Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Hovorí sa, že keď príde na javisko dieťa alebo pes, je to jednoduchá a nenamáhavá cesta, ako v divákoch vyvolať emócie. Už ich samotná prítomnosť totiž pobaví, poteší či dojme.
Na druhej strane však deti aj zvieratá vedia odpútať pozornosť hľadiska svojím neočakávaným správaním v najnevhodnejšej chvíli.
V inscenácii Pes na ceste podľa románu Pavla Vilikovského, ktorá mala premiéru v apríli v réžii Dušana Davida Pařížka, sa síce ozajstné zviera neobjaví,
ale v dejinách SND bolo už rôznych zvieracích druhov na javisku hojne.
Korytnačka ako svedok éry dávno minulej
V hre Toma Stopparda Arkádia (premiéra v SND v roku 2015) zohráva svoju úlohu korytnačka. V inscenácii sa prepájali a paralelne existovali dve časové roviny, začiatok 19. storočia a súčasnosť, a korytnačka je jediným živým svedkom oboch epoch.
Najprv pod menom Plautus patrí Septimovi (Robert Roth), učiteľovi, ktorý sa bojí prejaviť city svojej mimoriadne nadanej študentke.
V druhej časovej rovine sa volá Blesk a robí spoločnosť autorke autobiografií najmä ženských hrdiniek, ktorá na tom istom mieste odkrýva osud nadanej študentky Tomasíny.
Korytnačka je doslova živým dôkazom, že pustovník, ktorý v dome žil, bol naozaj Tomasínin učiteľ. V inscenácii Romana Poláka išlo síce o malú korytnačku, ktorá sa väčšinou motala po stole, ale na Ostrove sv. Heleny žije korytnačka obrovská menom Johnatan, ktorá má viac ako 190 rokov.
S privretými očami by sa dalo tvrdiť, že sa tesne minula s Napoleonom, ktorý tam zomrel vo vyhnanstve v roku 1821. Zdá sa, že naozaj môžeme mať svedka éry dávno minulej a budúcej.
Slovenské národné divadlo predstavilo 105. divadelnú sezónu Čítajte Aj zvieratá musia vyhrať konkurz
Do inscenácie O myšiach a ľuďoch, ktorú pre Slovenské národné divadlo adaptovali režisér Karol Spišák a dramaturg Martin Porubjak podľa románu Johna Steinbecka, bol angažovaný pes.
Volal sa Klork, mal asi dva či tri roky a našli ho pri petržalskom jazere Draždiak. Predtým približne rok žil v útulku. Vyhral konkurz a na reprízy ho vozili aktivisti zo Slobody zvierat, ktorí dostávali aj jeho honorár.
Herec Juraj Slezáček si ho tak obľúbil, že ho napokon adoptoval a stal sa jeho neoddeliteľnou súčasťou aj v populárnom slovenskom televíznom seriáli.
V americkom príbehu o sezónnych robotníkoch na ranči O myšiach a ľuďoch stvárnil Slezáček postavu Candyho, ustráchaného, zasnívaného zametača. Ostatní robotníci jeho smradľavého psa nemali radi, a tak ho zastrelili.
Osud psa tvorí paralelu k životu starnúceho Candyho, ktorý je bez ruky. Kto už nie je schopný pracovať, treba ho zastreliť.
Inscenácia Štvorec v SND (zdroj: Peter Chvostek)Škrečky ako metafora
Marián Geišberg a Ján Kroner stvárnili dvojicu priateľov, ktorí sa zo sociálneho zariadenia pre mentálne znevýhodnených majú integrovať do bežného života.
Išlo o inscenáciu podľa nórskej predlohy Chvála bláznovstva alebo Elling a Kjell Bjarne z roku 2005 v réžii Ľubomíra Vajdičku.
Intelektuálne lepšie ukotvený Elling a trochu hrmotný, živočíšny Kjell Bjarne musia čeliť najväčšej výzve svojho života, bývať vo vlastnom byte. Ich uzavretosť, neschopnosť porušiť zaužívaný stereotyp a postaviť sa nepredvídateľným situáciám (napríklad zdvihnúť zvoniaci telefón, ak neviete, kto je na druhom konci) režisér metaforicky zobrazil prostredníctvom dvoch škrečkov, o ktorých sa starali.
Vulgárne vám vynadajú, povedia pravdu o Slovensku a aj tak budete povznesení Čítajte Podľa filmu Rubena Östlunda Štvorec vznikla v SND v roku 2019 rovnomenná inscenácia v réžii Mariána Amslera. Dej sa sústredí okolo kurátora luxusnej galérie moderného umenia Fabriceho (Alexander Bárta), ktorý má vo svojej štyridsiatke za sebou už všetky možné rodinné úspechy aj neúspechy a takisto chce maximalizovať aj svoj kariérny postup a stať sa riaditeľom galérie.
Vinou jedného zlého rozhodnutia sa dostane do kolobehu situácií, z ktorých nakoniec spadne celkom na dno, bez lásky aj bez peňazí. Ako riaditeľka galérie sa prestavila Jana Oľhová. Jej spoluhráčom sa stal jej vlastný pes Arnies, ktorý podčiarkoval jej elegantný imidž.
Pes na ceste, ktorého spomína Pavel Vilikovský, vlastne reprezentuje autora či rozprávača v jeho románe. Netreba ho fyzicky zdoslovniť na javisku. V postave Vilikovského či jeho redaktorského alter ega s menom Iks Ypsilon sa predstavia Alexander Bárta, Ľuboš Kostelný, Robert Roth a Richard Stanke.
