Svet je stále plný nepokojov, plný bolestí, trápenia a života na hrane znesiteľnosti. To všetko dokumentujú fotografie, ktoré sa ocitli v tohtoročnej súťaži World Press Photo.
Ale z toho ťaživého podložia vystupuje občas aj svedectvo o vzájomnej súdržnosti, ľudskej spolupatričnosti a snahe nevzdať sa.
Zahalená žena objíma detské telo zabalené v plachte. Mŕtve telo. Žena je v podrepe, zjavne zlomená zo straty blízkeho. Mŕtva je jej päťročná neter. O život prišla počas izraelského útoku v pásme Gazy.
Tento výjav ocenila porota World Press Photo ako fotografiu roka. Výsledky súťaže vyhlásili organizátori 18. apríla.
Víťazná fotografia je obrazom, ktorý síce vznikol na konkrétnom mieste a za konkrétnych okolností. Prenesene však vypovedá o bolestiach, ktoré konfliktný svet dneška prináša.
Namiesto anonymného davu vo víre násilných udalostí je tu veľmi intímny pohľad, ktorý zvýrazňuje človeka a silu jeho emócie. Neznámeho človeka, ani mu nevidno do tváre. A predsa s ním pozorovateľ musí súcítiť.
(zdroj: SITA/AP)Aj porota World Press Photo vyzdvihla to, ako citlivo fotograf zachytil moment straty a skombinoval priame vyjadrenie s metaforou.
Autorom víťaznej fotografie je Palestínčan Mohammed Salem. Za jeho bolestným záberom je ešte vedľajší motív, ktorý súvisí s jeho osobným príbehom. Fotografia detskej obete vojny vznikla len niekoľko dní po tom, ako autorova manželka priviedla na svet nový život.
Správa z Ukrajiny: vojna je osobná
Ako zaznamenávať vojnový konflikt na Ukrajine tak, aby stále dokázal ľudí zasahovať a angažovať ich do diania, keď trvá už tak dlho?
Ako udržať pozornosť tých, ktorí sú už z oficiálnych informácií o ničivosti vojny unavení, frustrovaní, a buď sa im vyhýbajú, alebo sa proti nim obrnili a stratili počiatočnú citlivosť?
Niektorí fotografi tvrdia, že v tejto fáze by bolo najlepšie rozprávať cez príbehy bežných ľudí a bežného života.
Fotografia z rozsiahlejšieho projektu víťaznej fotografky Julie Kochetovej. (zdroj: TASR/AP)Vojna je osobná. Tak nazvala ukrajinská fotografka Julia Kochetova svoj projekt, ktorý získal ocenenie World Press Photo v kategórii Otvorený formát. Kombinuje v ňom fotožurnalistický prístup s osobným, akoby denníkovým dokumentovaním života v krajine, kde je vojna bežnou realitou ľudí.
Kochetova svoj projekt obohatila aj o hudbu a ilustrácie, aby zvýraznila osobnú skúsenosť, a bola tak komunikatívnejšia aj po emocionálnej stránke. Nevyhýba sa obrazom krutosti a traumatizujúcim výjavom, ale zároveň v jej projekte prebleskuje odolnosť a nádej.
Sama autorka hovorí, že chcela, aby mala vojna na Ukrajine mená a tváre, aby nebola len o číslach a mapách.
Nežiaduci?
Ďalšou veľkou témou World Press Photo je už roky migrácia. Tentoraz súvisí s víťaznými fotografiami v kategórii Dlhodobý projekt, kde uspel pôvodom venezuelský fotograf Alejandro Cegarra.
Tému spracoval v oblasti Mexika, ktoré sprísňuje podmienky pre utečencov a intenzívnejšie spolupracuje so Spojenými štátmi americkými na zadržiavaní a deportácii utečencov.
Cegarra si sám prešiel skúsenosťou migranta. Aj preto nechcel do témy narýchlo vstúpiť a vzápätí ju opustiť. S protagonistami svojich fotografií sa snažil stráviť čas, počúvať ich príbehy - v mnohom iné ako ten jeho - a prejaviť spolupatričnosť.
Víťazom kategórie Dlhodobý projekt sa stal Alejandro Cegarra. (zdroj: TASR/AP)Vo výsledku zachytáva veľa rozličných situácií, v ktorých sa migranti ocitajú. Dostal sa k nim blízko a zachytil ich ľudskú stránku.
Bez citového vydierania oponuje tendencii redukovať migrantov na anonymnú skupinu nežiaducich votrelcov.
Sám konštatuje, že za ich konaním sú rôzne dôvody a podľa neho je migrácia v snahe nájsť si lepšie miesto na život ľuďom vlastná a prirodzená.
Cegarra sa presunul z rodnej Venezuely do Mexika v roku 2017 a hneď o rok neskôr odštartoval svoj fotografický projekt. Aj porota World Press Photo ocenila, ako citlivo dokázal na základe vlastnej skúsenosti k téme pristúpiť.
To pekné v ťaživom
Napokon víťazka kategórie Príbeh. Venuje sa síce téme, ktorá má ťaživú stránku, ale jej kolekcia fotografií sa ňou nenecháva pohltiť. Juhoafričanka Lee-Ann Olwage fotografovala na Madagaskare a zamerala sa na človeka, ktorý trpí demenciou.
V krajine to pre slabú informovanosť obyvateľstva neraz znamená vyčlenenie zo spoločnosti. Tento príbeh však hovorí aj o prejavoch lásky a spolupatričnosti, čo porota World Press Photo vyzdvihla. Ide podľa nej o posolstvo, ktoré je v súčasnom agresívnom svete zvlášť dôležité.
Víťazný fotopríbeh Lee-Ann Olwageovej. (zdroj: TASR/AP)„Na mnohé práce sa pozeralo ťažko, bola to výzva, ale zároveň nás zasiahli pozitívne príbehy, ktoré sme videli,“ zhodnotila predsedníčka poroty Fiona Shields tohtoročnú súťaž. Výkonná riaditeľka World Press Photo Joumana El Zein Khoury k tomu dodala, že každý z víťazných fotografov dôverne a osobne poznal svoju tému. „Vďaka tomu ju dokážu lepšie priblížiť nám ostatným, čo snáď bude viesť k empatii a súcitu.“
Oznámenie celkových víťazov fotografickej súťaže nadväzuje na vyhlásenie regionálnych ocenení, ktoré sa uskutočnilo už 3. apríla. V tomto kole porota vybrala 24 víťazov a udelili aj šesť čestných uznaní a dve zvláštne uznania poroty.
Vyberali z viac ako 61-tisíc prihlásených prác od 3851 fotografov zo 130 krajín sveta.
