BRATISLAVA. Narodili sa po roku 1995 a dnes by už v sebe mali cítiť istotu. Ich pozícia v Hollywoode je však pre viacerých z nich zatiaľ otázna. Napríklad Jodie Fosterová si myslí, že nerobia všetko preto, aby v ňom uspeli do takej miery, do akej ich predurčuje ich talent.

Americká herečka poskytla pred Oscarmi viacero rozhovorov, pretože na jedného z nich bola nominovaná za úlohu vo filme Nyad o plaveckej rekordérke, kde má rolu priateľky, trénerky a motivátorky v jednej osobe.
V tom, ktorý publikoval britský denník The Guardian, prišla reč aj na jej mladších kolegov, čo využila na to, aby ich trochu podpichla. Hoci sa pritom vraj usmievala a snažila sa tomu dodať nádych humoru, kritizovala ich pracovnú disciplínu.
"Niekedy ma naozaj hnevajú, špeciálne v práci. Len tak zavolajú a povedia, že prídu až o pol jedenástej, lebo sa necítia dobre," citujú ju noviny. "Alebo napíšu e-mail, ktorý je plný gramatických chýb. Keď ich na to upozorníte, nechápu, prečo by sa tým mali trápiť."
Precitlivení a neschopní počúvať kritiku
Pred časom sa medzi odborníkmi presadil termín "generácia snehová vločka". Tých, čo do nej patria, podľa nich charakterizuje precitlivenosť, oslabená schopnosť prechádzať náročnými situáciami, znášať záťaž, počúvať kritiku alebo prekonať pohodlie.
Tento profil sa čiastočne prekrýva s generáciou Z, o ktorej hovorí Jodie Fosterová.
“Prepadajú úzkostiam a strachu z budúcnosti, pretože pochybujú o tom, že sa im podarí mať stabilnú prácu, vďaka ktorej by si mohli zabezpečiť bývanie a mohli sa postarať o rodinu.
„
Jej slová sa po rozhovore v Guardiane pomerne rýchlo rozšírili. Stretli sa s pochopením - najmä staršej generácie, zvyknutej na disciplínu, ale ani nesúhlasná ohlas nebol výnimkou.
Dotknuté ročníky sa nepovažujú za flákačov. Naopak, majú pocit, že veľa trpia, a dokazujú to aj viaceré sociologické či psychologické výskumy. Prepadajú úzkostiam a strachu z budúcnosti, pretože pochybujú o tom, že sa im podarí mať stabilnú prácu, vďaka ktorej by si mohli zabezpečiť bývanie a mohli sa postarať o rodinu.
Ak hovoríme o filmovom biznise a konkrétne o hercoch, tohtoročné Oscary akoby potvrdzovali, že ešte neprišla ich éra. V kategórii hlavných aj vedľajších úloh boli nominovaní najmä ich starší kolegovia a aj čerství víťazi patria k tým skúsenejším.

Legendou je od trinástich rokov
Jodie Fosterová si vážny problém svojich mladších kolegov uvedomuje. Všimla si, že bývajú paralyzovaní aj vtedy, keď by nemuseli. To, že sa nevedia stopercentne vložiť do práce, je jedna vec. No nevedia mať od nej ani potrebný odstup na to, aby sa z nej mohli tešiť a vo vhodnej chvíli oddychovať.
Bez toho môžu byť len sotva šťastní a úspešní. Ak, tak len krátkodobo.

Ona sama začala svoju veľkú hereckú kariéru, keď mala iba trinásť rokov. S prehľadom zvládla rolu vo filme Martina Scorseseho Taxi Driver z roku 1976. Odvtedy až doteraz mala stabilnú kariéru a stala sa jednou z najväčších osobností Hollywoodu.
Tento rok Oscara nezískala. V jej kategórii bola úspešnejšia Da’Vine Joy Randolphová, ktorá hrá vo filme Zimné prázdniny a ktorá musela v mladosti nielen veľa pracovať, ale aj prekonávať rasovú diskrimináciu, aby sa sa v biznise presadila.
Jodie Fosterová aj napriek tomu zostáva v úzkej skupine herečiek rekordérok. Patrí k tým, čo už majú dvoch Oscarov. Prvého získala v roku 1989 za film The Accused (Znásilnenie), druhého o tri roky neskôr za Mlčanie jahniat. A pre štatistiky je dôležité to, že to stihla skôr, ako oslávila tridsaťpäť rokov.