Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Umelecko-dekoračné dielne Slovenského národného divadla boli slávnostne otvorené v roku 1959 vďaka významnej osobnosti slovenského divadla, scénografovi, výtvarníkovi a architektovi Ladislavovi Vychodilovi.
Pochopil, že monumentálne dielo potrebuje monumentálne technické zázemie. Dovtedy sa kulisy pripravovali v rôznych priestoroch, po založení SND sa maľovalo priamo na javisku. Neskôr sa ako dielne vystriedalo viacero priestorov vrátane Divadla Aréna či PKO.
Istý čas boli divadelné dielne dokonca v mestskom majeri, v bývalej stajni a viacerí robotníci spolu s Vychodilom tam dostali tuberkulózu.
Od 60. rokov je ich sídlom rozložitý priestor v bratislavskom Ružinove. Niekoľkoposchodová budova ukrýva obrovské miestnosti určené na prácu s rôznymi materiálmi, najmä s drevom, ktoré sa musí naskladniť mesiace vopred, aby bolo do výroby správne presušené.
Jedna miestnosť predstavuje presnú repliku javiska historickej budovy SND s ťahmi a točňou, aby sa kulisy dali presne vyskúšať.
Na poschodiach sú miestnosti na výrobu kostýmov, obuvníci, vlásenkári a menšie sklady a depozity plné rekvizít, odevov a doplnkov. Za unikát sa dodnes považuje výťahový systém, ktorý obsluhuje vyše 90 kójí plných kulís.
Ladislav Vychodil (1920 – 2005) študoval na škole umeleckých remesiel v Brne a na Vysokej škole technickej v Prahe. Roky jeho štúdií a ďalšieho pôsobenia v Česku formovali kontakty s českou divadelnou avantgardou, Osvobozené divadlo Jiřího Voskovca a Jana Wericha, Divadlo D34 Emila Františka Buriana, poetizmus, surrealizmus, česká avantgardná scénografia.
Jeho profesionálny životopis predstavuje výpočet úspechov a ocenení. Bol jedným zo zakladateľov OISTAT-u (Medzinárodná organizácia scénografov, divadelných architektov a technikov). Vystavoval na mnohých domácich výstavách na Slovensku, ale aj po celom svete.
V roku 1965 získal zlatú medailu ako najlepší zahraničný scénograf v Sao Paule, ďalšiu zlatú medailu v roku 1975 za národnú expozíciu na Pražskom
Quadriennale, rovnako ako aj zlatú medailu v roku 1987. Spolupracoval s divadlami na Slovensku, v Česku, Krakove, Budapešti, Sofii, Lipsku, Berlíne, vo Viedni, v Santa Barbare, Novom sade, Štokholme, Bruseli.
Bol zakladateľom Katedry scénografie na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, viedol aj Katedru scénického výtvarníctva Akadémie múzických umení v Prahe. Prednášal na univerzitách v Kalifornii, Havane a v Mexiku.

Vychodil bol maliar, ktorý svoje avantgardné výtvarné východiská začal uplatňovať na javisku. Neuchopiteľnú atmosféru malieb prenášal do priestoru, ktorý členil horizontálne aj vertikálne a smeroval k jeho maximálnemu naplneniu.
Silným prvkom jeho scénografií boli siločiary, čiary či línie vedené v rôznych smeroch, ktoré pri správnom prekrytí vytvárali efekt pohybu. Viacerí herci sa sťažovali, že ich takáto scéna, jej vlnenie a optický klam pohybu „vyrušuje“ a spôsobuje im závraty. Takisto rád využíval hru svetla a tieňa.
Podľa Vychodila má scénograf používať také materiály, ktoré ožijú, keď sa na ne zasvieti. Použitím techniky koláže zase upozornil na nové významy a obsahy, poskytoval divákom možnosť odhaľovať viaceré vrstvy predlohy a inscenácie.
Jeho scény mali tvar, rytmus, proporciu, farbu, členenie. Každou spoluprácou s novým režisérom sa jeho výtvarné videnie priestoru adaptovalo na novú poetiku, ale do inscenácií vždy vložil svoj originálny, experimentálny prístup. Jeho tvorba mala široký technický aj štýlový rozptyl. Vedel sa prispôsobiť rôznym režijným poetikám, do ktorých zakaždým vložil svoju výtvarnú osobnosť.
Okrem toho, že to bol vynikajúci umelec, vizionár, bol výborným pedagógom, ktorý podporoval svojich študentov a snažil sa z nich vytiahnuť ich osobitosť. Aby nekopírovali svojho profesora, ale hľadali svoje umelecké vyjadrenie.
Zároveň to bol človek, ktorý si svojím osobným prístupom vybudoval s kolegami aj študentmi silné priateľstvá, bol pokojný, rozvážny, so schopnosťou zmieriť aj konfliktné situácie. Unikátna osobnosť, prirodzená autorita, vizionár, ktorý svoj profesijný život podriadil službe divadelnému umeniu.