Okradnúť starého človeka, uškrtiť ho a zakopať do zeme. Potom sa vášnivo pobozkať, mať sex a navečerať sa v jeho kuchyni. Je ťažko pochopiteľné, ako to má človek v hlave usporiadané, keď niečo také dokáže urobiť.
Manželia Dana a Jaroslav Stodolovci to dokázali urobiť dokopy osemkrát. V rokoch 2001 a 2002 sa stali sériovými vrahmi, ktorí sú dodnes hanbou českej kriminalistiky.
Správa, že o nich vznikol celovečerný hraný film, viedla v Česku k polemike, na čo je dobré pozerať sa na nich v kine.
Dobrovodský: Keď v noci navštívim policajné stanice, narážam na komické situácie. Na tvrdý odpor nie Čítajte Nespokojné hlasy a obavy boli podporené skúsenosťou z viacerých prípadov zo svetovej kinematografie: aj najväčší vrahovia si dokážu získať sympatie publika, ak ich hrajú charizmatickí herci a scenárista si dá dosť námahy na to, aby vykreslil ich psychologický profil a motivácie.
Nič také sa však vo filme Manželia Stodolovci nestane.
Slovenské korene a život pod papučou
A nespozná ma? pýtal sa Jaroslav, keď ho Dana prvýkrát huckala, aby šiel k susedovi, s pančuchou na hlave ho prepadol a vzal mu všetky úspory. Ak ťa spozná, ešte lepšie, povedala mu. Ani mu nenapadne, že by sa ťa mal báť.
Stodolovci žili na klasickom českom vidieku.
