BRATISLAVA. Pre viacerých kolegov bol Bruce Springsteen v polovici 80. rokov na pobavenie. Hoci k rockerom vždy pasoval barový spôsob života, on začal pracovať na svojich svaloch a aj sa tak obliekal, aby ich na pódiu bolo vidno.
Vynaložená fyzická námaha pri tréningu a tvrdá disciplína mala preňho viac významov. Po prvé, znížil si tým komplex z otca, ktorý bol vyšší a silnejší. A po druhé, zlepšilo mu to kondíciu potrebnú na koncertný výkon.

Kým vo svojich začiatkoch po chvíli prestal vládať, vďaka cvičeniu dokázal bez problémov odohrať tri celé hodiny v neustálom pohybe a ešte aj spievať náročné party.
Dnes môžu viacerí jeho kolegovia a rovesníci už iba ticho závidieť. Na rozdiel od nich nemusel znížiť životné tempo. Dlhé turné zvláda rovnako dobre aj štyri roky po sedemdesiatke. Odstaviť sa nechal len v prípade vážnych psychických alebo fyzických problémov.
Pán doktor, tento muž potrebuje liečbu
Fanúšikovia a návštevníci jeho súčasného turné sa až teraz dozvedeli, že jeden taký len nedávno mal. Bol príčinou toho, prečo musel niekoľko koncertov presunúť z jesene na jar.
Istý čas bol dokonca presvedčený, že ich bude musieť zrušiť úplne, pretože neveril, že ešte bude môcť niekedy spievať.
"Spievate bránicou. A mňa pri spievaní bolela tak veľmi, až som mal pocit, že ma to môže zabiť. Tri mesiace som nemohol spievať vôbec a okrem toho som bojoval s viacerými inými bolesťami," cituje ho agentúra AP.
Najviac ho znepokojovalo, že lekári ho nijako neutešovali. Prešli mesiace, kým mu povedali: Bruce, nebojte sa, zase budete v poriadku. "Z toho som bol nesmierne nervózny," hovorí.
“Depresia je už súčasťou môjho života. Väčšinou je to s ňou o. k. No niekedy sa vkradne do vašej samoty ako čierny pes, vyskočí na vás a uhryzne vás skôr, ako sa dokážete ubrániť.
„
Bolesti, ktoré nakoniec trvali pol roka, boli dôsledkom žalúdočných vredov. S nimi sa väčšinou spája aj nadúvanie, nevoľnosť, nezastaviteľné grganie.
Springsteen zatiaľ nespresnil, čo je príčinou jeho vredov. Môže to byť helikobakter. Mohlo ich spôsobiť dlhodobé užívanie liekov proti zápalom, ako sú ibuprofen či aspirin.
Je známe, že Springsteen si dáva len jedno jedlo za deň a tiež, že je citlivý na stres. Aj tam možno hľadať pôvod jeho problémov.
Keď v roku 2016 vyšla jeho autobiografia Born To Run, kritici boli príjemne prekvapení, ako otvorene v nej hovorí o duševnom zdraví.
Že sa trápi, aj keď mu vychádza úplne všetko, dlho nikto netušil. Pred každým to úspešne skrýval, no keď bol osamote, plakal. Čo je ešte horšie, vôbec netušil, prečo plače a ani to, ako prúd sĺz zastaviť.
Až jeho manželka, speváčka Patti Scialfa si všimla, že nie je v poriadku. Doma sa správal nepochopiteľne podráždene.
"Vzala ma k lekárovi a povedala mu: Tento muž potrebuje liečbu," píše v knihe.

Je ako čierny pes
A tak už niekoľko desaťročí chodí na terapie, berie antidepresíva, cvičí s koňom a naďalej športuje a chodí na dlhé turné.
Že sa cíti dobre, neberie ako definitívny a nemenný stav. Pozná svoju chorobu.

"Depresia je už súčasťou môjho života. Väčšinou je to s ňou o. k. No niekedy sa vkradne do vašej samoty ako čierny pes, vyskočí na vás a uhryzne vás skôr, ako sa dokážete ubrániť," píše v knihe s odkazom na Winstona Churchilla, ktorý takisto trpel takýmito stavmi.
Americký online magazín Pitchfork sa bol minulý týždeň pozrieť na koncert vo Phoenixe, kde Bruce Springsteen po dlhšej prestávke nadviazal na svoje turné. Píše, že bol vo svojej starej forme, dokonca možno lepšej ako pred pár rokmi. Hral tri hodiny a zaspieval dvadsaťdeväť skladieb.
Po americkej časti programu sa presunie do Európy a 28. mája bude vystupovať u susedov v Prahe.