CANNES. Starodávna legenda hovorí, že vo vodách neapolského zálivu sa stretla siréna Parthenope a kentaur Vezuv. Amor bol pritom, vystrelil šíp a bytosti sa do seba okamžite zamilovali - k nevôli boha Dia, ktorému sa Parthenope páčila tiež.
Po tom, čo Zeus premenil kentaura na sopku na brehu zálivu, ktorej sa nedalo dotknúť, ubolená Parthenope skočila z útesu. Keď more jej telo vyplavilo, jej krásu na seba prevzalo mesto Neapol.
Podľa nej teraz nazval svoj nový film Paolo Sorrentino. Medzi prvými ho videlo publikum v Cannes, pretože tu súťaží o Zlatú palmu.

Po filme Božia ruka sa v ňom taliansky režisér s neskrývanou melanchóliou vracia do svojho rodného mesta. Na miesta, kde tragicky zahynuli jeho rodičia, keď mal šestnásť rokov, kde prišiel o panictvo so staručkou susedkou, kam prišiel hrať Maradona, kde sníval o krásnych ženách, učil sa byť úprimný sám k sebe a odkiaľ nakoniec utiekol do Ríma, aby mohol študovať réžiu.

Aj v najväčšej kráse je samota
Pri nakrúcaní ho musela viesť celá škála pocitov a rozporov, ktoré v sebe nesie aj jeho hlavná hrdinka - krásna mladá žena, ktorú mama porodila vo vode a pri pohľade na kulisy zálivu jej dala meno Parthenope.
Si taká krásna, že od každého dostaneš úplne všetko, nemusíš o to ani zažiadať, hovorí jej melancholický spisovateľ, ktorého hrá Gary Oldman.
Všetci muži ju majú chuť milovať, dokonca aj jej brat (nápadne sa podobajúci na to, ako asi mohol Sorrentino vyzerať po dosiahnutí plnoletosti), ale ona má problém veľkú lásku prežiť.
Nemôže alebo nechce, alebo ju od seba odpudzuje.
Parthenope
- Taliansky film Paola Sorrentina premietli na festivale v Cannes.
- Hrajú v ňom: Gary Oldman, Luisa Ranieri, Stefania Sandrelli, Dario Aita, Silvio Orlando, Isabella Ferrari.
- Film súťaží o Zlatú palmu.
- Festival pokračuje do 25. mája.
Naopak, darí sa jej v štúdiu antropológie, hoci aj vtedy, keď si preberá diplom, školiteľovi hovorí: stále sa mi nepodarilo zistiť, o čom štúdium človeka je.
Paolo Sorrentino sa rád dotýka mystiky života a ľudského údelu. Aj v najväčšej kráse je samota, aj v tragédii je láska, a v tom, čo považujeme za paradox, je neodškriepiteľná logika.
Prečo nedovolíš životu, aby sa ti dial? Už sa konečne pusti a skoč, počuje neraz Parthenope od ľudí okolo seba.
Vo filme, v ktorom obraz prekypuje mladosťou, túžbou a perspektívou budúcnosti, sa postupne zhmotňuje zvláštny pocit smútku, ako keby ho nakrútil niekto, kto sa pýta, či svoj život využil, a s tou istou otázkou sa obracal aj na každého, kto sa naň pozerá.
Neapol je zvláštne miesto, tu si človek dokáže zničiť život pre úplnú maličkosť, pretože si zamieňa podstatné veci za hlúposti, vraví Parthenope.

Známa melanchólia
Sorrentino v Cannes ukázal, že stále rád pracuje s vysokou štylizáciou a manierizmom ako pri filme Veľká nádhera alebo Mladosť, a zároveň pokračuje v autentickej krehkosti, s ktorou sa podujal nakrútiť Božiu ruku.
V tejto fáze života jej dokonca dáva trochu prednosť.
V tohtoročnej festivalovej porote, vedenej americkou filmárkou Gretou Gerwigovou, má niekoľko rovesníkov, ktorí by mohli jeho Parthenope veľmi dobre rozumieť. Melanchóliu plynúcu z pochybností, neuchopiteľnosti šťastia či strachu z premárnených príležitostí však poznajú mladší aj starší, a preto má práve on veľkú šancu na Zlatú palmu.
Rozhodne sa o tom už v sobotu 25. mája.