CANNES. Prišiel veľmi jednoducho, v kockovanej košeli, rifliach a teniskách. Privítali ho ako rockovú hviezdu. Keď sa George Lucas postavil pred publikum, ktoré bolo zvedavé na jeho masterclass, s úsmevom si užíval hlučný, trojminútový potlesk v stoji.
Toto bolo celkom iné privítanie, ako keď do Cannes dorazil prvýkrát.
To bolo v roku 1971. Začínajúci americký režisér a producent nakrútil sci-fi THX 11 38 v hlavnej úlohe s Robertom Duvallom, ktorého čakala budúcnosť jednej z najväčších hviezd kinematografie.

Byť v programe najväčšieho svetového festivalu bola síce prestíž, ale štúdio Warner Bros. nemalo záujem, aby tu Lucas svoj film aj osobne predstavil. S kamarátom a spoluscenáristom Walterom Murchom pozhŕňali všetky peniaze, čo mali po vreckách a prišli na vlastnú päsť.
"Strašne vtedy pršalo," spomína si Lucas. "Vedeli sme, v ktorom kine máme premiéru, ale nemali sme akreditáciu. Na projekciu sme sa museli prešmyknúť."

Otázka, na ktorú čakal celý svet
Po rokoch, keď už bola jeho prítomnosť na festivale samozrejmosťou, sa ho Francúzi spýtali, prečo vtedy neprišiel na tlačovú konferenciu.
"Prekvapilo ma to. Vôbec som netušil, že nejaká tlačová konferencia k môjmu filmu bola. Nikto mi to nepovedal."
Publiku, ktoré sa pri jeho masterclass zhromaždilo v jednej z najväčších kinosál, aká v Cannes je, rozdal zopár rád.
Jednou z nich je neveriť, že investovať do filmu je dobrý nápad. "To, že na filmoch sa dá zarobiť, je mýtus," hovorí. A tou druhou je húževnatosť.
"Keby som sa vzdával, nebol by som dnes tu."
Húževnatosť potreboval, keď nakrúcal film American Graffiti. Koľkokrát ho odmietli, sa ani nedá spočítať.
“Žiaľ, nenakrúcam filmy, ktoré zvyknú získať ocenenia.
„
No keď si svoju mládežnícku komédiu bez zjavného príbehu nakoniec v roku 1973 vybojoval, americké publikum naň bolo zvedavejšie, ako si bol schopný vôbec vysnívať.
Vďaka tomu si získal dôveru producenta Alana Ladda Jr. z Twentieth Century-Fox, ktorý mu povedal, že mu pomôže natočiť všetko, čo budeš chcieť. A vyslovil otázku, na ktorú hádam čakal celý svet: Máš nejaký nápad?
Mám. Je to taká sci-fi fantázia, v štýle filmov z tridsiatich rokov, so psami, ktorí riadia vesmírnu loď..., trúfol si na odpoveď Lucas a zvyšok je už história.
Možno to predsa len robí dobre
Odvtedy sa návštevy Gerogea Lucasa v Cannes podobajú. Či prišiel ako režisér uviesť epizódu zo ságy Star Wars, alebo prišiel ako producent ságy o Indianovi Jonesovi, v uliciach mesta sa zhromažďovali fanúšikovia s laserovými mečmi alebo klobúkmi a bičmi.
A publikum v kinosálach nadšenie tlieskalo, už len keď sa v úvodných titulkoch objavilo jeho meno.

Na prestížne ceny však nikdy veľké šťastie nemal. "Žiaľ, nenakrúcam filmy, ktoré zvyknú získať ocenenia," hovorí.
To sa potvrdilo už vtedy, keď v roku 1977 prišli do kín jeho prvé Hviezdy vojny, teda epizóda číslo 4 Nová nádej. Hoci v kinematografii spôsobila technologickú revolúciu, Oscara získala konverzačka Woodyho Allena Annie Hall.
Preto si váži, že tento rok mu festival v Cannes na záverečnom ceremoniáli v sobotu 25. mája odovzdá čestnú Zlatú palmu.
"Veľa to pre mňa znamená," hovorí. "Je to ako povzbudenie, že to nakrúcanie filmov mi možno predsa len ide dobre."