Bál sa, že svojim deťom ublíži, keď sa z Prahy presťahuje na dedinu, lebo ich vrhne do životného štýlu, ktorý by ich priveľmi limitoval. Český režisér BOHDAN SLÁMA však nie je typickým dedinčanom a nepatrí ani k mužom, ktorí potrebujú svoje presvedčenie nanucovať niekomu inému.
Keďže v jeho novom filme Sucho vystupujú dve rodiny, ktorým vládnu muži s opačnými a extrémnymi prístupmi k obžive, rozprávali sme sa o fanatizme, radikalizme, logických chybách pri vnímaní civilizácie a o nevyhnutnej zmene v myslení, ktorou budeme musieť prejsť, a to pravdepodobne bez vedenia autorít, pretože klasické autority zlyhali.
Často sa pri tom vracal k „mačisticko-paternalistickým“ tendenciám, ktorých sa naša spoločnosť nezbavila ani desaťročia po páde komunizmu. V nich vidí prapôvod toho, prečo napríklad politik Andrej Babiš zničil malých českých farmárov, mladý muž strieľal na Karlovej univerzite v Prahe a prečo má dnes Slovensko takú patologickú vládu.
V rozhovore sa dočítate:
- akým je dedinčanom,
- aké extrémne situácie zažil po tom, ako sa presťahoval na vidiek,
- prečo návrat k prírode považuje za nemožný a čo považuje za fanatizmus,
- čo urobil s českým poľnohospodárstvom Babiš,
- prečo je rakúska krajina pekná a naša škaredá,
- odkiaľ plynie český a slovenský mačizmus,
- čo považuje za patologické v našej spoločnosti a ako sa to prejavuje v českej a slovenskej politike,
- aké chyby myslenia zotrvávajú v spoločnosti a ako to bráni v evolúcii,
- v čom zlyhala cirkev a iné autority,
- v čom vidí šancu, ak sa chceme vyhnúť pádu civilizácie.
V akom stave vás zastihli nové výzvy, ktoré si vyžaduje záchrana planéty? Ako veľmi musíte meniť svoj životný štýl?
Pre mňa to nie je nič nové. Už keď som bol piatakom, mal som osvieteného učiteľa biológie. Na strednej škole som zas vnímal ekologické hnutie Brontosaurus a to, ako sa hovorilo o ozónovej diere.
Vnímať problém a robiť niečo preto, aby sa odstránil, sú však dve odlišné veci. Patríte teda k tým, pre ktorých to bolo prirodzené?
Už dlho žijem na vidieku. Prisťahovali sme sa na takmer neobývateľný statok, na ktorom sa päťdesiat rokov nič neurobilo. Cítili sme sa ako nomádi, spali sme na dvore. Neboli tam rozvody vody, plyn ani elektrina. Našli sme len zanesené kachle. Až keď sme ich vyčistili, mohli sme si zakúriť.
Hneď prvý rok prišla povodeň. Manželka zostala v Prahe, lebo tam práve niečo musela zariadiť, a ja som stál na dvore a díval sa, ako ho zaplavujú vlny a ako stúpa voda v rybníku za domom. A druhý rok, keď sme mali svadbu, zas prišlo sucho. Až také, že nám vyschla voda v studničke, ktorú máme v pivnici.
Takže za krátky čas som zažil dva extrémy a precítil, ako limitujú náš život. Veľmi rýchlo som sa zorientoval, čo treba urobiť, aby sme tam mohli zostať žiť.
A to bolo napríklad?
Za domom som vybudoval jazierko, aby sme mali vodu, keď príde sucho, a všetok terén som vysvahoval tak, aby voda mohla odtiecť, keď jej zas bude veľa.
Klimatická zmena neznamená, že budeme mať iné počasie. Znamená, že sa budú častejšie striedať extrémy. Človek na to prosto musí byť pripravený a snažiť sa o to, aby príroda znovu dostala šancu.
Nikdy vám v tom nebránilo pohodlie?
U nás o pohodlí nemôže byť veľmi reč. Najprv sme dlho žili v stane, potom sme iks rokov stavali.
Samozrejme, keď ste na vidieku, potrebuje sa presúvať autom, a keď máte deti, potrebujete aj dve. Takže, žiť sa musí. Podstatné je pritom hľadať cesty, ako čo najviac harmonizovať s okolím.
Dnes cítim ohromnú úctu k všetkým, čo sa venujú poľnohospodárstvu. My máme len malú záhradu, a predsa je s ňou veľa roboty. Viem, čo to znamená niečo vypestovať, najmä bez chémie. A čo to znamená, keď konečne niečo vypestujete, rastie vám to – a potom vám cez to preskočia srnky.

A zničia to?
Všetko. Srnka je horšia ako koza. Sme prosto súčasťou prírody a nemá cenu sa voči tomu vymedzovať. Na druhej strane, prírodou sa nemôžeme dať pohltiť. Takže ak nechcem, aby mi srnky všetko zničili, musím postaviť plot. Ak nechcem, aby mi všetko požrali slimáky, musím ich vyzbierať.
Myslieť, že návrat k prírode všetko vyrieši, je nezmysel. To si v našom filme myslí Jozef, ktorý sa chce z civilizácie vymaniť až príliš extrémne.
Sú ľudia ako Jozef idealisti alebo skôr fanatici?
Práve to ma zaujímalo, preskúmať možnosti extrémneho postoja. Nie je to nič nezvyčajné.