Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Exkluzívny projekt Fashion Ballet, ktorý prepája tvorbu domácich choreografov a renomovaných módnych dizajnérov, vstupuje do tretieho ročníka. Jeho novinkou je pôvodná hudba.
Štyri nové choreografické diela budú sprevádzať skladby Ľubice Čekovskej, Romana Harvana, Stanislava Palúcha a Vladislava Šarišského.
Tyl, šifón, organza
Počas celej svojej histórie baletné kostýmy inšpirovali svet módy – a naopak – móda ovplyvňovala balet. Baletný kostým sa v priebehu takmer štyroch storočí menil a prispôsoboval v úsilí o jeho funkčnosť.
Za jednu z prvých módnych dizajnérok v balete možno považovať hviezdu preromantizmu Marie-Anne de Camargo. Sólistka Parížskej opery v snahe predviesť na javisku náročné skoky (dovtedy určené len mužom) skrátila kostým a dala slobodu svojim nohám. Spôsobila doslova škandál, keď vymenila korzet a ťažkú dlhú sukňu za ľahké mušelínové šaty.
Najväčší reformátor tej doby Jean-Georges Noverre napísal o nevyhnutnosti reformovať baletný kostým a prispôsobiť ho potrebám tanca celé state vo svojej slávnej knihe Listy o tanci a baletoch.
Počas prelomovej baletnej epochy začiatkom 20. storočia mala mimoriadne veľký vplyv na módny dizajn v Paríži ruská baletná spoločnosť Sergeja Ďagileva Ballets russes.
Medzi dizajnérov, ktorí sa vo svojich módnych kreáciách inšpirovali baletom, patrili Christian Dior, Paul Poiret, Coco Chanel, Jeanne Lanvin, Madeleine Vionnet, Molly Goddard a ďalší.
Siluety balerín dodnes inšpirujú módnych tvorcov. Nadýchané objemné sukne, úzke pásy, jemné transparentné látky a topánky na nízkom podpätku (balerínky) symbolizujúce krehkosť a krásu balerín dodávajú móde nádych jemnosti a elegancie.
Vlniacu sa tylovú sukňu v štýle tutu a priliehavý živôtik mala na sebe Sarah Jessica Parker ako Carrie Bradshaw v upútavke na kultový americký seriál Sex v meste. Herečka bola ambasádorkou prvého Fashion Ballet Gala v New York City Ballet, podujatia, ktorým sme sa inšpirovali aj v Balete SND.
Sila inšpirácie
Na éru nástupu baletnej moderny zo začiatku 20. storočia odkazuje názvom Parade Andrej Petrovič, autor súčasných tanečných diel na nezávislej i zriaďovanej scéne. Choreografiu s rovnakým názvom uviedol Leonid Mjasin v roku 1917 v Ballet russes na hudbu Erika Satieho a vo výprave Pabla Picassa – ako jedno z prvých z diel abstraktného baletu.
Doba, keď tanečné umenie priťahovalo a spájalo výnimočných tanečníkov, choreografov, hudobných skladateľov, výtvarníkov a vďaka ich kooperácii sa zrodili nadčasové diela, sa stala východiskom pre choreografiu Parade.
Predstavuje kvinteto módnych dizajnérov, ich snahu o umelecké dielo, dynamickú konfrontáciu nápadov. Všetko sa mení príchodom múzy, je impulzom, motiváciou.
Choreograf využíva osobitý pohybový slovník a improvizáciu v snahe zobraziť jedinečnosť každého z tanečníkov, silu inšpirácie a význam spolupráce.
„Nevnímam telo iba ako tanečný nástroj, nestaviam všetko na technicky náročných pohybových väzbách. Mojím cieľom je hrať sa s formou, polohami, kde sa akoby telo zastaví v čase, chcem meniť jeho intenzitu, stavať na detaile, forme a tvare,“ hovorí choreograf.
Atmosféru diela umocňuje hudba Vladislava Šarišského, ktorá vznikala súčasne s choreografiou, doslova ju našíval na pohyby tanečníkov. V snahe spoznať rytmické a dynamické elementy choreografie a štýl tanečníkov sledoval skúšky na sále.
„Rád sa dám vtiahnuť do sveta divadla, rád pozorujem tvorivý proces a skladám hudbu, ktorá vystihuje atmosféru na javisku. Mám rád, keď sa tá hudba nepomýli,“ vraví Šarišský.
Kostýmový dizajn Veroniky Hložníkovej prináša kontrast štylizovanej pánskej módy a ženských línií, čierno-sivých tónov s dominantnou ostrou farbou v zaujímavej hre s líniou a tvarmi, dotvorené svetlom (autorom svetelného dizajnu je Karel Šimek).
„Keďže som mala zadanie kostýmom zadefinovať piatich mužov, módnych tvorcov a ich múzu, zamerala som sa na rôzne charaktery návrhárov, ich egá a zároveň schopnosť spolupráce, ich snahu preniknúť do ženského sveta a urobiť ženu krásnou,“ hovorí dizajnérka.
Kostýmy Veroniky Hložníkovej pre choreografiu Parade v projekt Fashion Ballet ´24 (zdroj: Juraj Žilinčár)Improvizácia ako autoportrét
Pôvodná tanečná miniatúra Dream out vznikla vďaka spolupráci tanečníka Andreja Cagáňa a violončelistu Romana Harvana, ktorých umelecké kariéry sú dlhodobo späté so Slovenským národným divadlom.
Roman Harvan je nielen dlhoročný hráč orchestra SND, ale aj skladateľ, výtvarník a textár. Tentoraz bude aj performerom, ktorý naživo zahrá svoju hudbu na javisku. Podľa neho bude každé predstavenie výnimočné, prinesie zakaždým nové momenty.
O svojom prístupe v tvorbe, kde má veľký priestor improvizácia, hovorí: „Improvizácia v hudbe je ako autoportrét. Nič v tej chvíli neskryješ. Je obrazom toho, čo práve prežívaš, čím si.“
V Dream Out sa tvorcovia pokúšajú nájsť odpovede na otázky – čo odrážajú naše sny a prečo prichádzajú v zlomových momentoch?
„Dlho som rozmýšľala, ako uchopiť túto tému. Sny, ktoré nikdy nie sú úplné, komplexné, ucelené, ale práve naopak, sú krátke, neukončené, protirečivé. A to som preniesla do strihov modelov. Opäť sú elegantné a nadčasové, ale tentoraz som zvolila úplne netradičný materiál,“ hovorí Ida Sandor, výrazná osobnosť slovenskej módnej scény, ktorá pôsobí a tvorí v Košiciach, svoje kolekcie prezentuje na prestížnych módnych podujatiach na Slovensku aj v zahraničí.
Jej tvorba sa vyznačuje minimalizmom, geometrickými tvarmi, originálnym strihom a zmyslom pre detail.
Kostýmy Idy Sandor pre choreografiu Dream out v projekte Fashion Ballet ´24 (zdroj: Juraj Žilinčár)Návrat k prírode, k človeku
Elegantné línie a plynulé pohyby a zároveň extrovertnosť a dynamika tanca azda najväčšmi inšpirujú módnych dizajnérov tohtoročného Fashion Balletu.
„Balet a módu nerozlučne spája pohyb. Ak sa má kostým predať, musí sa hýbať,“ hovorí módna dizajnérka Jaroslava Würll Kocanová, autorka kostýmov k choreografii Mareka Gregu Gaia.
Jej kostýmy charakterizujú jednoduché línie prepojené farbami a vzormi, ktoré čerpajú zo slovenských ľudových výšiviek.
„Môj kostým by mal symbolizovať postavu matky zeme a zároveň chcem akcentovať tému udržateľnosti, spojenie s prírodou, zachovanie tradícií,“ dodáva výtvarníčka, ktorá vo svojej tvorbe pretavuje ľudové vzory do modernej sofistikovanej podoby a v snahe o udržateľnosť módy využíva moderné technológie.
Autor choreografie Gaia, dlhoročný sólista a súčasný vedúci tanečnej zložky SĽUK-u Marek Grega vníma svoje komorné dielo ako oslavu matky zeme, jej vitálnej sily a schopnosti znovuzrodenia.
„Inšpiráciou k vytvoreniu námetu bol soundtrack k dokumentárnemu filmu Home od Armanda Amara. Film ma zaujal už pred mnohými rokmi a jeho hudba vo mne zanechala silnú stopu. Počúval som ju znovu a znovu a v hlave sa mi začal rodiť nápad, ako tému zdevastovanej zeme a nenásytnosti človeka uchopiť pohybom,“ hovorí choreograf.
V diele prepája motívy ľudového tanca so súčasným pohybovým slovníkom na hudbu známeho huslistu a multižánrového hudobného autora Stanislava Palúcha. Svoj otvorený prístup k hudbe charakterizuje slovami: „Každý je slobodný. Keď ho to ťahá k blues, nech hrá blues. Ak by sme boli viazaní iba ku koreňom a regiónom, zistili by sme, že nemôžeme hrať vôbec nič.“
Kostýmy Jaroslavy Wurll Kocanovej pre choreografiu Gaia v projekte Fashion Ballet ´24 (zdroj: Juraj Žilinčár)Emócie v pohybe
Vibrujúce dueto Chvenie okamihu je výsledkom spolupráce troch prestížnych umeleckých osobností – choreografky Niny Polákovej, módnej dizajnérky Petry Kovács a hudobníčky Ľubice Čekovskej.
Najoceňovanejšia slovenská skladateľka, ktorej diela uvádzajú vo svetových operných domoch a na významných festivaloch súčasnej hudby, vytvorila pre Fashion Ballet ’24 emocionálne bohatú hudbu ako esenciu obrazu krehkosti vzťahu.
Nina Poláková, slovenská primabalerína so svetovým renomé, autorka niekoľkých baletných miniatúr, sa v duete zamýšľa nad výzvami, ktoré nám život ponúka, dôležitosťou vzťahov medzi ľuďmi, ako aj vzťahu k sebe samému. Sugestívnosť a tajomnosť dueta, ktoré odkrýva zákutia ženskej duše, dotvárajú kostýmy Petry Kovács.
Mladá módna dizajnérka vo svojej tvorbe skúma rovnováhu medzi eleganciou a hravým štýlom ulice so zdravou, drzou aj naivnou koloristickou víziou. Zjednocujúcou líniou je charakteristická dievčenská krehkosť.
„Svojou tvorbou rozprávam stále nový príbeh, často s romantickým uhlom pohľadu, s veľkou dávkou humoru a kvapkou trpkosti, ktoré so sebou vždy prináša život," hovorí výtvarníčka, ktorá patrí k výrazným talentom súčasnej generácie a vo svojej tvorbe sa venuje otázkam ekológie a udržateľnosti módy.
Kostýmy Petry Kovacs pre choroegrafiu Chvenie okamihu v projekte Fashion Ballet ´24 (zdroj: Juraj Žilinčár)Tretí ročník projektu Fashion Ballet ’24 odkazuje na odvekú spätosť tanečného umenia a módy od čias, keď módnymi ikonami boli slávne baleríny, ktoré udávali módne trendy, a choreografi spolupracovali s hviezdnymi menami.
Móda po stáročia vystihuje našu vizuálnu identitu, naše hodnoty a jedinečnosť.
Módni tvorcovia dnes čoraz väčšmi zapájajú do svojej tvorby témy ekológie a udržateľnosti. Kladú si otázku, aký je skutočný vplyv módneho priemyslu. Odpoveďou je udržateľnosť ako súhrn našich každodenných rozhodnutí.
Fashion Ballet ’24 predstaví štyri originálne diela v premiérach 24. a 25. mája a dvoch reprízach 29. a 30. mája 2024 v novej budove SND. Dvanásti súčasní tvorcovia z oblasti tanca, módneho dizajnu a hudby sú prísľubom originálneho večera, ktorého hlavnými témami sú kreativita, kooperácia, inovatívnosť a udržateľnosť.
