Angličania mali The Beatles, Američania The Beach Boys. Prezentovali kalifornskú kultúru, surfovanie a svetu dali sofistikované harmónie, ktoré ich charakterizovali. Napokon prerástli samotnú Kaliforniu a už viac ako 60 rokov je hudba tejto kapely súčasťou nielen americkej hudobnej histórie.
Aj keď boli s Beatles rivali, hudobné skupiny kedysi k sebe prechovávali vzájomný obdiv a rešpekt. „Milujeme ich prácu a oni milovali tú našu. Niet pochýb o tom, že sme súťažili, no práve konkurencia nás robí lepšími,“ hovorí pre SME 83-ročný spevák MIKE LOVE, ktorý je zakladajúcim členom The Beach Boys. Kapelu založil so svojimi bratrancami Brianom, Carlom a Dennisom Wilsonovcami. K pôvodnej zostave sa pridal aj ich kamarát Al Jardine.
Svet sa od ich vzniku zmenil, no aj oni kedysi spievali o protivojnových protestoch či znečisťovaní vody. „Nemyslím si, že sa niečo viac pokazilo. Práve naopak: darí sa nám, pretože sa všetci snažíme robiť svet lepším,“ zdôrazňuje 81-ročný BRUCE JOHNSTON, ktorý sa k skupine pripojil v roku 1965.
Dnes stále koncertujú, tešia sa z toho, že inšpirujú iných umelcov a umelkyne. Na trh sa dostala ich kniha a 24. mája o nich vyjde dokumentárny film. Zostávajúci členovia The Beach Boys sa tak rozhodne do dôchodku nechystajú.
V rozhovore sa dočítate:
- ako ich spoločenská situácia ovplyvňovala pri tvorbe,
- aký mali vzťah s The Beatles,
- ako spomínajú na koncert v Československu,
- či sa chystajú do dôchodku,
- ako vnímajú dosah svojej hudby v pop kultúre,
- ako sa podľa nich zmenil hudobný priemysel,
- ako vnímajú dokument, ktorý o nich vyjde.
Šesťdesiate a sedemdesiate roky posúvali a otvárali hranice hudby, zároveň sa ľudia stavali za svoje ideály. V tom čase ste bezpochyby zažili veľa spoločenských zmien. Ktorý moment vás v tvorbe najviac ovplyvnil?
Mike Love: Prežili sme niekoľko rôznych a zaujímavých období. Urobili sme pesničku Don’t Go Near The Water, ktorá rozpráva o znečisťovaní vody. Spoločne s Bruceom sme členmi neziskovej environmentálnej organizácie Surfrider Foundation, ktorej cieľom je zabrániť znečisteniu pláží, vodných tokov a oceánov.
Zažili sme aj študentské demonštrácie proti vojne vo Vietname. Aj o tom bola skladba Student Demonstration Time. Chceli sme, aby počas demonštrácií nedošlo k úmrtiam, fyzickým útokom a ďalším problémom.
Neignorovali sme, čo sa dialo v spoločnosti, no chceli sme zdôrazňovať to pozitívne. Mali sme pocit, že tak môžeme urobiť niečo konštruktívne pre spoločnosť a životné prostredie.
Bruce Johnston: Som naozaj hrdý, že sme už v roku 1972 hovorili o životnom prostredí. Veľmi veľa to pre mňa znamená, pretože ide o dôležitú tému, ktorá je aktuálna aj dnes.

Počas 60. rokov to vyzeralo, že vaša generácia zmení celú spoločnosť. Zamerali ste sa na zelenší svet, postavili ste sa proti vojnám, volali ste po celosvetovom mieri. Kedy sa to všetko pokazilo?
ML: Svet čelí mnohým hrozným výzvam. Máme ekonomické a politické problémy, do ktorých sa však my príliš nezapájame. Ide o akési kyvadlo: na jednej strane máme mnoho strastí, no kyvadlo sa s nimi vráti naspäť.
Naša hudba stále rezonuje a oslovuje ďalšie generácie. Vidíme to na našich koncertoch, keď máme odozvu od mladých ľudí vrátane tínedžerov. Sú to doslova dobré vibrácie, ktoré robia tisícky ľudí šťastnými.
BJ: Zdôraznil by som len jednu vec: vôbec si nemyslím, že sa niečo pokazilo. Práve naopak. Darí sa nám, pretože sa všetci snažíme robiť svet lepším.
Je zaujímavé vidieť vás oboch v Londýne v štúdiu Abbey Road, ktoré je dominantou Beatles. Aj keď medzi vami panovala súťaživosť, aké ste mali vzťahy?
ML: Aj keď sme boli rivali, prechovávali sme k sebe vzájomný obdiv a rešpekt. Milujeme ich prácu a oni milovali tú našu. Niet pochýb o tom, že sme súťažili, no práve konkurencia nás robí lepšími.