Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Jedinečné trojzväzkové dielo Sto rokov Slovenského národného divadla predstavuje dejiny našej vrcholnej profesionálnej scény inak, než býva zvykom.
Namiesto klasického chronologického prístupu k dejinným udalostiam či sledovania vývinu jednotlivých divadelných zložiek (dramaturgia, réžia a ďalšie) upriamujú autori pozornosť čitateľa na sto emblematických inscenácií činohry, opery a baletu a prostredníctvom ich rekonštrukcií sprítomňujú umelecké výsledky súborov i jednotlivcov v spoločensko-politickom kontexte.
Práca podobného charakteru – inscenačné dejiny divadelnej inštitúcie – zatiaľ na Slovensku neexistuje. Na tomto priekopníckom výskumnom projekte sa podieľal tridsaťpäťčlenný autorský kolektív odborníkov rôznych generácií.
Plnohodnotný archív chýba
Príspevky v tejto knihe sú výsledkom priam archeologického výskumu, ktorý trval niekoľko rokov.
Počas nich získali autori viaceré nové, doposiaľ nezverejnené poznatky o minulosti SND a o kultúrnych dejinách, ktoré bolo potrebné overiť z viacerých zdrojov. Podobne pristupovali k už publikovaným čiastkovým materiálom spred niekoľkých desaťročí.
Na rozdiel od iných divadelných kultúr Slovenské národné divadlo ani iné inštitúcie na Slovensku nemajú k dispozícii plnohodnotný archív inscenácií, obsahujúci režijné či inšpicientské scenáre, poznámky režiséra a iné informácie, ktoré by osvetľovali dianie na javisku.
Krst knihy Sto rokov Slovenského národného divadla
- sa uskutoční v stredu 29. mája 2024 o 17.00 v novej budove SND za účasti autoriek koncepcie, generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku a riaditeľa vydavateľstva Slovart Juraja Hegera.
K viacerým inscenáciám sa v novinách a časopisoch objavili len noticky či články s malou výpovednou hodnotou, skromný je aj fotografický materiál, najmä z prvých dvoch desaťročí činnosti divadla. Z tohto obdobia chýbajú aj analytické referáty, ktoré by podrobnejšie približovali herecké výkony.
Divadlo za sto rokov svojej existencie (1920 – 2020) naštudovalo takmer tritisíc rôznych titulov. Najvyšší počet inscenácií, do tisícsedemsto, pripravila činohra, opera s operetou do deväťstopäťdesiat a balet do tristopäťdesiat.
Dejiny jednotlivých súborov prezentujeme v troch samostatných zväzkoch, a to v pomernom zastúpení: päťdesiat činoherných, tridsať operných a dvadsať baletných inscenácií.
Tvorbu Novej scény Národného divadla sme do výskumu nezahrnuli, pretože išlo o dva samostatné súbory, administratívne pričlenené k SND – vtedy pod názvom Národné divadlo.
Inscenácie sme vyberali po odbornej diskusii v tímoch, ktoré pri konkrétnych návrhoch zvažovali rôzne zretele.
Najzložitejšia situácia bola v činohre – pre väčší počet titulov, ale aj pre široký rozptyl dramaturgie, do ktorej sa neraz premietli politické ruptúry krajiny (pokiaľ išlo o svetovú i domácu spisbu), pre rôznorodosť režijných poetík a mnohotvárnosť výrazových scénických prostriedkov či dostupnosť prekladov hier.
Do konca roku 1938 zaznievala z javiska v činohre i v opere často čeština; v tridsiatych rokoch boli v divadle dokonca dva činoherné súbory, slovenský a český.

Päťdesiat činoherných rekonštrukcií dokumentuje úsilie formovať umelecké teleso, ktoré sa dostalo na pomyselnú divadelnú mapu reprezentatívnych súborov Európy.
Každá inscenácia odráža konkrétny krok tohto snaženia, reprezentuje určitý umelecký fenomén tak, aby si čitateľ mohol vytvoriť plastický obraz činoherného súboru v rôznych etapách jeho storočnej existencie.
Sme si vedomí, že záujemcovia o staršie dejiny SND tu niektoré tituly nenájdu, podobne ako budú mladším čitateľom chýbať viaceré novšie inscenácie.
Významné produkcie, ktoré sa nedostali do najužšieho výberu, ako aj dôležité umelecké medzníky súboru sme sa preto snažili aspoň stručne priblížiť alebo spomenúť v úvodnej štúdii.

Výber titulov nebol ľahký
Napriek menšiemu počtu premiér v opere a operete bol výber i tu neľahký.
Voľbu tridsiatky rekonštruovaných inscenácií motivovala snaha čo najautentickejšie zachytiť formovanie a kvalitatívny rast súboru vo všetkých inscenačných a interpretačných zložkách, načrtnúť umelecké aj mimoumelecké motivácie dramaturgie a pripomenúť galériu profilových spevákov, dirigentov, režisérov, výtvarníkov.
Aj v tomto zväzku, podobne ako pri činohre, dopovedáme v úvodnom slove to, čo nebolo možné zachytiť v rekonštrukciách.
Úvodná štúdia v treťom zväzku tohto súborného diela približuje náročnú cestu bratislavského baletu k profesionalizmu. Spočiatku, kým nevyrástli významní slovenskí umelci, k nemu prispievali viacerí zahraniční choreografi a tanečníci.
Hoci sme vybrali len dvadsať celovečerných inscenácií, predstavujeme viac titulov, lebo jeden večer tvorili neraz tri jednodejstvové opusy.
Pri výbere baletných inscenácií sme zohľadňovali mnohé aspekty tak,
aby vystúpili do popredia dejinné súvzťažnosti s prestupovaním generácií klasického a moderného tanca, a nezabudli sme ani na tvorbu pre deti.

Každý zväzok teda obsahuje popri rekonštrukciách vybraných inscenácií i kontextové štúdie k vývinu jednotlivých súborov.
Do prvého sme zaradili aj príspevok o okolnostiach vzniku SND a jeho sídelných budovách, tretí uzatvára resumé k všetkým trom zväzkom v anglickom a nemeckom jazyku.
Rekonštrukcie sprevádzajú fotografie z inscenácií, scénické a kostýmové návrhy, divadelné plagáty či karikatúry. Pri výbere fotografií sme sa snažili predstaviť hercov, spevákov a tanečníkov, ale aj scénografické návrhy a ich realizáciu na javisku.
Táto publikácia v troch zväzkoch uzatvára jednu etapu života tejto inštitúcie. Medzitým vznikli ďalšie práce, ktoré osvetľujú jej históriu i posledné roky.
Do diskusie o úlohe divadla a o slobode slova a prejavu aj prostredníctvom umeleckej tvorby – neraz s presadzovaním (svojej) pravdy – vstúpili nové médiá.
A na začiatku ďalšej etapy zmien v globalizovanom svete stojí umelá inteligencia. To, do akej miery ovplyvní spoločnosť a divadelné umenie, posúdia optikou budúcnosti naši nasledovníci.