte diétu?
Áno!
Nezmestíte sa do tanečných kostýmov?
Zmestím, ale všetko odhalia, tak nech sa môžem cítiť sebavedome.
Nedávno dostala cenu Tatrabanky inscenácia Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny a v nej nielen hráte a tancujete, ale ste uvedený aj ako choreograf.
Áno, robil som choreografiu nielen do tohto predstavenia aj v divadle Astorka.
Ako ste sa ku choreografii dostali?
16 rokov som tancoval, rôzne štýly, prevažne folklór, ale bol som aj v balete. V opernom balete, treba podotknúť, to je dosť veľký rozdiel oproti baletu. Sú to také doplňujúce tance v rámci operných predstavení.
Mám isté baletné základy, ale baleťák ani zďaleka nie som. Veľa som sa hýbal a tancoval, robil som často pohybové divadlo, mal som aj zo školy skúsenosti s rôznymi choreografiami, takže tak som sa k tomu dostal.
Kde ste sa stretli s folklórom?
Najprv v detskom súbore Matičiarik a potom vo folklórnom súbore Urpín. Dostal som aj angažmán v SĽUK-u, ale v tom istom mesiaci mi prišiel aj list z VŠMU, že ma prijali na herectvo.
V minulosti som mal problémy s kolenami, tak som urobil racionálne rozhodnutie, že sa radšej vyzúrim v nejakom novom smere, než by som zostal pri tanci. Veľmi dlho to totiž vyzeralo, že budem robiť iba tanec, ale na konzervatóriu v Banskej Bystrici ma Janka Oľhová nalomila na herectvo.
Tam som videl oveľa väčšiu možnosť vyjadriť názor a tvoriť.
Vo veľkom už trénujete na Let's Dance. Aké sú prvé dojmy?
Spozoroval som na sebe, ako veľmi mi chýbal tanec. Nenormálne si užívam tréningy a spím ako malé bábo. Dávno som nemal taký tvrdý spánok ako teraz, odkedy naplno trénujem.
Prekvapilo vás, že niečo je iné, ako ste čakali?
Ani nie. Čakal som, že tréningy budú náročné. Možno ma prekvapilo, že nás označujú ako celebritu a tanečníka. Teraz budeme robiť dokrútku, zavolajme celebritu Jakuba a tanečníčku Elišku.
Veľmi zvláštne to znie, pretože pre mňa sú celebrity lekári, vedci, vedkyne, ľudia, ktorí menia svet. V mojom odvetví sú to pre mňa režisérky, režiséri, scenáristi, scenáristky, ľudia, vďaka ktorým môžeme my vyniknúť.
Prekvapili ste niečím sám seba?
Štandard ma neprekvapil, tam je veľmi podobné držanie tela, aj princípy fungujú ako vo folklóre. Pri latinsko-amerických tancoch som cez všetky svalovice na tele objavil svaly, o ktorých som netušil, že sú.
Niekedy je aj na škodu, že ovládate iný štýl tanca a musíte sa zbavovať starých návykov, učiť sa nové.
Presne, pri latinsko-amerických tancoch, ktoré sú uvoľnenejšie a viac v predklone, sa musím zbavovať toho folklórneho šponovania sa až do neba.
S čím najviac bojujete?
