Studená vojna sa vraj skončila. V skutočnosti sa len premenila na poriadne horúcu

„Obávali sme sa, že by sme mohli spustiť reťazovú reakciu, ktorá môže zničiť svet. A myslím, že sme ju spustili.“ Tak znejú záverečné slová hlavného hrdinu oscarového filmu Oppenheimer.

Čo všetko tento výrok v skutočnosti vyjadruje, ukazuje veľmi výstižne deväťdielna dokumentárna séria Zlomové okamihy: atómová bomba a studená vojna, ktorú uvádza Netflix.

Vracia sa hlboko do minulosti a začína sa v období druhej svetovej vojny, keď Američania spustili projekt Manhattan, vďaka ktorému sa stal Oppenheimer „otcom“ atómovej bomby. Spojené štáty potrebovali vyhrať preteky o jej výrobu s nacistickým Nemeckom.

To sa aj stalo. No vznik bomby priniesol nevídané následky.

Ambície tejto dokumentárnej série sú však oveľa väčšie ako postihnutie toho, za akých okolností táto ničivá zbraň vznikala. Mnohé naznačuje už to, že na začiatku prvej aj každej ďalšej časti série je koláž scén z aktuálneho vojnového konfliktu na Ukrajine.

„Je jednoduché konštatovať, že studená vojna sa skončila koncom osemdesiatych či začiatkom deväťdesiatych rokov. Ale ak si otvoríte noviny, vidíte, že s následkami studenej vojny žijeme stále,“ zaznie hneď v prvých minútach celej série.

Smrtiace vločky

Tá napokon zastrešuje dlhé obdobie medzi druhou svetovou vojnou a súčasnosťou. Mapuje predovšetkým napätie medzi dvomi svetovými veľmocami – Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, respektíve Ruskom. Kľúčová je práve éra studenej vojny a mohutného zbrojenia. Séria dekádu po dekáde starostlivo sleduje výmenu vodcov oboch krajín, optiku, akou na seba navzájom nazerali, kľúčové otázky, ktoré riešili. A zároveň, ako vyvíjali svoj jadrový arzenál.

Na začiatku stojí prvý jadrový test Trinity, ktorý zrealizovali Spojené štáty v Novom Mexiku. Predpokladali, že oblasť je z veľkej časti neobývaná, v okruhu 150 kilometrov však žilo asi pol milióna ľudí a neuskutočnila sa žiadna evakuácia. Už tu séria ponúka informácie, s ktorými napríklad oscarový film Oppenheimer vôbec nepracoval.

Šesťdesiat kilometrov od miesta testu bol tanečný tábor, v ktorom bolo niekoľko dievčat. Spali, keď ich zobudil výbuch. Nastala neznesiteľná žiara, akoby vyšlo slnko. A na ich údiv začali neskôr padať z oblohy horúce vločky, s ktorými sa pohrávali ako so snehom. Z tých dievčat sa napokon dožilo tridsiatky iba jedno.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ufňukanec alebo génius? Mám pocit, že mám krv na rukách, hovorí Oppenheimer Čítajte 

Prvá časť rozširuje kontext filmového kinohitu aj o zaujímavé scény z Postupimskej konferencie. Práve tam sa dozvedel americký prezident Harry S. Truman o úspešnom testovaní bomby. Vznikla však otázka, či o tom povedať aj Josifovi Stalinovi. Patril už síce k spojencom, ale dôverovať mu? Mohlo by to Američanom pomôcť pri vyjednávaní o povojnovom rozložení vplyvu? Aj takéto dilemy prispievajú k vzrušujúcemu zážitku z dokumentu.

Prostredníctvom archívnych materiálov sa tu nakrátko objaví aj sám Oppenheimer. To, čo hovorí, je síce známe, ale vidieť, ako to hovorí, je silným okamihom. Nevyrovná sa tomu ani oscarový Cillian Murphy, ktorý Oppenheimera stvárnil vo filme Christophera Nolana.

J. Robert Oppenheimer, otec atómovej bomby, ktorá ovplyvnila nielen druhú svetovú vojnu, ale aj priebeh studenej vojny. (zdroj: SITA/AP)

Studená vojna dostala svet na hranu katastrofy

V úvode celej série zaznejú aj výroky tohto typu: „Studená vojna bola prvou vojnou v histórii s potenciálom skončiť sa apokalypsou.“ „Boli sme veľakrát na hrane katastrofy. A to, že sme prežili, nie je vďaka našej inteligencii, prežili sme vďaka šťastiu.“ Alebo výrok pripisovaný Albertovi Einsteinovi: „Neviem, akými zbraňami sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale v tej štvrtej sa bude bojovať palicami a kameňmi.“

Zlomové okamihy rozoberajú hneď niekoľko situácií, keď použitie atómových zbraní vážne hrozilo. Jeden z nich sa týka éry prezidentov Johna Fitzgeralda Kennedyho na jednej a Nikitu Chruščova na druhej strane.

Následkom nevydarenej akcie v Zálive svíň na Kube sa vyostrili vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, ktorý na Kubu rozmiestnil svoje jadrové rakety. Kennedy bol zo situácie nervózny. Fidel Castro sa obával amerického útoku a žiadal Chruščova, aby konal prvý. Napätie bolo hraničné.

A je tu aj známy príbeh sovietskeho dôstojníka Stanislava Petrova, ktorého označujú za záchrancu sveta. Môže za to jeho reakcia z roku 1983, keď sa v noci rozoznel jadrový poplach a mohlo sa zdať, že Spojené štáty vyslali strely. Petrov však nekonal unáhlene a hoci si tým nebol istý, signály považoval za chybné. Preto poplach nenahlásil nadriadeným. Napokon sa z celej veci vykľula naozaj technická chyba.

V čase tejto udalosti stál na čele Sovietskeho zväzu Jurij Andropov. Na americkej strane úradoval prezident Ronald Reagan. Dokument ho charakterizuje ako človeka, ktorý nenávidel komunizmus a obával sa Sovietskeho zväzu, ale zároveň nenávidel vojnu a jadrové zbrane. Keď teda nastúpil na čelo Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, začal s ním hovoriť o regulácii jadrového arzenálu.

Rozpad východného bloku a Putinov boj

Reaganovi a Gorbačovovi venuje seriál veľkú pozornosť, pretože zohrávali dôležitú úlohu v páde železnej opony. Revolučné pohyby roku 1989 sú pritom demonštrované najmä na príklade Nemecka, pretože Berlínsky múr sa stal symbolom rozdeleného sveta. Československo sa spomína len okrajovo.

A už niekde tu sa dostáva do hry aj Vladimir Putin, ktorý ako člen KGB vtedy pôsobil v Nemeckej demokratickej republike. Videl, ako sa tam zdvíha vlna protestujúcich ľudí a pôvodný systém je v ohrození. A hnevalo ho, že Sovietsky zväz s tým nič nerobí.

Udalosti sa napokon zreťazili, až začal padať komunizmus v celom východnom bloku a napokon to viedlo aj k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačova nahradil Boris Jeľcin, ktorý pomohol Putinovi vystúpiť po mocenskom rebríčku až k predsedovi vlády. A čoskoro sa stal prezidentom. Západ spozornel.

Putin na medzinárodných fórach kritizoval celosvetový vplyv USA, rozširovanie NATO označoval za provokáciu a hovoril o nedôvere k Západu. Spustil imperialistickú propagandu s cieľom získať si ľudí, ktorí s nostalgiou spomínali na Sovietsky zväz a neprekážala im politika tvrdej ruky. A svoju pozornosť čoraz viac zameriaval na Ukrajinu.

Putin bol presvedčený o tom, že za tamojšou oranžovou revolúciou stojí CIA. Spojené štáty videl aj za demonštráciami vo veľkých ruských mestách po ohlásení svojej opätovnej prezidentskej kandidatúry.

Dokument hovorí aj o tom, ako Rusko posilňovalo svoju rozvratnú stratégiu dezinformačnými kampaňami na internete a sociálnych sieťach. Chceli vniesť zmätok do západných spoločností, aby sa začali znútra polarizovať.

Napokon je Putin jedným z prezidentov, ktorí majú v dokumentárnej sérii veľký priestor a tvorcovia sa pri nich venujú aj tomu, z akého prostredia vyšli, čo ich formovalo a ako sa uberala ich kariéra. V Putinovom prípade konštatujú, že jeho svetonázor je produktom kolapsu Sovietskeho zväzu, ktorý považoval za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia.

A niektorí kompetentní vo filme rovno hovoria, že jeho snahou je Sovietsky zväz obnoviť.

Aj preto tu zaznievajú obavy z budúcnosti a pochybnosti o tom, či sa studená vojna naozaj skončila. Hovorí sa skôr o jej novej podobe, ktorá má až nebezpečne vysokú teplotu a môže mať katastrofálne následky. Litovský prezident Gitanas Nauseda to komentuje nasledovne: „Stále existuje mentalita niektorých autoritárskych vodcov, že môžu priniesť šťastie susedným krajinám tým, že ich obsadia a ukradnú im prirodzené právo, suverénne právo každej krajiny, rozhodnúť sa, čo urobiť.“

Dobrý podklad na diskusiu

Dokumentárna séria Zlomové okamihy: atómová bomba a studená vojna je dobrým študijným materiálom, na ktorom sa dajú postaviť diskusie rôzneho charakteru, spolu s dopĺňaním a osvetľovaním ďalších skutočností. Režisér Brian Knappenberger vykonal náročnú prácu, keď zozbieral a roztriedil množstvo informácií a archívnych materiálov prepojených s vyjadreniami svetových vedcov, historikov, publicistov, politikov a priamych účastníkov udalostí studenej vojny. A nejde pritom len o osobnosti z americkej strany.

Táto séria otvára a pomenúva dôležité súvislosti, ktoré poukazujú na previazanosť historických udalostí s tým, čo aktuálne žijeme. A že opakovane umocňuje obavy z jadrovej katastrofy? Najhoršie na tom je, že to nie je od veci.