„Chcem v Bratislave vytvoriť nezabudnuteľný koncert pre divákov s využitím modernej technológie, organickým a poetickým spôsobom,“ hovorí v rozhovore pre SME JEAN-MICHEL JARRE, ktorý je legendou elektronickej hudby.
Nezaujíma ho však len samotná technológia, aj keď s ňou rád pracuje už od svojej mladosti. Stredobodom koncertu je predovšetkým hudba. „Preto som naozaj poctený a nadšený, že môžem na pódiu privítať hudobníka, gitaristu skupiny Queen, Briana Maya,“ pokračuje.
Ako Európania máme podľa neho vlastnú víziu sveta a myslí si, že je dôležité ju ukázať. Preto považuje výber Bratislavy za skvelý nápad, Most SNP, na ktorom je UFO, vníma ako most medzi minulosťou a budúcnosťou.
„Koncert som koncipoval ako otvorený a bezplatný pre všetkých. Pracoval som s umelou inteligenciou a prichádzam s myšlienkou, že nie my sa pozeráme do vesmíru, ale vesmír sa pozerá na nás,“ vysvetľuje.
Jarre odohrá v Bratislave koncert s názvom Bridge from the Future, ktorý otvorí medzinárodný festival vedy, hudby a umenia Starmus.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vníma umelú inteligenciu,
- čo ho inšpiruje,
- čo má podľa neho spoločné veda a hudba a ako vidí ich budúcnosť,
- akú inšpiráciu vidí v sci-fi filmoch,
- čo by poradil umelcom a umelkyniam, ktorí chcú byť nadčasoví,
- ako sa dá robiť revolučná hudba,
- aký bude koncert v Bratislave a s kým na ňom spolupracuje,
- prečo si vybral práve Bratislavu.
Žijeme v prelomovej dobe, ktorá sa hýbe dopredu aj vďaka umelej inteligencii. Ako ju vnímate?
Vždy, keď príde niečo nové, ľudské bytosti sú vystrašené a ochotné proti tomu bojovať. Bolo to rovnaké, keď sme objavili oheň, elektrinu či štiepenie atómov. Film Oppenheimer je toho veľmi dobrým príkladom.
Umelá inteligencia má aj temnú stránku, ktorej si musíme byť vedomí. Zároveň prináša aj veľa vylepšení. Ak ju využijeme správnym spôsobom, môže zachraňovať svet. Je to naša zodpovednosť. Pokrok môže byť úžasný.
Keď som bol dieťa, lietajúce autá boli len akýmsi snom, a dnes už do nich môžem nastúpiť. Je to úžasné. Nejde o žiadny trik, hovorí to veľa o našich schopnostiach ako Európanov predbehnúť našu dobu z hľadiska hodnôt či umenia. Páči sa mi táto kombinácia, je to skvelé posolstvo, ktoré môžeme odovzdať mladej generácii.
Práve mladí ľudia žijú vo veľmi vzrušujúcich časoch.
Fascinuje vás veda natoľko, že ste sa ju rozhodli spojiť s hudbou?
Hudba je dušou matematiky a geometrie. Hudba sa skladá z matematiky a je to spôsob, ako uchopiť vedu, aby ste sa rozplakali alebo rozosmiali, alebo aby ste sa zamilovali. A tak vzniká veľmi silné citové, ale aj technologické prepojenie.
Túto silnú myšlienku, vytvárať most medzi vedou a hudbou nesie aj festival Starmus.
Máte záznamy v Guinessovej knihe rekordov, odohrali ste koncert aj priamo pod pyramídami. Ktoré z vašich vystúpení považujete za svoj najväčší míľnik?
Jedným z nich je, samozrejme, ten, na ktorom pracujem teraz. Som z toho veľmi nadšený. Projekt v Bratislave zahŕňa toľko rôznych aspektov, myslím, že bude jeden z najpamätnejších v mojom živote.
Okrem toho by som povedal, že za výnimočný považujem koncert, ktorý som odohral v rodnom meste Lyon. Pódium bolo na mieste, kde som chodil ako dieťa so svojou starou mamou na trh. Zúčastnil sa na ňom aj pápež Ján Pavol II., ktorý mu požehnal a sledoval ho z katedrály nad mestom. Koncert sa konal niekoľko metrov od domu, v ktorom som vyrastal.
Koncert Jeana-Michela Jarreho s názvom Bridge from the Future otvorí medzinárodný festival vedy, hudby a umenia Starmus. (zdroj: Peter Kiska)Išlo tak o ďalší most: medzi vedou a vierou?
Áno. Pápež dokonca pozdravil ľudí a poprial im dobrú noc cez PA systém, čo bolo úžasné. Bolo to v podstate veľmi duchovné, no zároveň sci-fi.
Ste legendou elektronickej hudby, mnohí ľudia vás považujú za inovátora. Čo vás inšpiruje pri tvorbe?
Hlavne otvorenosť voči všetkým inováciám, zvedavosť a myslenie mimo zaužívaných hraníc. Taktiež si „zapožičiavam“ veľa hudby od heavy metalu až po džez, rock či techno.
Som takým zlodejom, ktorý sa snaží „kradnúť“ od všetkých.
Môžete sa tak zároveň inšpirovať a vytvoriť z mnohých vecí nový zvuk?
Áno. Vidíme to pri umelej inteligencii: algoritmus zhromažďuje vo veľkých dátach informácie tak, aby našiel náhodné prvky, z ktorých niečo vytvorí.
V hudbe je to viac-menej rovnaké. Mám na mysli to, že vo svojom podvedomí, v mysli, zbierate úrodu z vlastných, osobných analógových údajov. Sú to spomienky, vaša kultúra, rodina, prostredie. A potom náhodným zmiešaním vytvoria niečo vzrušujúce, neočakávané, keď si poviete: Toto chcem preskúmať!
Mohla by existovať púštna planéta z filmu Duna? Ľudia by na nej prežili Čítajte V staršom rozhovore ste povedali, že jednou z vašich najväčších inšpirácií bol film Vesmírna odysea. Vidíte inšpiráciu aj v novodobých sci-fi filmoch?
Musím povedať, že filmy ako Interstellar či Duna sú pre mňa veľkým zdrojom inšpirácie. Duna bola moja obľúbená sci-fi kniha už od puberty. Veľmi závidím Hansovi Zimmerovi, že mohol pre film urobiť soundtrack.
A myslím si, že sci-fi je inšpiráciou aj pre Briana Maya a tiež pre iných umelcov a umelkyne. Som rád, že existuje spojenie medzi hudbou a sci-fi. Svoje albumy som nikdy nevnímal len ako sériu pesničiek, ale ako vlastnú vesmírnu operu.
Ktorá filmová verzia Duny sa vám viac páčila? Tá z 80. rokov či súčasná?
Zaujímavá otázka. Keď som videl verziu režiséra Davida Lyncha, najskôr sa mi vôbec nepáčila. Nemyslím, že bola verná knižnej predlohe. No časom som si uvedomil, že bolo celkom zaujímavé, ako Lynch vytvoril niečo iné, akúsi svoju vlastnú verziu Duny.
Jean-Michel Jarre (75)
- Je francúzsky hudobník a skladateľ.
- Je považovaný za jedného z priekopníkov elektronickej hudby a tiež inovátora pre jeho veľkolepé koncerty.
- Je držiteľom Guinnessovho rekordu za usporiadanie najväčšieho koncertu (Moskva, 1997).
- V rokoch 2008, 2010 a 2016 koncertoval aj v Bratislave a Košiciach.
- Predal vyše 80 miliónov albumov a singlov.
- Na počesť Jeana-Michela a jeho otca Mauricea Jarra bol pomenovaný Asteroid 4422 Jarre.
- 12. mája odohrá v areáli výstaviska Incheba pri Moste SNP otvárací koncert medzinárodného festivalu vedy a umenia Starmus v Bratislave.
Aktuálna verzia je vernejšia románu, no preferujem jej pokračovanie viac než prvú časť. V prvej časti som bol trochu stratený. Zároveň ide naozaj o veľkú výzvu pretaviť tento fantastický román do filmu. Režisér Denis Villeneuve odviedol skvelú prácu, najmä pri pokračovaní.
Váš štýl tvorby je považovaný za revolučný. Ako sa dá robiť revolúcia v hudbe?
My Francúzi sme celkom zvyknutí na revolúcie. Rovnako ako aj vy, Slováci a všetci Európania, je to súčasťou našej DNA.
Keď som bol tínedžer, chodil som do haly Olympia v Paríži, kde vystupovali britské rockové kapely do neskorého rána, ako napríklad The Yardbirds. Považoval som to za revolučné, ako aj krásu mojej generácie, no nebola to moja revolúcia.
Potom som sa ponoril elektronickej hudby. Vtedy som cítil, že to je naša revolúcia ako Európanov. Nemá to nič spoločné s blues, džezom či rockom. Vychádza to z klasickej hudby, ktorá pochádza z nášho európskeho kontinentu: z niekdajšieho Československa, Nemecka, Francúzska, Talianska či aj z Ruska. Nemá to nič spoločné s rockom, popom.
Vie byť hudba nadčasová?
Áno, vie. Je to však veľmi zložité. Ak by som mal dať radu mladým umelcom a umelkyniam: nech si nemyslia, že technológia je riešenie. Technológia je nástroj, riešenie máte v sebe. Ponorte sa do seba, aby ste našli to, čo je pre vás autentické a špecifické. Tak potom vytvoríte svoj štýl.
V západnej hudbe sme mali iba 12 nôt v 12 tónoch a doteraz sme urobili milióny skladieb. Zrazu máme Beethovena, Milesa Davisa, Pink Floyd, Beatles alebo Billie Eilish.
Buďte rušivý, nedodržiavate žiadne pravidlá. Toto je hlavná rada. Nepodriaďujte sa.
Vizualizácia koncertu v Bratislave. (zdroj: Jean-Michel Jarre)Mali by mladí umelci myslieť za hranicami možného?
Rozhodne. To isté platí aj pre vedcov a vedkyne: veď všetky objavy robia ľudia, ktorí uvažujú inak ako ostatní. Všetci držitelia Nobelových cien, s ktorými som sa stretol, sú blázni, úplne šialení, v dobrom zmysle slova. Je to veľmi zábavné, pretože majú toho veľa spoločného s umelcami a umelkyňami.
Aká pieseň či hudba sa vám v poslednom období páčila?
Nedávno som počúval hudbu Nine Inch Nails, ktorá ešte nebola nikde zverejnená a bolo to naozaj zaujímavé. Som veľkým fanúšikom Trenta Reznora, ktorý je frontmanom kapely. Milujem, čo robí s Atticusom Rossom. Soundtrack k filmu Sociálna sieť je jedným z mojich najobľúbenejších diel. Je to temné a zároveň pozitívne, čo zbožňujem.
To sa ma dotýka najviac: keď ste konfrontovaní s hudobnou skladbou, ktorá vás dokáže dostať do rozporu medzi strachom a radosťou, temným a pozitívnym. Zrazu ste uprostred hudby, ktorá vás stráca medzi dvomi svetmi.
Je to tá najlepšia hudba, akú som kedy vytvorila. Toto nie je country album, ale album Beyoncé Čítajte To je predsa na hudbe magické: keď dokáže vyvolať rôzne emócie, či už prostredníctvom samotnej hudby alebo textu. Môže priniesť jedinečnú skúsenosť a atmosféru, tak ako aj vaša hudba.
Môj posledný album Oxymore, ktorý budem hrať v Bratislave, je v skutočnosti temný, no obsahuje aj veselé momenty. Vždy som si myslel, že najlepší spôsob, ako vyjadriť šťastie, je vlastne vtedy, keď za tým skryjete kúsok melanchólie.
Vaše vystúpenia prepájajú priestor, hudbu, vedu. Ako vidíte budúcnosť hudby a vedy?
Myslím, že v ľudských emóciách nedochádza k pokroku. To, čo sme cítili pred 5000 rokmi alebo pred dvoma storočiami, dnes alebo o dve storočia odteraz, je rovnaké. Máme rovnaký pojem o samote a láske, o strachu zo smrti a o dojatí tým či oným. Sú to naše nástroje, ktoré sú rôzne.
Myslím si, že umelá inteligencia zmení veľa spôsobov vo vytváraní hudby alebo akéhokoľvek druhu umenia viac ako kedykoľvek predtým.
Keď sa nad tým zamyslíte, pokrok vedy vždy pomáha. Aj v umení. Dlho sme nevedeli kresliť a písať na vitráže v kostoloch, vďaka vede môžeme používať rôzne farby, a keď prišla elektrina, zrazu sme mali prístup k úplne inému druhu nástrojov, či k používaniu svetla alebo vizuálnych efektov.
Hudobníci a hudobníčky konečne komponujú hudbu tak, že experimentujú so zvukmi vo svojom každodennom živote v 360 stupňoch. Po stáročia sme mali vzťah k hudbe ako ku fotografii v 2D. V skutočnosti môžeme byť vnútri hudby a zdieľať tento pocit s publikom. Toto sa pokúsim vyjadriť na koncerte v Bratislave.
Aký bude teda tento koncert?
Som veľmi nadšený z tohto špeciálneho projektu v Bratislave z viacerých dôvodov. V prvom rade koncert otvára festival Starmus, ktorý prepája vedu, umenie a technológie s množstvom tých najbrilantnejších myslí na svete.
Ide o kozmonautov, vedcov, držiteľov Nobelovej ceny, prieskumníkov, umelcov. Chcel som pre tento projekt vytvoriť niečo veľmi špeciálne. Je to pravdepodobne zatiaľ jeden z mojich kreatívne najambicióznejších projektov.
Prečo padol výber práve na Bratislavu?
Bratislava v tomto predstavuje akési srdce ľudského tela. Je malé, ale dôležité. Žijeme v dobe, keď sme bombardovaní americkou, čínskou technológiou. Ako Európania však máme vlastnú víziu sveta a myslím si, že je veľmi dôležité ju ukázať. Bratislava nesie všetky tieto hodnoty. Či už je to architektúra, ako napríklad Most SNP s UFO, ktorý vnímam ako most do budúcnosti.
Koncert som koncipoval ako otvorený a bezplatný pre všetkých. Pracoval som s umelou inteligenciou a chcel som prísť s myšlienkou, že nie my sa pozeráme do vesmíru, ale vesmír sa pozerá na nás.
Vizualizácia koncertu v Bratislave. (zdroj: Jean-Michel Jarre)Aká je inšpirácia stojaca za koncertom?
Chcem vytvoriť nezabudnuteľný koncert pre divákov využitím modernej technológie, organickým a poetickým spôsobom, nielen ako vystúpenie.
Nezaujíma ma len samotná technológia, aj keď s ňou rád pracujem už od svojej mladosti. Stredobodom koncertu je, samozrejme, hudba. Preto som naozaj poctený a nadšený, že môžem na pódiu privítať hudobníka, gitaristu skupiny Queen, Briana Maya.
Obaja sme sa zhovárali o spolupráci už v minulosti, aj keď k tomu nikdy nedošlo. Ide o fantastickú príležitosť, pretože máme spoločné hodnoty, lásku k vede a technike, či myšlienku, že hudobné momenty na pódiu môžu byť silné a môžeme sa o ne podeliť s publikom veľkolepým spôsobom.
