Pred dvoma storočiami, v roku 1824, vytlačili v Budíne Slávy dcéru. Autorom bol miestny farár Ján Kollár a vytvoril prakticky prvé takéto moderné básnické dielo v českej aj slovenskej literatúre.
Popri vzletných veršoch o láske k Míne koncipuje Kollárova básnická skladba aj mýtus o domnelej „slovanskej vzájomnosti“ a o ruskom „dubisku“, ktorý ochráni všetkých Slovanov.
Položil tak základy panslavizmu, ktorý podľa kritikov v skutočnosti slúži ako nástroj ruskej imperiálnej politiky.
Prečo sa však nehovorí aj o tomto rozmere Kollárovho diela, zvlášť na Slovensku, v krajine pohltenej propagandou, v ktorej zaberajú mýty spred dvesto rokov?
Jan Kollár na maľbe Petra Michala Bohúňa z roku 1862. (zdroj: Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, Martin)
