Keď študovala scenáristiku na Vysokej škole múzických umení, ani jej nenapadlo, že by mohla pracovať na príprave reality šou. „K televízii je tam cítiť aj trochu dešpektu. Práve preto som nad tým nikdy neuvažovala ako o reálnej možnosti svojej kariéry. No musím povedať, že práca na reality šou ma veľmi baví, našla som sa v tom. Pracujem s bežnými ľuďmi, počúvam ich príbehy a tie sa snažím posúvať ďalej,“ vraví scenáristka a spisovateľka KATARÍNA VARGOVÁ.
Na obrazovky sa jej podarilo presadiť šou Pečie celé Slovensko a momentálne jej vychádza novela Severné more, v ktorej vynikajúco opisuje princíp manipulatívnych vzťahov.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vznikla jej kniha Severné more, či ide o autentický príbeh a prečo sa od spisovateliek očakáva, že opisujú svoj život,
- Prečo podľa nej existuje predstava, že vydatá žena musí mať deti.
- Čo je na jej hrdinke nesympatické a prečo vytvorila postavu, ktorej je ťažké držať palce.
- Prečo odišla z RTVS.
- Prečo slová Andreja Danka považuje za pokrytecké.
- Ako na Slovensko priniesla jednu z najúspešnejších šou, v čom je kúzlo Pečie celé Slovensko a či nie je nekonfliktná relácia nuda.
Vaša novela má poetický názov Severné more. Tematicky je to však kniha najmä o manipulatívnych a toxických vzťahoch. Ako ste sa k tejto téme dostali?
Pozorovať a skúmať vzťahy, či už svoje, alebo cudzie, ma veľmi baví a ako dramaturgičku a scenáristku reality šou, vlastne aj živí.
Napísaniu väčšieho celku predchádza rozsiahlejší zber materiálu. Vediem si niečo ako autorský denník, do ktorého si zapisujem rôzne situácie, ktoré potom spájam do väčších celkov.
Práve toxické a manipulatívne vzťahy sa mi v istom období otvárali ako zásadná a opakujúca sa téma, a tak o nich prirodzene vznikla kniha.
Máte teda pocit, že manipulatívnych a násilných vzťahov je tak veľa?
Je ich veľa a myslím si, že vždy to tak aj bolo, ale nehovorilo sa o tom. Až teraz sa to mlčanie prelomilo a najmä ľudia, ktorí sa z takýchto vzťahov vymanili, už sú schopní a ochotní o nich hovoriť.
Prednedávnom som napríklad bola na kastingu na jednu šou a do popredia stále vystupovali príbehy žien, ktoré partneri opustili alebo žili vo veľmi nezdravých vzťahoch. Asi by na tom nebolo nič zvláštne, no tá šou nemá nič spoločné so vzťahmi, riešime v nej úplne iné veci, ale tie toxické vzťahy pri rozhovore ihneď vyplávali na povrch. Aj to mi ukázalo, aká intenzívna tá téma je.
Najmä autorky si čitatelia nesmierne identifikujú s hlavnými hrdinkami ich kníh a predpokladajú, že príbeh knihy je ich príbehom. Je to tak aj vo vašom prípade?
Áno, tendencia spájať hrdinku s autorkou je veľmi silná a v prípade knihy, ktorá je písaná v prvej osobe, ako tá moja, ešte silnejšia. V podstate sa ma v každom rozhovore vždy pýtajú, či som zažila to isté ako hrdinka Anna, a bookstagramerky zvyčajne aj rovno uvádzajú, že je to autentický príbeh. Knihu Severné more by som pritom určite neoznačila za autobiografiu napriek tomu, že je v nej viacero zážitkov a inšpirácií vzťahmi, ktoré som prežila a neboli úplne v poriadku.
