Prišla, videla a chcela zvíťaziť. Nečakaná návšteva matky spúšťa chaos, ktorý vyvoláva smiech aj zimomriavky

Návšteva matky/svokry vyvoláva napätie a môže sa aj nepríjemne zvrhnúť. Takýto je v skratke námet českého filmu Prišla v noci. Neznie to príliš originálne a zvádza k predstave lacnej komédie. Netreba však robiť urýchlené závery. Podstatné je, ako tvorcovia tento námet zhmotnili.

V tomto prípade sú výsledkom aj tri Ceny českej filmovej kritiky (za najlepší film, réžiu a herečku) a dva České levy (za réžiu a herečku).

Rodina ako osie hniezdo

Rodina je vraj základ štátu, no to, čo má tvoriť jeho stabilitu, je neraz plné labilnosti.

Zvlášť keď členovia rodiny bežia na dlhej trati. Ťažko sa vyhnúť sprievodným javom ponorkovej choroby, keď môže prakticky čokoľvek vyprovokovať nezmyselný konflikt.

Pekne to ukazuje už úvodná scéna filmu Prišla v noci, kde jedna taká rodina žiada ústredného hrdinu Jirku, aby ich odfotografoval. Banálna situácia sa pred jeho očami mení na sériu nedorozumení a precitlivených reakcií. A v jadre toho všetkého stojí matka.

Je to malá vtipná scéna, ktorá naznačuje základné kvality tvorivého tandemu Tomáš Pavlíček – Jan Vejnar. Vedia rozohrať jednoduchú situáciu tak, aby bola autentická, vtipná i výpovedná. Nemusia ju premršťovať, aby diváka silou-mocou zabavili.

Jirka vtedy ešte netuší, čo ho čaká. Žije so svojou partnerkou Anetou vo veľkom zrekonštruovanom byte, do ktorého investovali veľa času aj peňazí. Pôsobia viac-menej spokojne, hoci isté nevypovedané napätie medzi nimi cítiť. Aj ich večierok s dvojicou najlepších priateľov pôsobí rozpačito.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slováci nakrútili svoj Trainspotting - Fentasy, Česi hororovú drámu o svokre Čítajte 

Vyvolá ľútosť a potom sa s tebou začne hrať

Tíško bublajúce napätie silnie po tom, ako k nim nečakane príde Jirkova matka Valerie. Zjaví sa po dlhom čase a syn berie jej prítomnosť s veľkou nevôľou. Až s takou, že sa tomu Aneta diví. On jej však otvorene hovorí, že Valerie v nej najprv vyvolá ľútosť a potom sa s ňou začne hrať.

Jirka (Jiří Rendl) a Aneta (Annette Nesvadbová) majú takýchto pohľadov vo filme veľa. (zdroj: ASFK)

Divák nevie presne, čo si s ňou Jirka v detstve prežil, ale postupne sa dozvedá útržky informácií, ktoré jeho chladné správanie odôvodňujú.

Je však otázka, o čo vlastne Valerii ide. Potrebuje naozaj iba niekde nakrátko prespať alebo má iné úmysly? Sonduje, či sa jej podarí preniknúť do domácnosti Jirku a Anety hlbšie a napojiť sa na ich vzťah? Je osamelá, má výčitky a zo všetkého najviac chce obnoviť pretrhnuté rodinné puto? A robí to z lásky alebo len z nostalgie, či dokonca zištne, lebo chce získať dobré bývanie?

Isté je akurát to, že jej prítomnosť v byte je neprehliadnuteľná. Jej osobnosť sa rýchlo rozpína po priestore a začína ho (spolu)ovládať. Často to ani nemyslí zle, ale dráždi už tým, že narúša zabehnutý stereotyp partnerskej dvojice. Navyše Valerie je človek, ktorý nemá v krvi nenápadnosť. Je v nej naliehavosť a má aj výraznú mimiku, gestá a dikciu.

Takže aj jej snaha pomáhať je vnímaná invazívne. Hoci ide napríklad len o praktickejšie usporiadanie nástrojov v kuchyni. Aneta to postupne prestáva zvládať, nevie sa vyrovnať so stratou súkromia. Deptajú ju v práci a teraz stráca aj možnosť určovať a kontrolovať dianie doma.

Hlúpe šaškovanie sa nekoná

Rozlaďuje to zároveň jej vzťah s Jirkom. A to ešte dvojica pôvodných obyvateľov bytu netuší, že Valerie nevytiahla všetky svoje „tromfy“ z rukáva.

Pri podobne nastavených príbehoch hrozí riziko prvoplánovej komédie, ktorá by z modelu „svokra ako votrelec“ vytĺkala lacný kapitál a uspokojila by sa s málom. Pavlíček a Vejnar našťastie nenaskočili na túto vlnu. Ich film má prvky komédie, ale nie je to triviálna „šaškáreň“. Zároveň dokážu zručne budovať atmosféru hrozivosti, ktorá vyplýva z mocenského prenikania cudzieho prvku do zabehnutého systému partnerského spolužitia. No a s tým súvisí aj spodný prúd postrehov na adresu nepreklenuteľnosti rodinných krívd a generačných rozporov.

Sprostredkúvajú to cez situácie, ktoré šikovne vystihujú nuansy rozleptávajúceho sa spolužitia. A všetko pekne vylaďujú herecké výkony ústrednej trojice protagonistov – oceňovanej Simony Pekovej, Annette Nesvadbovej a Jiřího Rendla.

Každý z nich je presvedčivý. Predstavitelia mladej dvojice sú sympaticky civilní. Peková do úlohy excentrickej a desivo nepredvídateľnej matky, ktorá dokáže byť rovnako zlomená ako odpudivo vtieravá, vnáša viac afektu, ale vzhľadom na povahu jej postavy je to v poriadku.

Simona Peková získala za stvárnenie matky Českého leva aj Cenu českej filmovej kritiky. (zdroj: ASFK)

Nepredvídateľnosť a nečakanosť

Nepredvídateľnosť Valerie súvisí aj s nepredvídateľnosťou dejového vývoja. Tvorcom sa síce v tomto duchu podarilo fungovať až do konca, no nečakaný zásadný zvrat, ktorý ponúkli pred záverečnou časťou rozprávania, so sebou priniesol aj isté problémy. Uveriteľnosť celého konceptu sa trochu rozkývala laxnými reakciami Jirku na novú situáciu.

A zároveň prichádza príliš neskoro obraz Valerie ako zúfalo, až poľutovaniahodne osamelej ženy. To už má divák jasno v odpovedi na otázku, či si zaslúži aspoň náznak druhej šance matka, ktorá si chce získať priazeň blízkych na základe totálne prefiltrovaných spomienok, a ak to nepôjde podobrotky, je schopná pritvrdiť.

Dnes, po všetkých získaných oceneniach, už film Prišla v noci nie je „mačkou vo vreci“. Ak by však človek o snímke vedel iba to, že stojí na nečakanej návšteve matky/svokry, po jej skončení môže v kine vyhlásiť, že je zaujímavejšia, než čakal.