Autorka je projektová manažérka Divadla pre všetky deti.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
V Slovenskom národnom divadle si radi a často s láskou hovoríme, že máme veľké šťastie. My totiž nechodíme do práce, ale do divadla. A aj keď sa sem každý deň ráno naozaj tešíme, predsa sú aj dni, keď sa do divadla tešíme ešte o niečo viac.
Je to vtedy, keď u nás v SND môžeme na divadelných predstaveniach privítať deti v rámci programu Divadlo pre všetky deti. Jeho primárnym cieľom je vďaka darcovským príspevkom sprístupniť divadelné predstavenia deťom, mladým ľuďom a rodinám zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so zdravotným hendikepom, ktoré by sa inak do divadla možno nikdy nedostali.
Divadlo pre všetky deti je náš najmilší a najkrajší projekt. Je pre nás balzamom na dušu, ale tiež veľkým dôkazom, že naši diváci sú tí najlepší na svete. Sú spolu s nami ochotní pomáhať. A za to im veľmi ďakujeme.
Láska na prvé počutie
Keď som koncom roka 2021 nastúpila do Slovenského národného divadla ako PR manažérka, myšlienka vzniku projektu Divadlo pre všetky deti už bola na stole. Okamžite som si ju zamilovala a mala som šťastie, že som sa tak nejako prirodzene stala aj členom tímu, ktorý tento milý projekt pripravoval.
Divadlo pre všetky deti bolo prvou veľkou témou, ktorú som v SND už ako bývalá novinárka spracovávala do SME NÁRODNÉ.
Cez rozhovor s náhradnou matkou Veronikou, ktorá si ako single rodič osvojila rómske dievčatko, sme ohlásili spustenie projektu, priblížili sme jeho ciele a spôsob fungovania a pripomenuli sme aj nenahraditeľný a pozitívny vplyv divadla na vývoj dieťaťa a zvlášť detí, ktoré boli v ranom veku vystavené toxickému stresu.

V spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar sme spustili zbierku na vstupenky pre deti v projekte cez portál darujme.sk. Bohužiaľ, prvé predstavenie baletu Luskáčik, ktoré sa malo konať v rámci projektu Divadlo pre všetky deti ešte pred Vianocami 2021, sa z dôvodu zhoršujúcej sa pandemickej situácie covidu-19 napokon neodohralo pre zatvorenie divadiel.
Prvýkrát sme preto malých divákov Divadla pre všetky deti privítali v hľadisku činohry na predstavení Ako sa Lomidrevo stal kráľom 1. apríla 2022. Boli medzi nimi deti z detských domovov, náhradných rodín, profesionálne rodiny a deti s poruchou autistického spektra.
Do konca roka 2022 sme potom deti cez náš milý projekt privítali v Slovenskom národnom divadle ešte šesťkrát.

Spolu robíme svet krajším
Po odvolaní Mateja Drličku z postu generálneho riaditeľa SND sa projekt Divadlo pre všetky deti načas prerušil. Po návrate Drličkovho manažmentu v máji minulého roka sme však vedeli, že v ňom chceme pokračovať.
Pilotný rok fungovania Divadla pre všetky deti nám ukázal, čo možno zlepšiť a ako projekt nastaviť lepšie a rozšíriť jeho cieľové skupiny. Cez divadelné prázdniny sme usilovne pripravovali jeho opätovné naštartovanie.
Od septembra 2023 je možné prispieť na projekt online pri nákupe vstupeniek. Stačí, ak si darca pri platbe zvolí možnosť dobrovoľného príspevku vo výške 5, 10 alebo 15 eur. Pre tých, ktorí chcú náš projekt podporiť jednorazovým vyšším príspevkom, sú na výber možnosti vo výške 100, 300 a 500 eur.
Ochota našich divákov pomáhať nás v SND pravidelne dojíma. Sú to stovky ľudí, ktorí nám na vstupenky pre deti z vylúčených komunít prispeli pri nákupe vstupeniek, a ďalšie desiatky tých, ktorí projekt podporili jednorazovým vyšším príspevkom.
V časoch silnej polarizácie spoločnosti a stúpajúcej vlny agresie a hejtu na sociálnych sieťach vďaka našim darcom nestrácame vieru v dobro, lásku a empatiu, lebo vieme, že spolu dokážeme urobiť svet krajším.

Radosť rozdávaním rastie
A potom sú tu samotné predstavenia. Asi ťažko sa dá slovami vyjadriť pretlak emócií, ktorý pocítite, keď vidíte rozžiarené oči detí, ktoré sú v divadle vôbec prvýkrát vo svojom živote.
Od začiatku 104. sezóny som projekt Divadlo pre všetky deti dostala na zodpovednosť ako jeho projektová manažérka, za čo cítim obrovskú vďačnosť. V snahe rozšíriť cieľovú skupinu, sprístupniť naše divadelné predstavenia a urobiť radosť čo najväčšiemu počtu detí a rodín sme k spolupráci prizvali a stále prizývame ďalšie organizácie, ktoré sa venujú deťom z vylúčených komunít alebo pracujú s rodinami zdravotne hendikepovaných detí.
Pod gesciu Divadla pre všetky deti tak prešiel aj Luskáčik pre nevidiacich, ktorý v spolupráci s Baletom SND iniciovala riaditeľka občianskeho združenia Od podlahy Galina Kubalová. Vďaka špeciálnej aplikácii s audiokomentárom mohla obľúbené baletné predstavenie už druhý rok zažiť aj stovka detí so zrakovým znevýhodnením.

Rodiny s ťažko zdravotne hendikepovanými deťmi prepája a pomáha im aj občianske združenie Úsmev pre druhých. Vďaka ich sieti a kontaktom sme rozšírili spoluprácu so špeciálnymi školami.
Pravidelnými návštevníkmi našich predstavení sú tiež deti s poruchou autistického spektra cez združenie Nádej na život. V apríli privítame rodiny, ktoré združuje Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom.
Trochu radosti sa divadlom snažíme priniesť aj do života smútiacich rodín v Centre smútkovej terapie, ktoré k nám prichádzajú vďaka neziskovej organizácii Plamienok.
V spolupráci s občianskym združením Spolu s odvahou k nám do SND v máji prídu rodiny vážne chorých a chronicky chorých detí.
Profesionálnu a hádam sa už dá povedať, že aj stabilnú spoluprácu máme s detskými domovmi, teda centrami pre deti a rodiny, vďaka ktorým k nám prichádzajú profesionálne rodiny, ale aj väčšie skupiny detí a ich vychovávatelia.

Sme len takí, ako sa správame k najzraniteľnejším
Pri projekte Divadlo pre všetky deti sa často usmievam. Radosť, nadšenie a energia malých i väčších návštevníkov sú veľmi nákazlivé. Keď ich sledujem, ako s úsmevom pózujú pri fotostene, hrajú sa vo foyeri divadla alebo sa s očakávaním usádzajú v sále, hreje ma pri srdci. Je to taký kokteil emócií, ktorý vás úplne prevalcuje v pozitívnom zmysle slova.
Divadlo pre všetky deti však veľmi často prináša aj situácie, pri ktorých je ťažké skryť dojatie a slzy v očiach. Guču v hrdle som naposledy s ťažkosťami prehĺtala pri stretnutí slabozrakých a nevidiacich detí s našimi tanečníkmi po predstavení Luskáčika, keď mohli rukami ohmatať ich kostýmy, parochne či baletné špičky a podeliť sa o dojmy z predstavenia.
Spolu s úprimnou vďačnosťou zo strany rodičov, učiteľov a vychovávateľov sú práve tieto situácie, ktoré zažívame pri Divadle pre všetky deti, pre mňa obrovskou odmenou.

Aj preto sa ma v súvislosti s tým, o čo sa snažíme prostredníctvom Divadla pre všetky deti a aké cieľové skupiny nás v rámci tohto programu navštevujú, v marci hlboko dotkli dve smutné udalosti.
Prvou bola tragická správa z Liptova, keď sa pred vlak postavila žena s ťažko postihnutou dcérou v náručí. Zrážku s vlakom, ktorej rušňovodič nedokázal zabrániť, neprežili. Predstava, aká hlboká musí byť frustrácia matky, ktorá už nevidí iné východisko zo svojej zúfalej situácie, ma úplne ochromila.
Po tejto udalosti čoraz častejšie rozmýšľam nad tým, ako sa naša spoločnosť správa k tým najzraniteľnejším. Rodiny a matky starajúce sa o hendikepované alebo vážne choré dieťa vytláčame na okraj spoločnosti, kde im hrozí chudoba, rozpad manželstva či partnerstva a často sú odkázané len samy na seba.
Dieťa, ktoré potrebuje dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť, je nepretržitá celoživotná šichta plná stresu, nedostatku spánku, ustavičného zháňania peňazí na lieky, rehabilitácie, pomôcky, prístroje, bez vidiny dovolenky či plnohodnotného oddychu. A často aj bez nádeje na zmenu.
Návšteva divadla sa v tomto svetle ukazuje ako luxus, na ktorý sa tieto rodiny ani neodvážia myslieť. O to viac som presvedčená, že práve ony by mali mať u nás v hľadisku stále miesto v programe Divadla pre všetky deti. Pretože divadlo má takú zvláštnu moc – svet vonku aspoň na chvíľu prestáva existovať. A to je pre tieto rodiny niekedy viac ako potrebné.

Chceme, aby sa cítili prijímaní
Druhou udalosťou, ktorá sa ma nepríjemne dotkla, bola situácia, ktorú museli zažiť deti a mladí ľudia z rómskych osád, ktorým pomáha a vzdeláva ich nezisková organizácia Cesta von v programe Zebra.
Podľa opisu udalosti, ktorý Cesta von zverejnila na sociálnych sieťach, tínedžerom počas cesty vlakom z výletu začala nadávať skupina žien do „špinavých a smradľavých Cigáňov“. Ešte smutnejší na tom celom bol fakt, že ostatní spolucestujúci zostali ticho. Nenašiel sa nik, kto by sa skupiny rómskych detí zastal.
“Možno v ich životnej situácii nezmeníme veľa, ale ak pre nich dokážeme vytvoriť prijímajúce, otvorené a láskavé prostredie, kde sa budú cítiť rešpektovaní a šťastní, urobili sme oveľa viac ako všetci tí, ktorí ešte stále zostávajú ticho.
„
Nedokážem si predstaviť, aká zloba musí ľudí viesť k nenávistným prejavom, ktoré adresujú deťom a mladým ľuďom. Zvlášť tým, ktorí ani zďaleka nemali toľko šťastia a ich jediným previnením je, že sa narodili do inej rodiny ako my.
Veď už len to, že sú títo tínedžeri v programe Zebra, svedčí o tom, že majú chuť zmeniť vo svojich životoch niečo k lepšiemu. Cesta von sa v tomto programe zameriava na deti a mladých ľudí z osád v tínedžerskom veku 11 až 19 rokov. Rozvíjajú ich životné postoje a zručnosti, aby uspeli vo vzdelávaní, a sprevádzajú ich na ceste k dospelosti.
Vo svetle tejto nepríjemnej udalosti som ešte viac hrdá na to, že deti a mladých ľudí zo Zebra klubov budeme môcť privítať aj v SND v rámci Divadla pre všetky deti. S organizáciou Cesta von sme už niekoľko mesiacov v blízkom kontakte a spoločne pre nich kreujeme zážitkové dopoludnie u nás v Slovenskom národnom divadle, ktoré sa bude konať v sobotu 15. júna.
Ešte predtým v rámci tejto spolupráce privítame na predstavení opery Čert a Káča 1. júna aj skupinu Omám spolu s ich deťmi.
Verím, že im spoločne dokážeme, že sú u nás veľmi vítané a že Slovenské národné divadlo je miesto, kde je prijatie a rešpekt normou. Možno v ich životnej situácii nezmeníme veľa, ale ak pre nich dokážeme vytvoriť prijímajúce, otvorené a láskavé prostredie, kde sa budú cítiť rešpektovaní a šťastní, urobili sme oveľa viac ako všetci tí, ktorí ešte stále zostávajú ticho.