Šťastný je keď má prácu a potom voľno, keď je s blízkymi a potom sám, keď vlezie do ľadovej vody a potom z nej vylezie. Herec RÓBERT JAKAB je akčný, lebo chce mať rýchlo z krku veci, do ktorých sa mu nechce. Raz si chce spievať s Hegerovou: žil som správne.
Toto je jeho 10 naj.
Najdôležitejšie je zdravie, moje a mojich blízkych. A životná harmónia.
Najviac nažive sa cítim v zime v studenej vode, pretože tam cítim každý jeden pór svojho tela. Otužovanie bol zásadný zlom môjho života počas covidu a odporúčam to každému. Pozdravujem našu otužileckú skupinu!

Najšťastnejší som, keď mám prácu a potom, keď mám z tej práce voľno. Som šťastný, keď sú šťastní moji blízki, keď som s nimi a potom, keď som sám. Keď otužujem, aj keď vyjdem z vody von a je mi teplo. Keď športujem a potom oddychujem po športe.
Najspoľahlivejšie ma rozosmejú moji kamoši a moja manželka (herečka Anna Jakab Rakovská, pozn. red.). Aj preto, že ona ma vie dobre parodovať. Veľakrát som sa jej pýtal, či nepreháňa, ale ona tvrdila, že nie, a to už mi tak smiešne nebolo.
Rozosmeje ma aj škodoradosť. Keď niekto predo mnou spadne, tak mi je to veľmi smiešne. Potom mi je to ľúto, samozrejme, ale neviem si pomôcť.
Najviac ovplyvnili moju mladosť filmy Sněženky a machři a Vrať se do hrobu. Najmä citát: „Čeho se na nás dopustí druzí, s tím už se nějak vyrovnáme. Horší je to s tím, čeho jsme se na sobě dopustili sami.“
Snažím sa podľa tohto žiť, aby som sa dokázal pozrieť do svojich očí, keď príde finálne sumarizovanie, aby som si povedal slovami Milana Lasicu, ktorý prebásnil My Way pre Hegerovú: „V ten deň, v ten clivý deň, keď všetko bude tak márne, v ten deň chcem povedať – žila som správne.“
Najvýstrednejšiu vec som urobil, keď som v sedemnástich rokoch išiel s kamarátmi a kamarátkami z hudobno-amatérskeho divadla stopom do Paríža. Ešte neboli mobilné telefóny a rodičom som povedal, že idem na divadelnú dielňu do Brna.
Po návrate som potom rodičom ukázal fotky spod Eiffelovky. To je predsa v Paríži! Krvi by ste sa v nich nedorezali. Hovorím, hej, bol som v Paríži. Teraz je z toho bizarná rodinná historka.
Najviac mi chýbajú pozitívne správy. Chcel by som, aby ich bolo viac.
Najlepšie na mne je, že som akčný. Snažím sa rýchlo vybaviť byrokratické veci, lebo sa mi to strašne nechce robiť. Keď som sa konečne presťahoval do Bratislavy a na ďalší deň som si vybavil občiansky preukaz, chodil som ako taký páv.
Aj pri prerábke môjho bytu som všetkým volal, že vieš čo je najlepšie na tej kúpeľni? Že už je hotová.

Najcennejšie sú pre mňa paellové panvice. To je môj najväčší majetok, viac ako byt, auto a všetko ostatné. Paellu som sa naučil robiť v Španielsku, mám recept aj od Romanka Luknára. Vôbec, milujem jedlá z rôznych kútov sveta. To, ako sa cez ne dostanete ku kultúre danej krajiny a k ľuďom.
Najradšej by som sa reinkarnoval do nejakého vtáka. Len tak by som si polietal. Nechal by som sa len unášať vetrom. A keby sa mi niekde nepáčilo, letel by som ďalej.
Róbert Jakab (47)
Je slovenský herec. Počas štúdia na strednej škole navštevoval amatérsky divadelný súbor v Nitre. Vyštudoval VŠMU v Bratislave. Je členom divadla Astorka Korzo ’90 a nezávislého divadelného združenia Teatro Tatro. 25 rokov hrá v inscenácii Na koho to slovo padne. Hral vo filmoch ako Špina, Vitaj doma, brate, Svetlonoc, Vojna policajtov, v seriáloch ako Panelák, Bodka, Duch a aktuálne v Nemocnici.
Text vznikol pre programový magazín TV OKO/SVET.