CANNES. Una ľúbila Diddiho a už bola vyčerpaná, že sa stále schádzali potajomky. Diddi ešte oficiálne tvoril pár s iným dievčaťom, takže svoju lásku museli pred svojimi priateľmi skrývať.
Una bola mladá, bez väčších životných skúseností, v tej chvíli si možno nevedela predstaviť niečo horšie. Ale stalo sa. Práve vtedy, keď Diddi sadol do auta a šiel svojej bývalej povedať, že sa s ňou rozchádza, pri Reykjavíku vybuchol v tuneli plyn a on bol medzi obeťami.

Všetci jeho blízki otvorene prežívali svoj smútok a navzájom sa podporovali. Len Una sa nikomu nemohla zveriť s tým, akú veľkú stratu práve prežíva.
Festival v Cannes v poslednom čase hromadí v hlavnom programe filmy, ktoré sú správami o tom, ako to vyzerá v rôznych častiach sveta. A najmä v tých, ktoré sú západu vzdialené a dodržiavanie ľudských práv v nich nie je samozrejmé.
Už ti niekedy niekto zomrel?
Premietať príbehy tých, čo v rôznych formách bojujú o slobodu, sa dá chápať ako politické gesto, prejavenie podpory a solidarity. Ak by sme však hodnotili najmä ich umeleckú stránku alebo prínos kinematografii, medzi tými najlepšími filmami by nemali čo robiť.
Naopak, filmy, akým je aj islandský When the Light Breaks, zostávajú v Cannes v menšine. Ako keby bolo dnes podstatné pozerať sa len na vonkajšie okolnosti ľudskej existencie, a nie na to, čo je pre ňu spoločné bez ohľadu na to, kde človek žije.
Prípad Uny vypovedá o trápení, ktoré je v spoločnosti len málokedy pomenované.