Byť gejom a Rómom nevníma ako problém. Nikdy som o sebe kvôli tomu nepochyboval, hovorí Vojtik

„Môj frajer ma nechce, lebo dnes už kričí Na stráž,“ spieva Vojtik v sukni a futbalovom drese popri tom, ako sa prechádza po štadióne.

Skladba Detviansky sen sa vlani stala virálom, dnes už má viac ako dvestotisíc zhliadnutí.

Jej autorom je Vojtech Klinec, ktorý vystupuje a tvorí pod menom Vojtik. Keď zverejnil pesničku, mal 19 rokov, pripravoval sa na maturitu a vôbec nečakal, že skladba bude mať taký úspech.

Zmenila mu život: začal koncertovať a naplno sa venovať hudbe, jeho album Kvety z Podpoľania sa stal nedávno debutom roka cien Radio_Head Awards.

Viem, že to čo zažívam, nie je navždy

Byť kvír a Rómom, akousi menšinou v menšine, nikdy nevnímal ako problém.

„Vždy som bol hrdý na to, kto som. Moja rodina vychádza z hrdosti na vlastnú identitu. Nikdy som o sebe nepochyboval kvôli tomu, že som Róm a gej,“ rozpráva.

Jeho rodičia boli vždy otvorení a brali ho takého, aký je. „Nie každý má také šťastie ako ja,“ hovorí.

V škole však zažil šikanovanie. Niektorí učitelia pred tým zatvárali oči, nikto nezakročil. A hoci tieto zážitky mali na Vojtika veľký vplyv, nechal si ich pre seba a nechcel, aby ho zožierali. Bolesť sa rozhodol pretaviť do svojej tvorby. „Aj preto som si našiel cestu k hudbe,“ pokračuje.

„Lásku k hudbe som si však vybudoval v rómskom súbore Romka v Detve, kde pôsobila celá moja rodina." Súbor založila jeho stará mama Marie Oláhová, ktorá pracovala v Detve s Rómami.

Hrdzavá tyč, kola a slovenská vlajka

Keď Detviansky sen získaval na popularite, mal pocit, že ho ľudia uznávajú predovšetkým pre politické náznaky v skladbe. "Hlas našich predkov nás učí byť silný, na vlasť hrdý. Spolok lhárov, bratov, ktorí mi kričia, že sem nepatrím," spieva.

„Vyzeralo to, akoby ani nebola reč o mojej hudbe. Preto som si najskôr vytvoril nechuť k aktivizmu, no to ma už dávno prešlo. Chcel by som sa mu venovať, no mimo hudby,“ vysvetľuje. Vo vlastnej tvorbe nechce tlačiť na politiku. „Detviansky sen bolo najmä o mojom živote," zdôrazňuje.

V klipe k pesničke šlo predovšetkým o referencie na Detvu. Vojtik vo videu tancuje v sukni a športovom drese, upravenom na spôsob tradičnej ľudovej, krátkej podpolianskej košele. Klip adresoval hlavne pre ľudí z Detvy: je v ňom štadión, kde vraj všetci z mesta vyrastali.

„Referenciou je aj dres, ktorý mám. Dal som si ho pre satiru, no každý si z toho zobral niečo vlastné. Nejde však o veľké metafory. Najradšej mám obraz, kde som pri hrdzavej tyči, s kolou a slovenskou vlajkou,“ hovorí.

To, čo si v skladbe ľudia nájdu, sa ovplyvniť nedá. Každý si ju bude interpretovať po svojom, hovorí. „Len určití ľudia pochopia zmysel a pozrú sa do pesničiek hlbšie. Vnímať Detviansky sen ako politickú skladbu je veľmi povrchné. Politická vrstva je len jednou z mnohých, ktoré pesnička má. No až keď sa ľudia dostanú do jadra, budú mať z toho najlepší pocit."

Vojtik nikdy nemal coming out. Jeho rodičia boli vždy otvorení a brali ho takého, aký je. (zdroj: Oliver Klinec)

Chcem len pozornosť ľudí, ktorí chcú počúvať moju hudbu

Detviansky sen však nebola jeho prvotina, pesničky začal vydávať už od roku 2020. Jeho snom vždy bolo živiť sa umením, preto ho úspech po Detvianskom sne potešil, no pozornosti sa zo začiatku zľakol. Cítil veľký tlak.

„Prišiel som na to, že pozornosť médií a influencerov sa mi nepáči. Nikdy som nemal potrebu meniť ľudí alebo ich ovplyvňovať,“ hovorí Vojtik. Tiež však cítil, že sám musí byť sčasti influencerom. Zo začiatku to skúšal, bol aktívny na sociálnych sieťach, no prestalo ho to baviť. „Zistil som, že sa mi páči len pozornosť ľudí, ktorí chcú počúvať moju hudbu. Pekné však bolo, že ľudia mi písali vlastné skúsenosti a cítil som, že nie som sám. Za úspech ešte považujem aj to, že Jana Kirschner vie, kto som,“ smeje sa.

Hoci Vojtik vystupuje od detstva, prezentovať svoje vlastné piesne počas koncertovania bolo pre neho nové. Na konzervatóriu napríklad vystupoval v saku, košeli a spieval pesničky niekoho iného. Ako sám vraví, bolo to neosobné a preto ani nemal trému. Tá prišla, keď mal vyjsť na pódium ako Vojtik.

„Nemal som však trému z toho, ako budem spievať, no ako zareagujú ľudia na niekoho ako som ja: chalan v sukni a so slovenskou vlajkou,“ poznamenáva. Spätná väzba na koncertoch bola však viac ako povzbudivá.

Koncert, ktorý mu utkvel v pamäti, sa uskutočnil na bratislavských Garážach pod Prístavným mostom, ktoré sú určené pre undergroundové koncerty. „Tam som mal pocit, že ľudia chápu moju hudbu. Nešlo o náhodné obecenstvo, no o ľudí, ktorí chceli vedieť viac o mojej tvorbe a chceli aj viac zo mňa. Na to nikdy nezabudnem,“ spomína.

Stretol sa však aj s nenávistnými komentármi a správami. Keď podľa neho človek tvorí úprimne, vždy prídu aj negatívne reakcie. „Zanechávam aj pozitívne dojmy, no aj fakt, že sa niekomu moja tvorba nepáči, ma posúva,“ vysvetľuje Vojtik.

Vojtik konštatuje, že mal šťastie na ľudí, ktorých má okolo seba a dokonca aj na miesto, kde sa narodil. (zdroj: Oliver Kuklovský)

Alternatíva ako novodobý mainstream

Pri tvorbe ho inšpiruje takmer všetko: udalosti, miesta, dokonca aj videohry. A jeho rodné mesto Detva.

Keď mal 13 rokov, sledoval sociálne siete ako tumblr, pinterest či instagram. Ako vraví, práve tie podnietili jeho vizuálnu identitu.

Na hudobnej stanici TV Óčko kedysi objavil speváčku Lanu Del Rey, ktorej sa stal fanúšikom. Rovnako ho inšpiruje aj speváčka Ethel Cain, ktorej pesnička American Teenager bola predlohou pre Detviansky sen. Jej citát z textu: "Boh nás ľúbi…, no nie natoľko, aby nás zachránil,“ otvára klip Detvianskeho sna.

Uvedomuje si, že niektorí mladí ľudia nemajú možnosť tvoriť ako on. Sú to podľa neho práve umelci a umelkyne, ako je on, ktorí potrebujú viac priestoru. „Nemáme veľkú scénu pre tých, ktorí píšu hlbšie texty, no môžeme ju vytvoriť. Pre takých, ktorí pracujú viac s emóciami a neboja sa ponoriť do smútku či špiny. Na našej scéne dlho dominoval hip-hop, no málo umelcov a umelkýň píše o ťarche emócii. Nie všetko je len o autách, ženách, sexe, drogách,“ myslí si.

Sám sa považuje za veľmi popovo znejúceho umelca, no aj tak ho ľudia väčšinou zaraďujú do alternatívy. „Som však v alternatíve, z ktorej sa stáva nový mainstream,“ konštatuje.

Vlastný album Kassandry

Snaží sa čoraz viac experimentovať a tvoriť nové veci. Pri prvom albume Kvety Podpoľania si uvedomil, že skladby spája hlavne téma jeho života, no každá mala iný nádych. Teraz robí na albume, v ktorom sa snaží byť viac konceptuálnejší.

Jeho najnovšia skladba Vo svete morí oči zelené popisuje svoje pocity po Detvianskom sne, keď cítil nátlak, aby viac ukázal a zdieľal zo svojho života. Týkalo sa to jeho vzťahov, uvedomil si však, že ide o jeho súkromnú vec a tak to chce aj ponechať.

Na novom albume bude aj jeho najobľúbenejšia skladba z vlastnej tvorby. „Veľmi sa na to teším. Robím aj Kassandrin album, takže okrem koncertov ma čaká veľa kreatívnych procesov,“ teší sa Vojtik.

Ľudia ho totiž poznajú aj ako Kassandru. Je to jeho drag persóna. „Pre Vojtika píšem pesničky od trinástich rokov, je to vážnejšia tvorba, o pocitoch, o tom zlom, čo sa mi deje. Kassandra predstavuje oddych: je to komická postava, ktorá má búrať stereotypy stereotypmi,“ hovorí Vojtik s tým, že vždy chcel byť komikom, no stiahla ho hudba.

No keď začal robiť drag, vedel, že práve v ňom môže spojiť hudbu a komédiu. „Keď som Kassandra, môžem si zo seba robiť srandu, nemusím sa brať vážne. Dragu sa stále venujem. Kassandra bude mať tento rok viac koncertov ako Vojtik,“ smeje sa.

Obidva albumy vyjdú tento rok.

Moja najlepšia skladba ešte nevyšla

Svoje najosobnejšie a najintímnejšie skladby si však necháva pre seba. Album Kvety Podpoľania mal mať deluxe verziu, kde bolo ďalších päť pesničiek. No tie boli vraj príliš osobné a intímne. „Nechal som ich v zásuvke. Nebál som sa ich vydať, no nedávalo mi to vtedy zmysel. Určite sa k nim ešte vrátim,“ reaguje Vojtik.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rádio_FM rozdelilo ocenenia Rádiohlavy za rok 2023, dve získal Fvck_Kvlt Čítajte 

Najosobnejšia je skladba, kde hovorí o svojom vzťahu k sexu, omamným látkam a o pocite, že nikdy nezažil ozajstnú lásku. „Je to veľmi komplikovaná skladba. Nepoviem, ako sa volá, raz ju vydám. Nepoviem však kedy,“ hovorí.

To, že Detviansky sen mal úspech, pre neho neznamená, že ho musí teraz prekonať inou skladbou. „Moja tvorba závisí od toho, v akom štádiu života sa nachádzam. Nebaví ma však naháňať čísla počúvanosti a videní, nie je to pre mňa,“ uzatvára Vojtik.