Pes na ceste
Herec Ľuboš Kostený stojí uprostred rozsvieteného hľadiska a niekoľko minút z plných pľúc kričí na publikum urážky.
K tým láskavejším patria napríklad tieto:„...vy špiny, vy prezliekači kabátov, vy udavači, vy rasisti, vy držky, vy hurápatrioti.“ V záplave nadávok dôjde aj na drbnutých jakobínov, pseudofolkloristov, čelných predstaviteľov a aj na niekoľko šťavnatých vulgarizmov.
V mnohých ohľadoch je tento rozkošne drzý výstup nezabudnuteľný. Bolo by však nespravodlivé, keby najväčšou senzáciou inscenácie Pes na ceste bola práve táto smršť nadávok.
Publiku už totiž nadával kadekto. Pred vyše sto rokmi to spravil Bertolt Brecht a akúsi rakúsku školu nadávania obecenstvu založil v roku 1966 Peter Handke.
V Slovenskom národnom divadle v tomto smere neurobili nič nové a inscenácia Pes na ceste v réžii Dušana Davida Pařízka je pozoruhodná najmä z iných dôvodov.
Vlasť naša, ktorá si na nebesiach
Pařízek patrí bez zveličenia k režisérskym hviezdam európskeho formátu. Tvorí najmä v Nemecku, kde sa jeho inscenácie pravidelne stávajú hitmi sezón.
Aj v domovských Čechách režíruje len výnimočne a získať ho na spoluprácu so SND bol niekoľkoročný priam diplomatický proces. Počkať sa oplatilo.
Náhodné a predsa na sekundu presné načasovanie inscenácie o Slovensku, Slovákoch, slovenskej povahe a slovenskom osude nemohlo byť lepšie.
