Uverila starým rodičom, že herectvo je ohromne zábavná, dôležitá a inšpirujúca profesia, a tak sa vydala v ich stopách. Neľutuje to, hoci občas rozmýšľa o tom, či by v inej profesii neprežila komfortnejší život.
Herečka KATARÍNA ŠAFAŘÍKOVÁ je stále v kontakte aj s vedou a akademickou pôdou ako docentka na VŠMU.
Dnešní študenti herectva sú podľa nej rovnako odhodlaní ako generácie pred nimi, citlivejší sami k sebe, lepšie pracujú s novými technológiami a musia sa vyrovnávať s kritikou, že starí hereckí bardi mali krajšie vyjadrovanie.
Hovorí o tom, že súčasťou hereckej výbavy musí byť aj schopnosť zvládať kritiku a neúspechy a v tom jej veľmi pomáha práve kontakt so študentmi a kolegami. „Vysporiadať sa s neúspechom v komunikácii s vnímavými ľuďmi z rovnakej branže vie byť veľmi oslobodzujúce.“
Aktuálne hráte v seriáli Nemocnica v relatívnej novej postave sestričky Ley. V čom je vám Lea blízka?
Hádam po prvý raz v živote sa mi stalo, že hrám jednoznačne pozitívnu postavu. Sestra Lea sa vyznačuje veľmi ľudským prístupom a veľmi pozitívnymi vlastnosťami, je rozumná a empatická. V seriálovom svete sa, pochopiteľne, zvykneme zameriavať viac na konflikt a na nie celkom lichotivé ľudské vlastnosti.
V tomto kontexte som celkom rada, že môžem stvárňovať postavu, ktorá je veľmi úprimná a myslí to dobre. Nemusím ju ako herečka nijako obhajovať, nemusím sa zaoberať tým, ako ju zahrať tak, aby boli jej motivácie stráviteľné pre divákov.
Nie je to nuda pre herca hrať príliš kladnú postavu?
Pre mňa zatiaľ nie. Veľmi ma baví, že v tom panoptiku rôznych pokrivených ľudských vlastností sa zrazu objaví niekto, kto je naozaj čistý.
Naučili ste sa pri nakrúcaní seriálu niečo nové?
Možno medicínsku terminológiu. Je pre mňa dôležité, aby som vedela, čo hovorím. Keď sú v scenári názvy lekárskych procesov, vyšetrení, skratky alebo konkrétne termíny vychádzajúce z latinčiny, zvyčajne si ich vyhľadám, alebo sa opýtam.
Aj svojich študentov vediem k tomu, aby ako herci za každých okolností veľmi presne rozumeli tomu, čo vlastne hovoria, keď už to hovoria.
Naučili ste sa aj niečo praktické pre život?
Lekárku som už hrala v českej Ordinácii. Takže zašívať prasaciu kožu som si vyskúšala už tam.
Herec Juraj Ďuriš: Volal som ako Habera do rádia, aby mi zahrali Reklamu na ticho Čítajte Pani profesorka Emília Vášáryová často svojim študentom vravela, že nič, čo je ľudské, nám nemôže byť cudzie... Rada by som verila, že seriály z lekárskeho prostredia pracujú práve s touto premisou a možno podporia diváčky a divákov v tom, aby sa na zdravotníkov obrátili včas a s väčšou dôverou.
Čo najbizarnejšie ste sa museli naučiť pre hereckú rolu?
Dosť veľký problém mi spôsobila jazda na koni, pretože koník skrátka nerobil to, čo som mu ja hovorila. Neposlúchal ma, asi cítil môj strach, takže som ťahala za podstatne kratší koniec uzdy.
