CANNES. Meryl Streep vraví, že jej mama mala v podstate vždy pravdu. Aj vtedy, keď jej povedala: Uvidíš, život poletí tak rýchlo, že si to ani nestihneš uvedomiť.
Na tieto slová myslela vo chvíli, keď sa pozerala na zostrih kariéry, ktorý pre ňu pripravil festival v Cannes pred tým, ako jej odovzdal čestnú Zlatú palmu.
Jej výpočty neboli zložité. Za posledných tridsaťpäť rokov tu bola len raz – v roku 1989, keď bola v súťaži s filmom Výkrik v tme. Hoci vtedy získala cenu pre najlepšiu herečku, nad budúcnosťou neuvažovala veľmi optimisticky.
„Mala som štyridsať rokov a tri deti. Bola som presvedčená, že ako herečka som už skončila. Nepreháňala som. Vtedy to bola realistická predstava,“ povedala, uvedomujúc si paradox, že nielenže stále pracuje, ale že je aj najväčšou hviezdou prvého festivalového večera.
Hercom sa nechce recitovať korektné názory a hrať s menšinami. No čo majú robiť, keď iné nevedia Čítajte Pomsta za feminizmus
Ešte veľmi dlho po ňom nešla spať. Do tretej v noci rozoberala s kolegami otvárací film Druhé dejstvo, ktorý sa jej veľmi páčil, takže keď na druhý deň prišla na stretnutie s festivalovými divákmi, priznala, že ráno bola „pomerne rozbitá“. To sa trochu prejavilo na tom, že nerozumela celkom angličtine francúzskeho kritika, ktorý s ňou viedol diskusiu.
