CANNES. Nie vždy býval vďačným hosťom. Ak sa festival v Cannes neskončil podľa jeho predstáv, kričal a obviňoval jeho šéfov, že mu nesplnili to, čo mu sľúbili. Rozumej, nezabezpečili mu Zlatú palmu.
Francis Ford Coppola sa ukázal ako nielen mimoriadne súťaživý typ, ale aj taký istý svojím majstrovstvom, že Francúzom sám zvykol telefonovať a svoje nové filmy im nieže ponúkal, ale priam vnucoval. A to aj vtedy, keď ešte vôbec nebolo isté, či a v akej kvalite ich dokončí.
Údel milencov a mileniek: bolí ich smrť človeka, ktorého ľúbili, ale nikomu to nemôžu povedať Čítajte Režisér legendárneho Krstného otca a Apocalypse Now už možno rokmi trochu zmiernil tón. Tento rok sa festivalu ozval so skromnou vetou: Myslím si, že mám niečo, čo sa dá ukázať.
Podozrenie bolo namieste
Keďže však s novinkou Megalopolis prichádza po dlhšej pauze, v Cannes z toho tak či tak vznikla udalosť. Pri žiadnom inom filme toľko novinárov neupozorňovali, aby po novinárskej projekcii dodržovali embargo a svoj článok nezverejňovali skôr, ako sa skončí jeho oficiálna premiéra.
Ani jedna veta (negatívna) nemala narušiť chvíľu, keď osemdesiatpäťročný režisér, takpovediac stavebný prvok Nového Hollywoodu, stúpal po červenom koberci s hviezdami z hereckého obsadenia.
História tohto filmu pritom nesľubovala nič veľkolepé. Naopak.
Coppola chystal Megalopolis od roku 1980. Nevedel ho dokončiť ani naň zohnať peniaze. Tých 120 miliónov dolárov, čo stál, získal vďaka tomu, že založil svoje vinice Napa Valley.
Mohol mu po toľkých rokoch ešte projekt držať pokope? pýtali sa tu mnohí. Možno, že festival mu len zase nevedel povedať nie.
Podozrenie bolo namieste, ale celkom sa nenaplnilo.
Coppola prišiel s bájkou (takto Megalopolis v titulkoch uvádza) o úpadku civilizácie. Konkrétne americkej, respektíve západnej. Je to nanajvýš súčasný príbeh v moderných až futuristických kulisách, akurát, že každou rekvizitou, kostýmom či budovou odkazuje na antický Rím.
Ani výber postáv a ich mien sa z tohto štýlu nevymyká. Najmocnejší bankár sa volá Crassus, starosta Cicero a hlavný architekt, ktorý chce na základoch nefunkčného sveta postaviť utópiu, sa predstavuje ako Caesar Catiline.
Coppola predstavil Megalopolis v Cannes, súťaží s ním o Zlatú palmu. (zdroj: FDC)Príhovor Slovákom
Spoločenský konflikt medzi mocou a ideálmi, rýchlym ziskom a víziou do budúcnosti má podobu verbálneho zápasu v obrovskej aréne, kde sa sex, klamstvo, nenávistné myslenie, fyzický útok a dokonca aj atentát stáva bežným prejavom verejného života.
Megalopolis
- Film Francisa F. Coppolu súťaží o Zlatú palmu v Cannes.
- Hrajú v ňom: Adam Driver, Nathalie Emmanuel, Shia LaBeouf, Aubrey Plaza, Jon Voight, Dustin Hoffman, Forest Whitaker, Laurence Fishburne.
- Festival pokračuje do 25. mája.
Miestami to má podobu pátosu. Napríklad v scéne, keď sa Caesar, sám žiadny anjelik, prihovára rozoštvaným obyvateľom a presviedča ich, že sa môžu rozhodnúť aj pre lepší svet, ako je tento - a vyzerá to, ako keby priamo mieril na Slovákov. Inak už nič veľmi nenasvedčuje tomu, že Megalopolis nakrútil niekto v takom pokročilom veku.
V obraze, hudbe či v choreografii je taká dynamika, že by sa dal pripísať umelcovi, čo túži zatriasť kinematografiou, aby sa už prebrala z pohodlia - a diváci spolu s ňou.
Presne takéto nekonvenčné filmy na festival v Cannes patria. Francis Ford Coppola, ktorý tu v roku 1974 dostal Zlatú palmu za psychologický triler Rozhovor a o päť rokov neskôr za Apocalypse Now (ex aequo s Plechovým bubienkom Volkera Schlöndorffa), by pokojne aj po tretí raz mohol odísť z mesta ako víťaz.
Vizualizácia alternatívy
Megalopolis však predsa len nie je dielo, ktoré sa dá prijať bez výhrad. Formálna exhibícia so sebou nesie istý chlad, ironickému pohľadu na večnú ľudskú chamtivosť a egoizmus chýba nový prvok a alternatíva, ktorú ponúka idealistický architekt, nemá v skutočnosti žiadnu podobu.
Oscarový Volker Schlöndorff: Škaredšie mesto ako Bratislava som nevidel Čítajte Coppola o nej hovorí len veľmi vágne, ako keď developeri prichádzajú na trh s krásnymi vizualizáciami, alebo keď Severná Kórea posiela extrémne zmanipulované zábery do sveta.
A tak sa môže stať, že keď sa porota na konci festivalu stretne, rozhodne sa síce pre niečo menej ambiciózne, ale zase presvedčivejšie. A americká legenda bude zase nahnevaná.
