Žijeme v čase, keď sme čoraz intenzívnejšie ovplyvňovaní politikou, hovorí režisér PETER BEBJAK, ktorého snom je žiť v čase, keď nebudeme musieť vôbec myslieť na politiku a politikov.
„Atentát na premiéra je veľký extrém, ďalší z prekročení pomyselnej línie, keď si poviete, že spoločnosť už nikdy nebude taká, aká bola predtým," tvrdí.
To isté si pomyslel už 12. októbra 2022, keď sa odohral teroristický útok na Zámockej v Bratislave, pri ktorom zomreli Juraj Vankulič a Matúš Horváth.
„Keď som sa vtedy vracal z Prahy a mal som sa stretnúť v kaviarni s Andrejom, zrazu som reálne rozmýšľal, či ho pri príchode pobozkám. Na moment som sa zamyslel, či to nás dvoch neohrozí. Ale zavrhol som svoj strach," rozpráva jeden z najúspešnejších slovenských režisérov. Presadzovanie práv LGBTI+ je preňho jednou z tém, ku ktorým sa verejne vyjadruje.
„Keď dostávam priestor v médiách a možnosť vyjadriť sa, nechcel by som, aby to zostávalo len v rovine sebaprezentácie ako teleshopping,“ vysvetľuje, prečo aj pri preberaní cien za svoje filmy vyjadruje svoju spoločenskú angažovanosť.
"Chcem, aby táto krajina bola dobrá krajina na život. A z mojej pozície sa budem snažiť, aby som k tomu vedel prispieť."
V rozhovore sa dočítate aj:
- či bolo ťažké urobiť verejný coming out,
- kedy a prečo začal ako chlapec písať básne a poviedky,
- prečo chodil rád v rodných Chynoranoch do SZM,
- ako prežíval ako študent réžie rok 1989,
- prečo sme nezvládli Nežnú revolúciu,
- či je Slovensko dobrá krajina pre život.
Na akom vašom filme ste sa naučili najviac o tejto krajine?
Keď ste človek, ktorý pracuje v umení či v kultúre, veľa sa zaoberáte ľudským myslením, vnímaním, cítením. Viac rozoberáte rôzne stavy a situácie. Ste nútený analyzovať jednotlivcov aj skupiny, uvažovať nad nimi a dostávať ich do nejakých súvislostí.
Tému toho, akí sme my Slováci a ako žijeme, vnímam dennodenne a pracujem s ňou. Takže nemôžem pomenovať jeden zlom alebo jedno dielo, ktoré by vytvorilo môj pohľad na túto krajinu.
Ak by ste mali natočiť film zo slovenských dejín, môže byť oslavný i kritický, ktoré obdobie by vás najviac lákalo?
Obdobie rokov 1939 až 1945. V extrémnom období sa prejavujú aj extrémne emócie, lámu sa charaktery, čoho sme schopní a čoho nie. Je to obdobie, keď vznikajú hrdinovia a zbabelci, kolaboranti a ľudia, ktorí sa snažia bojovať proti kolaborácii, bojujú za vyššie princípy a hodnoty.
Aj fašistický štát, aj socializmus nás ako spoločnosť veľmi poznačili. Tvorí nás aj lyrizovaná próza, ktorá bola skvelou etapou v literatúre, ale aj socialistický realizmus.
Obchod na korze je pre mňa ideálnym príkladom diela, ktoré cez hlavnú postavu Tóna Brtka ukazuje „to naše slovenské“ a pre mňa najviac rozpráva o našej slovenskej mentalite. O tom, ako sa vieme postaviť proti zlu, ako sa sami vieme klamať, ako navonok dávame najavo svoje postavenie a pritom nič neznamenáme aj o tom, ako rodina hlavnej postavy kolaboruje s klérofašistickým režimom a všetci sa tvárime, že je to v poriadku.
Rozhovory o vlastenectve
- Tento text vznikol ako súčasť série Rozhovory o vlastenectve.
- Hľadáme vlastencov a vlastenky. Aj takých, ktorí sa k tomu hrdo hlásia, aj takých, ktorí si tak nikdy nepovedali, ale žijú hodnoty tolerancie, otvorenosti, pracovitosti či záujmu o svoje blízke okolie aj svet. Pýtame sa ich na dobrých a zlých vlastencov, na to, kto a prečo, a či vôbec vlastenectvo na Slovensku ukradol a čo s tým. Najmä ale na to, ako mať, aj v ťažších časoch, rád Slovensko a ľudí, ktorí v ňom žijú.
Ste vlastenec? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým?
Nezamýšľal. Patriotizmus je pre mňa byť hrdým na niečo, čo krajina alebo ľudia v nej dokázali. A nech to nie je len v období hokeja. Aj keď fandenie, samozrejme, spoločnosti pomáha. V danom momente sa vyplaví vlna vlastenectva, ovplyvnená výsledkom niekoho iného. Šport je dôležitá vec, pretože robí v krajine dobrú atmosféru.
Je však veľa malých krajín, hlavne v Európe, ktoré dokážu ovplyvňovať celé ľudské spoločenstvo tým, čo vymyslia alebo čo ponúkajú svetu navonok.
A pod vlastenectvom chápem aj to, že sa o nás v zahraničí nepíše iba negatívne, ale existuje aj niečo, v čom môžeme byť i my lídrami a na to potom môžem a vždy budem veľmi rád hrdý.
Takže ste vlastenec?
Týmto spôsobom áno. Nie som vlastenec, ktorý potrebuje vlastenectvo dávať najavo tým, že v čase majstrovstiev sveta si dá na spätné zrkadlá vlajku a keď sa skončia majstrovstvá, skončí sa aj vlastenectvo.
Peter Bebjak a za ním obrazy Andreja Dúbravského, ktoré použil vo filme Smršť. (zdroj: Marko Erd)Čo pre vás teda symbolizuje vlastenectvo?
Ľudia, ktorí dokážu byť úspešní, dokážu sa presadiť a a dostávajú slovenskú kultúru do povedomia v celom svete. Aj preto som si vybral Andrejove obrazy (partner Andrej Dúbravský je akademický maliar, pozn. red.). Obdivujem, že ide po náročnej ceste - dokázal sa presadiť tak, že je o jeho umenie v zahraničí záujem, oslovuje zahraničné publikum, kurátorov, galeristov, ľudí, ktorí rozhodujú o tom, čo je dobré a čo nie.
