Hoci sa aktuálne viac venuje hudobným projektom, herecké ponuky neodmieta. Herec KAMIL MIKULČÍK sa už po druhýkrát premenil na policajného vyšetrovateľa, ktorému komplikuje život vysokointeligentná a chaotická kolegyňa v podaní Táne Pauhofovej.
V rozhovore prezrádza, kam sa jeho postava aj ich vzťah posunie, prečo viac ako kaskadérske kúsky riešili počas nakrúcania druhej série Výnimočnej Nikol odlúčenie od malých detí, ktoré obaja medzitým nadobudli.
A tiež vysvetľuje, prečo televízie dávajú prednosť prerábkam overených seriálov pred vlastnou tvorbou a reflektovaním vlastnej minulosti aj aký je algoritmus súčasnej doby.
Pozoruje to najmä v hudbe, čo je časť jeho osobnosti, ktorej sa venuje teraz viac ako tej hereckej.
Začala sa vysielať druhá séria Výnimočnej Nikol, kde hráte vyšetrovateľa Adama Kadleca. Aké je to vstúpiť znovu do tej istej rieky, robiť s tým istým štábom?
Veľmi príjemné. Navyše, keď už nad postavou uvažujete dlhodobejšie a máte ju lepšie zadefinovanú, potom sa robí ľahšie.
Do Výnimočnej Nikol ste sa s aj s Táňou Pauhofovou vrátili v celkom zmenenej situácii. Obaja máte malé deti. Zmenilo Táňu materstvo? Správa sa teraz k svojim „seriálovým“ deťom inak, keď už má vlastné malé dieťa?
My sme skôr riešili to, že sme s deťmi v čase nakrúcania nemohli byť, lebo boli obidve veľmi malé. Dieťa rodiča naozaj potrebuje, v tom úvode najmä mamu.
Táňa to znášala veľmi hrdinsky a nebyť jej blízkych, asi by sa to nedalo zvládnuť.
Herečka Barbora Chlebcová: Vo Svite sa ma pýtajú, prečo je tá mrcha z Dunaja od nich Čítajte Nejde však len o istotu, že sa o dieťa niekto postará. Bytostne si uvedomujete, že chcete byť pri ňom, že to je veľmi dôležité, lebo čas sa už nevráti späť. Človek to nechce premárniť.
Čím nás v novej sérii prekvapí vaša postava?
Nemôžem prezrádzať, čo sa udeje, ale posunie sa a bude ešte vykoľajenejšia z udalostí, ktoré na ňu padajú.
Adam Kadlec nadovšetko miluje poriadok a pravidlá. Čo je z tej postavy vo vás?
Keď sa zamyslím, niečo určite je. Ale Kadlecova poriadkumilovnosť už jemne prerastá do obsesívno - kompulzívnej poruchy. Vyplýva to aj z toho, že sa stará o brata, ktorý je postihnutý a na vozíku, a tak plní zároveň aj úlohu rodiča, všetko zaňho vybavuje, cíti prehnaný pocit zodpovednosti.
Aký máte vzťah k poriadku vy?
Ako v čom. Svet pre mňa začína malým poriadkom. Napríklad v hlave. Najmä tam sa to snažím mať na poriadku. Ale upratovanie beriem ako dobrý relax, takže poriadok mi robí dobre.
Pre mňa je formou relaxu sledovať ľudí, čo vyupratujú domy plné odpadkov a špiny do úplného lesku.
To by sa mi asi nechcelo. Mňa baví malý svet poriadku, veci dávať hneď na miesto. Tak sa človek práve vyhne veľkému upratovaniu. Takže keď vidím malú smietku, hneď beriem vysávač, hneď to riešim.
Ale potom viem dobre existovať aj v kategóriách ostávajúcich v neporiadku, napríklad môj pracovný stôl. Tam je všetko naukladané cez seba, ale viem, že to tam je, stačí si pamätať, kde som to nechal.
Kamil Mikulčík s Michaelou Majerníkovou, Pavlom Šimunom, Dominikou Morávkovou a Andreou Štefančíkovou v seriáli Výnimočná Nikol. (zdroj: TV Markíza)Dnes ste rúbali strom, to bolo tiež upratovanie?
Nie, len vyrástol medzi dvoma domami príliš nakrivo a začali duť také vetry, že susedia sa báli, aby nepadol na fasádu. Tvrdil som, že sa to nemôže stať, dlho som odolával akejkoľvek snahe dať ho preč, lebo na svoje stromy, na svoju džungľu, som hrdý.
Ale dnes, ani neviem, čo sa mi stalo, vyslovil som nahlas vetu, dobre, poďme na to. Susedia tu boli do dvoch minút s náradím, aby som si to náhodou nerozmyslel.
Vy viete vyrúbať strom, na to netreba mať nejakú techniku?
