O hereckej profesii existuje veľa mýtov, napríklad ten, že herec si môže diktovať, aký film by mu mali scenáristi napísať. Alebo že sa mu pri posteli povaľuje množstvo ponúkaných scenárov.
Ani taký vychytený herec ako TOMÁŠ MAŠTALÍR takúto skúsenosť nemá a nechce mať, cíti sa v prvom rade interpretom, nie dramaturgom.
Hoci horory a mysteriózne trilery ako divák nevyhľadáva, byť v nich v pozícii herca považuje za celkom iný zážitok.
V rozhovore hovorí o novom filme Smršť, o práci herca i učiteľa herectva, o tom, ako nakladá so strachom, neúspechmi i snami. Tvrdí, že o ničom nesníva, ale pripúšťa, že to možno príde.
Hrali ste už v romantických komédiách, mysterióznych aj kriminálnych trileroch, na Slovensku sa začali nakrúcať kvalitné dobové veci aj sci-fi, zdá sa, že slovenská kinematografia naberá na žánrovej aj obsahovej rozmanitosti. Ale predsa len, aký film vám v tejto ponuke chýba a mal by sa určite natočiť? Aký film potrebujeme?
V niektorom z posledných ročníkov filmového festivalu v Karlových Varoch jeho prezident Jiří Bartoška v otváracej reči povedal peknú myšlienku: Filmári sú kronikári. Alebo by nimi mali byť. Mali by zachytávať nielen významné spoločenské, politické, historické udalosti, ale aj ďalšie veci, ktoré rezonujú v spoločnosti.
Podľa mňa sa o toto všetko slovenská kinematografia svojimi výpoveďami snaží a chcem veriť, že sa aj snažiť bude. Bol by som však veľmi rád, keby sa pozornosť nemusela obracať iba na jeden film. Teda, aby ich tu vznikalo veľa. Lebo boli časy, keď sa za rok natočil jeden film, a možno ani jeden.
Už ste niekedy aj sami iniciovali film, prišli s námetom, knihou, že toto by ste si chceli zahrať? Kde začína vaša práca herca?
Herec Matej Landl: Tridsiatnici si nevážia slobodu, lebo nevedia, čo môžu stratiť Čítajte Necítim sa ako autor predlôh alebo dramaturg. Cítim sa v prvom rade ako interpret. Pre mňa spolupráca na projektoch začína pri prvých stretnutiach s danou témou. Ak ku tomu mám čo povedať, tak poviem, ale nemyslím si, že by si u nás herec vyberal, že toto chcem hrať, to mi napíšte alebo zožeňte.
Ako sa to začalo v prípade filmu Smršť?
Pre mňa sa to začalo ponukou, že produkčná spoločnosť DNA ide robiť ďalší film na motívy knihy Jozefa Kariku. Mali sme už za sebou spoluprácu na Trhline, ktorá takisto vychádzala z jeho knihy.
Prečítate si celý scenár, kým sa rozhodnete?
Samozrejme. Ako inak chcete zistiť, čo vám ponúkajú?
Už sa vám niekedy stalo, že ste po prečítaní scenára ponuku odmietli?
Áno.
Máte pri posteli veľkú hŕbu scenárov?
Máte pocit, že Slovensko je Hollywood? (Úsmev.) Ja teda nie. Z tých hŕb scenárov by musela vznikať hŕba filmov, a až taká hŕba tu nevzniká.
Čítali ste aj Karikovu literárnu predlohu?
Trhlinu som prečítal za deň na jeden dych. Nedokázal som prestať, musel som to dočítať. Smršť som nečítal, pretože film vznikol na motívy knihy, nie je to presne zdramatizovaný celý príbeh pána Kariku. Takže som sa chcel sústrediť na príbeh, ktorý sme išli nakrúcať.
V jednom rozhovore ste povedali, že máte rád, keď každý film a každá postava, ktorú hráte, je v niečom nová. V čom je nový forenzný psychológ Martin Lang zo Smršte?
V prvom rade je to úplne iný človek a nový je žáner filmu.
Predošlá Trhlina nebola mysteriózny triler?
Myslím, že tu je väčší posun.
Forenzného psychológa ste už hrali?
Forenzného psychológa nie, ale dr. Ludsky bol forenzný patológ. Takže Martin Lang je nový nielen povolaním či charakterom, ale vo všetkom, aj vecami, ktoré rieši, ktoré sa mu začnú diať a s ktorými musí bojovať.
Nemám to štatisticky podložené, ale zdá sa mi, že keď je vo filme nejaký psychológ, väčšinou má sám vlastné psychické problémy, alebo si absolútne nevšimne na svojich blízkych to, čo si všimne aj laik, hoci on ako psychológ by si to mal všimnúť prvý. Bude to tak aj v Smršti?
