V úlohe mafiánskej transženy: Všetci môžeme byť lepší, aj tí, čo nám robia zo života peklo

CANNES. Komédie sú v súťažnej sekcii festivalu v Cannes skôr výnimkou, publikum je teda vďačné za každú chvíľu, keď sa môže v kine trochu zasmiať.

Tentoraz sa zabávalo tak trochu na úkor Rusov, ktorí majú podstatnú úlohu v americkom filme Anora. Je to príbeh o prostitútke zamilovanej do mladého Rusa z bohatej rodiny, ktorému rodičia financujú luxusné ničnerobenie v Spojených štátoch.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Demi Moore podstúpila proces omladzovania. Muži si zakrývali oči a museli si pomôcť smiechom Čítajte 

Keď chlapcovi uverí, že aj on je zamilovaný do nej a chce si ju vziať, rýchlo pochopí, ako sa ruskí oligarchovia správajú v prípadoch, že niečo nevychádza podľa ich predstáv. Čerství svokrovci s týmto spojením nesúhlasia a nasadia skupinu gangstrov, aby vyhrážkami a násilím donútili Anoru sobáš anulovať.

Tí, čo spočiatku vyzerajú ako nebezpeční kriminálnici, sa však nakoniec ukážu ako bezmocná banda, ktorá „robí svaly“ viac-menej len zo strachu, že ich bohatí šéfovia potrestajú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dobré ráno: Trvá roky a roky, kým sa s vami rozpráva svetový herec Čítajte 

Nie je to úplne veselý príbeh, ale jeho humor živí nádej, že aj za maskou zjavného zla sú ešte zvyšky ľudskosti a že aj v pozícii outsidera môže mať človek morálnu silu.

Porota vedená americkou filmárkou Gretou Gerwigovou to ocenila natoľko, že filmu Anora udelila najvyššie ocenenie - Zlatú palmu.

Pre hlupákov, čo nám robia peklo

Je zvykom, že v hlavnej súťaži francúzskeho festivalu sa stretávajú formálne ambiciózne diela s takpovediac malými filmami s tichou silou.

Do tej druhej kategórie patrí nežný indický film All We Imagine As Light o troch mladých ženách, ktoré sa snažia vymaniť z predurčeného osudu pasívnych prijímateliek spoločenských pravidiel a robia to bez toho, aby okolo seba robili veľký hluk.

Režisérku Payal Kapadiaovú za to ocenili Veľkou cenou.

Cena poroty, naopak, patrí formálne mimoriadne originálnemu filmu Emilia Pérez. Príbeh o mexickom narkobarónovi, ktorý sa rozhodol pre zmenu pohlavia a potom sa ako žena snažil získať späť svoju rodinu aj česť, vyrozprával režisér Jacques Audiard formou muzikálu.

Greta Gerwig a jej kolegovia rozhodli, že všetky ženy, čo v ňom hrajú, si zaslúžia kolektívnu cenu pre najlepšiu herečku.

Za všetky si ich prevzala španielska herečka Karla Sofía Gascón, ktorá sa stala prvou trans ženou ocenenou v tejto kategórii. Keď vystúpila na pódium, bola veľmi dojatá, lebo myslela na každého, kto má rovnaký osud ako ona.

„Toľko sme si už vytrpeli,“ vravela. „Teraz prežívam veľkú chvíľu, ale viem, že čoskoro si na sociálnych sieťach prečítam nenávistné komentáre. Ak teda veríme tomu, že všetci ľudia sa môžu zmeniť k lepšiemu, ja verím v to, že sa k lepšiemu zmenia aj hlupáci, čo nám zo života robia peklo.“

Ženám, ktoré sú vystavené rôznym psychickým formám násilia, zas svoje slová venovala režisérka filmu The Substance Coralie Fargeat. Hovorí v ňom o strachu zo zostarnutia a o zúfalstve žien, keď majú pocit, že vekom strácajú nielen svoju krásu, ale aj spoločenskú hodnotu.

Porota ju za to odmenila cenou za najlepší scenár.

Pre tých, čo nemohli prísť

S cenou pre najlepšieho režiséra odchádza z Cannes Miguel Gomes vďaka filmu Grand Tour, čo je akási roadmovie naprieč Áziou, sociálnymi vrstvami aj desaťročiami.

Na záverečnom ceremoniáli chýbal Jesse Plemons, najlepší herec festivalu. Hrá vo filme Yorgosa Lanthimosa Kind of Kindness, ktorý možno považovať za veľkú metaforu o manipulácii.

Naopak, napriek nesmierne náročnej situácii sa do Cannes dostal iránsky režisér Mohammad Rasoulof.

Len nedávno ho odsúdili na osem rokov väzenia. Dôvod? Nesprávne názory. Vedel, že keď sa režim dozvie o tom, že vo Francúzsku svetu predstaví film The Seed of the Sacred Fig, kde rozpráva o tom, ako sa pod vplyvom teroru proti sebe obracajú aj členovia rodiny, trest mu určite zvýšia.

Z Iránu ušiel a pred pár dňami požiadal v Nemecku o azyl.

„Premáha má zvláštny pocit,“ povedal, keď si preberal Špeciálnu cenu poroty. „Na jednej strane sa teším, že som tu, na druhej strane ma nesmierne zarmucuje katastrofa, do ktorej sa každé ráno prebúdza môj národ, pretože sa stal rukojemníkom režimu.“

Festival v Cannes nikdy nezabudne pripomenúť prázdnymi kreslami tých, ktorí sa do oslavy filmu nemôžu zapojiť.

Tento rok boli nimi herci z Rasoulofho filmu, sledovaní tajnou službou.

Myslel na nich aj režisér Anory Sean Baker, keď mal v rukách Zlatú palmu. „Ešte nie som taký starý, aby som dosiahol najväčšie ocenenie v kariére. Čo budem teraz robiť?“ pýtal sa. „Viem. Budem bojovať za to, aby film aj naďalej zostal slobodným umením. “