PRAHA. Vo veku 87 rokov zomrel český divadelný a filmový herec, režisér a pedagóg Jan Kačer. Patril k hviezdam novej vlny českého filmu.
Preslávila ho hlavná rola v snímke Smrť sa volá Engelchen podľa románu slovenského spisovateľa Ladislava Mňačka či postava rytiera Armina von der Heide vo filme Údolie včiel.
Správu o Kačerovej smrti potvrdil hovorca českého Národného divadla Tomáš Staněk.
Podľa servera Novinky.cz Kačer minulý týždeň na vlastnú žiadosť odišiel z nemocnice v pražskom Motole, kde sa tri týždne liečil na zápal pľúc.
Ako podotkol server, Kačer patril k najvýznamnejším osobnostiam českého divadla druhej polovice 20. storočia.
Loading
...Vlani na jar v Bratislave osobne uviedol premiéru filmu režiséra Matyása Priklera Moc, kde stvárnil jednu z hlavných úloh.
"Je to paradox, ja som za celý svoj filmový život nemal nikdy slávnostnú premiéru, pretože väčšina filmov, kde som mal nejakú účasť, bola vždy zakázaná z mnohých dôvodov," uviedol po projekcii pre TASR Kačer. "Po dvadsiatich rokoch som na premiére filmu," podčiarkol vtedy 86-ročný herec a režisér, ktorý si Moc pozrel z prvého radu.
Jeho prvý režijný angažmán bol v Ostrave, neskôr v pražskom Činohernom klube, ktorý pomáhal založiť. V čase normalizácie však z neho musel pre svoje postoje odísť. Potom pôsobil v ostravskom Štátnom divadle, v Divadle E. F. Buriana a bol členom Divadla na Vinohradoch. Po revolúcii sa stal kmeňovým režisérom Národného divadla.
Ako herec sa presadil napríklad v snímkach Smrť sa volá Engelchen (r. Ján Kadár, Elmar Klos), Údolie včiel (r. František Vláčil), Nikto sa nebude smiať (r. Hynek Bočan), Návrat strateného syna, Každý deň odvahu či Deň siedmy, ôsma noc (všetky tri v réžii Evalda Schorma). Účinkoval aj v seriáloch Jana Eyrová, Rodinné putá, Ordinácia v ružovej záhrade či Dáma a kráľ.
Bol aktívny aj politicky. V roku 1990 sa stal poslancom za Občianske fórum, neskôr neúspešne kandidoval do českého Senátu.
Bol tiež riaditeľom Charty 77. Za zásluhy v oblasti kultúry získal viacero ocenení. Bol zároveň nositeľom Radu T. G. Masaryka za zásluhy o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv.
