Tancovala už v detstve, bavilo ju to, no bavili ju aj mnohé iné veci, takže tanec si na ňu musel trochu počkať. Keď jej už hrozilo pracovné vyhorenie, otehotnela. Odporúča.
Herečka ANNA JAKAB RAKOVSKÁ využíva tréningy na Let’s Dance ako jediný čas pre seba. Užíva si všetko, tu a teraz, súťaživosť už dávno vypla.
S hercom Róbertom Jakabom majú typické dvojkariérne manželstvo nad diárom s termínmi, manžela považuje za svoj protipól i doplnenie.
Hovorí o nakrúcaní seriálu Pressburg aj nových filmov Fentasy a Kavej.
Pred začiatkom Let’s Dance ste povedali, že ste do súťaže išli preto, aby ste si našli čas pre seba. Darí sa?
Áno, darí, je to jediný čas, ktorý mám pre seba.
Neprenasledujú vás počas trénovania výčitky svedomia, že sa nevenujete deťom?
Už pred Let’s Dance som si od nich odskočila do nejakých projektov a aj keď to bolo len na pár hodín, výčitky svedomia tam boli.
Dlho mi trvalo, kým som si prenastavila v hlave, že nemusím rozmýšľať nad tým, čo je doma, keď tam nie som, lebo sú tam ľudia, ktorí sa o deti postarajú, a mne tiež pomôže zmena prostredia.
Let’s Dance už prišlo vo fáze, keď viem krásne zatvoriť dvere domácnosti, otvoriť dvere na skúšobni a nevracať sa v myšlienkach domov. Samozrejme, mobil mám zapnutý, ale viem sa sústrediť na „tu a teraz“ vždy tam, kde som.
Keď som v divadle, tak som v divadle, keď som doma, som tam pre deti a neviem, že existuje Let’s Dance, keď tancujem, nemyslím na nič iné.
To ste sa naučili až teraz?
Asi za posledný rok a pol. Ale neučila som sa to účelovo, len som na to prišla a je to oslobodzujúci pocit. Bola som predtým človek, ktorému v hlave stále vírili myšlienky iným smerom, teraz sa od toho viem oprostiť.
Výborne tancujete, aké máte predošlé skúsenosti s tancom?
Od štyroch rokov som chodila so sesternicami na tanečnú. Mali sme základy baletu, smerovalo to k modernému tancu, robili sme inscenované rozprávky. Boli sme dobrá partia a išlo viac o radosť, ale tam som nabrala základy.
Speváčka Eva Máziková: V 74 rokoch už nespravíte veľkú dieru do sveta Čítajte Na kvalitatívne vyššiu úroveň som sa však nikdy nedostala, prišla puberta, iné záujmy... Až na vysokej škole som k tancu znova pričuchla a pripomenula si, že ma to veľmi baví.
Prečo ste sa tancu nevenovali viac, keď vás veľmi baví?
Lebo mňa baví veľa vecí! Začala som sa venovať viac spevu, prednesu, dramatickému krúžku a divadlu, bola som v rôznych kapelách, chodila na výlety a užívala si život. Tanec sa dostal do úzadia, každý si išiel svojou cestou a už som sa k tancu nedostala, až teraz. Počkalo ma to.
V čom je Let’s Dance iné, ako ste očakávali?
Iné je možno v tom, že som si myslela, že bude viac času na samotné tance. Máme na každý len päť dní. Vlastne teraz už musíme za ten istý čas stihnúť tance dva. Okrem toho som tušila, že veľa času zaberú dokrútky, sociálne médiá, a tak ďalej, takže je toho v skutočnosti viac...
Najmä som sa však bála, ako zvládne moje telo výkon z nuly na sto, lebo aj keď mám tridsať, štyri roky som vôbec nič nerobila a bola som trošku vetchá. Bála som sa teda, že sa mi môže niečo stať. A naozaj, každý si spôsobil nejakú boľačku, ktorú musel riešiť s fyzioterapeutom, lebo je to zrazu obrovská záťaž úplne iného charakteru.
A prekvapilo ma určite aj to, ako dobre mi vybrali tanečného partnera Jaroslava Ihringa. Sadli sme si ľudsky, takže tréningy si užívam tanečne aj mentálne, veľa sa spolu smejeme, vymýšľame spolu choreografie.
Učia vás tanečníci aj ako sa správne rozcvičiť, hýbať, aby ste si fyzicky neublížili?
Na toto, žiaľ, nie je čas. Ja volám tento projekt rýchlokurz geniality alebo zázraky na počkanie. Na to, ako sa starať o svoje telo, si musíme dať pozor sami, mňa do toho zasvätili kamaráti, výborní fyzioterapeuti Gašparekovci.
Prekvapili ste v niečom počas tejto súťaže samu seba?
