Existuje aj iný knižný svet. Plný dezinformácií, hoaxov či šarlatánov, hovorí bookstagramerka Šlinská

Ročne prečíta viac ako sto kníh, no príbehy ju stále vedia prekvapiť. Knižná influencerka JANA ŠLINSKÁ si zároveň všíma, že postupne začínajú prichádzať na trh knihy s queer tematikou.

„Teším sa, že knihy prinášajú inakosť do spoločnosti. Generácia, ktorá príde po nás, bude, dúfam, aj vďaka tomu oveľa tolerantnejšia,“ hovorí.

Aj keď má široký čitateľský záber, najradšej má melancholické knihy. „Možno to bude kontroverzne znieť, no také knihy sú podľa mňa lepšie. Hneď viem vymenovať päť, pre mňa, kvalitných kníh, ktoré majú takýto nádych, no ak by sa ma niekto spýtal na veselú, humornú knihu, tak sa musím naozaj zamyslieť,“ konštatuje Šlinská, ktorá pracuje ako manažérka sociálnych sietí vo vydavateľstve Ikar.

Pre mnohých predstavuje knižný svet únik aj bezpečné prostredie. Podľa Šlinskej si však treba dávať pozor, pretože existuje aj knižný svet plný dezinformácií, hoaxov, pochybnej medicíny, šarlatánov či pseudokoučov.

„To, že naša bublina vníma knižný svet ako prostredie tolerancie, je skvelé, no na opačnej strane je úplne iné spektrum,“ vysvetľuje.

Ktorú knihu ste čítali ako poslednú?

Úkryt času od Georgiho Gospodinova. Získal aj Bookerovu cenu za rok 2023.

Čím vás zaujala?

Obálkou a príbehom. Hlavná postava Gaustin pomáha liečiť sa pacientom s alzheimerom. Vytvorí akúsi kliniku minulosti, kde každé poschodie predstavuje jedno desaťročie. Neskôr sa to jemne vymkne spod kontroly.

Ide o veľmi zaujímavý námet so spoločenským presahom. Človek začne premýšľať, aké by to bolo, keby tento nápad niekto prebral aj u nás.

V knihe sa dejú situácie, ktoré by sme si pred pár rokmi nevedeli predstaviť, no teraz som to čítala s obavami.

Všímate si často, že sa v knihách prelína fikcia s realitou?

Určite áno. Čítam aj veľa literatúry pre mládež či detektívok, no môj hlavný čitateľský zámer je súčasná svetová beletria. V nej autori prinášajú témy, v ktorých reflektujú, čo sa deje vo svete a, samozrejme, sa to dá stiahnuť na to, čo sa deje na Slovensku.

V knihe Úkryt času sa autor pýta, koľko minulosti vlastne človek dokáže uniesť. Koľko príbehov dokážete uniesť vy?

Ročne prečítam okolo 80 až 100 kníh, viem to presne, lebo si to zapisujem. Sú mesiace, kedy čítam viac: cez jeseň, zimu. Len čo sa oteplí, čítam menej.

Väčšinou prečítam minimálne štyri knihy do mesiaca a takto to mám už dlhodobo.

Po takom počte kníh vás dokážu príbehy stále prekvapiť?

Deje sa to. Ale keďže som už prečítala veľké množstvo detektívok, pri niektorých už v polovici viem, ako bude príbeh pokračovať a aká je pointa. Je preto ťažšie ma prekvapiť. Vnímajú to asi všetci, ktorí čítajú tento žáner.

Iné to je pri klasickej literatúre. Napríklad námet spomínaného Úkrytu času je jedinečný. Aj to, ako autor pracoval s témou v knihe bolo úžasné.

Pri toľkých prečítaných knihách viete povedať, ako sa mení v čase kvalita literatúry?

To závisí od toho, čo si človek vyberá: taká je aj kvalita, po akej čitateľ siaha. Stále sú náročnejšie knihy, potom klasické komerčné, určené pre masy, no aj slabý priemer. Aj také knihy však ľudia čítajú a vyhľadávajú. Pri knihe si chcú totiž mnohí najmä oddýchnuť.

Šlinská ročne prečíta okolo 80 až 100 kníh. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)

Aká je dnes literatúra pre mladých?

Vidím, že témy v young adult literatúre sa menia. Postupne začínajú prichádzať na trh knihy s queer tematikou, vystupujú v nich aj nebinárne postavy.

Teším sa, že knihy prinášajú inakosť do spoločnosti. Generácia, ktorá príde po nás, bude, dúfam, aj vďaka tomu oveľa tolerantnejšia.

Ďalej sú to témy o prisťahovalectve, či tie, ktoré sa týkajú klímy.

Takéto témy staršie generácie v knihách nenašli. Môže to byť podnet na čítanie aj pre nich?

Podobné témy sú aj v knihách pre dospelých. Niekde sú viac viditeľné, inde sú skryté a človek si ich pri čítaní často ani neuvedomuje. Viaceré knihy, ktoré sú pre mladých a odporúčam ich, sú však vhodné aj pre starších, rozhľadených a otvorených čitateľov a čitateľky.

Všímate si, ako sa odzrkadľuje spoločenská situácia v literatúre či pri výbere kníh?

Rozhodne. Či už to bola počas pandémie koronavírusu, alebo teraz, cez prebiehajúcu inváziu na Ukrajine, veľa čitateľov odložilo knihy s náročnými témami a siahali po oddychovkách. Dennodenne totiž mali informácie prostredníctvom internetu či správ a chceli si pri knihe oddýchnuť.

Zároveň sa tieto témy začali objavovať v literatúre. Spisovatelia a spisovateľky dlho neprinášali koronavírus do kníh, no už teraz sú na trhu. Napríklad v knihe Deň od Michaela Cunninghama je covid jedným z hlavných motívov. Príbeh je o tom, ako vplývala pandémia na jednu americkú rodinu.

Takisto sa covidom zaoberal aj Paolo Giordano. Okrem toho píše aj o klimatickej kríze.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Téma pandémie vyskakuje z diel finálovej desiatky Anasoft litery Čítajte 

Aké je pre vás kvalitná kniha?

V knižnom svete sa pohybujem už veľmi dlho. Knihy si vyberám z predvýberov, ktoré spravil niekto iný.

Keď mám obľúbené vydavateľstvo, prirodzene inklinujem k sledovaniu toho, čo chystajú. Je to napríklad vydavateľstvo Odeon, či už slovenské, alebo aj české, vydavateľstvo Paseka či Host. Ďalej sa pozerám na anotácie a aj na to, či sa chystá vydať niečo môj obľúbený spisovateľ.

Aj keď mám široký, čitateľský záber, najradšej mám melancholické až depresívne knihy. No to sa nedá čítať stále.

Prečo obľubujete knihy s ťaživejšími príbehmi?

Dobrá otázka. Možno to bude kontroverzné povedať, no tie sú podľa mňa lepšie. Viem hneď vymenovať päť pre mňa kvalitných kníh, ktoré majú takýto nádych, no ak by sa ma niekto spýtal na veselú, humornú knihu, tak sa musím naozaj zamyslieť.

Negatívne či smutné pocity si každý z nás prežíva vo svojom vnútri a možno sa málo o nich hovorí. Keď ich vidíme zhmotnené v slovách na papieri, vie nás to osloviť?

Môže. Všetky moje najobľúbenejšie knihy nesú najťažšie životné osudy. Ľudia v nich riešia hrozné záležitosti. Podobne to mám aj s hudbou.

Máte svoju najobľúbenejšiu knihu, ku ktorej sa aj vraciate?

Na vysokej škole som sa dostala ku knihe Osamelosť prvočísel. Vtedy ma silno zasiahla a odvtedy som ju čítala už viackrát. Zanechávala vo mne rovnaké pocity. To ukazuje, ako vedia byť knihy nadčasové a stále aktuálne.

Vystriedala ju kniha Malý život, ktorá ma rozsekala. V živote som nič také silné nečítala. Je náročná aj na jedno čítanie, no po čase som sa k nej vrátila.

Určite však existujú podobné knihy, ktoré som zatiaľ nečítala, dlho mám napríklad v pláne prečítať si Láskavé bohyne, no zatiaľ som sa neodvážila.

Z prieskumu Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave vyplýva, že väčšina mladých ľudí trávi vo voľnom čase na internete viac ako štyri hodiny denne, najviac času na sociálnych sieťach. Znamená to, že sme vymenili knihy za mobilné telefóny?

Okolo mňa je čitateľská knižná bublina, preto to tak nevnímam. Netrúfam si povedať, ako sa správajú terajší stredoškoláci. Myslím si, že všetci trávime veľa času na telefónoch. Aj ja, sčasti pracovne a sčasti dobrovoľne.

No knihy majú stále miesto v ľudských životoch. Možno nie každý číta toľko ako ja, no nelámala by som nad nikým palicu a už vôbec nie nad určitou generáciou.

Predsa len, ľudia čítajú články, blogy aj na telefónoch. Časy sú iné, no netreba hádzať na ľudí s mobilom opovrhujúci pohľad. Môžu si v nich totiž čítať aj knihu.

Vidíme aj to, ako sa knižné príbehy dostávajú na filmové plátna: či už to bol Pán Prsteňov, Harry Potter, alebo Duna, rovnako aj seriály na streamovacích platformách. Prinášajú filmové spracovania knihy späť na pulty?

Nemusí to byť pravidlom. Pri niektorých knihách to zafunguje, pri iných nie. Ak je seriál veľmi úspešný, vie pomôcť aj staršej knihe.

Je to vidieť napríklad pri sérii Bridgerton, ktorá vyšla veľmi dávno. Seriál ju spopularizoval a knihy dokonca dostali nové obálky. Predtým totiž nevyzerali vábne, no vydavateľstvo sa chytilo príležitosti a veľmi dobre ju využilo.

Je zaujímavé sledovať, ako dostanú knihy druhý život.

Podľa Šlinskej je zaujímavé sledovať, ako dostanú knihy druhý život kvôli úspechu filmových, či seriálových spracovaní. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)

Témou v knižnom svete boli aj knihy, ktoré boli napísané dávno a ich jazyk obsahoval hanlivé výrazy, ktoré sú dnes neakceptovateľné. Mali by sa podľa vás upraviť?

Som skôr toho názoru, aby sa to zachovalo, ale viac sa musíme rozprávať o kontexte. Ide totiž o výpovednú hodnotu o danom období, aj keď negatívnu. Nedá sa čítať Dostojevskij bez toho, aby tam neboli slová, ktoré sa nám nepozdávajú.

Sama som však nečítala upravené verzie. Knihy boli vydané a napísané v určitom čase, za nejakých okolností a môžu nám toho veľa ukázať. Nemusí to byť však len to dobré a aj tak sa z toho môžeme poučiť.

Trochu odbočím, no podobnú situáciu môžeme vidieť pri seriáli Priatelia, v ktorom je už, v súčasnosti, mnoho nevhodných vtipov, situácií a otáznikov. Kto to však vtedy vedel a riešil? Teraz sa na to ľudia pozerajú inak, veľa vecí je cez čiaru. No pri humore sú hranice niekedy úplne posunuté.

J. K. Rowlingová, ktorá napísala knižnú sériu Harryho Pottera, vyjadrovala posledné roky negatívne komentáre voči transrodovým ľuďom. Čelila za to kritike aj od hereckého osadenstva filmovej série. Dá sa oddeliť autor s takýmito názormi od diela, ktoré milovali ľudia a deti po celom svete?

Na túto otázku si každý musí odpovedať sám. Tiež to v sebe riešim. Je veľa autorov a autoriek o ktorých nevieme, aké majú názory. Zbožňujeme ich knihy a možno nie sú známi ako Rowlingová, a tým pádom nevieme, čo si myslia.

Rowlingovej nikto nezoberie to, čo vytvorila pre mnohé generácie ľudí. K mnohým sa jej vyjadrenia však nedostanú, ja sama sa v tom strácam, mám pocit, že táto téma rezonuje skôr v zahraničí. Neobraňujem ju, no vnímam predovšetkým dielo, ktoré vytvorila.

Rowlingová nie je však jediná. Názory mnohých nám ukázal aj covid či invázia na Ukrajine. Otázka toho, či selektovať dielo od autora, je namieste. Podľa mňa sa to dá ťažko oddeliť, je to veľká dilema.

Stalo sa, že vám názory autora znechutili jeho knihu?

Skôr sa mi deje to, že keď zbožňujem knihu a stretnem autora, viac mi to umocnilo pozitívne emócie voči jeho tvorbe a osobnosti. Mala som samé skvelé skúsenosti: ak bola kniha super, aj autor bol skvelý.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Teším sa na zatknutie. Rowlingová kritizuje nový zákon proti nenávistným prejavom Čítajte 

Čo však autori a autorky, ktorí šíria nenávisť a stoja si za tým? Knihy pre mnohých ľudí totiž predstavujú únik, bezpečie a komunitu.

Treba si dávať pozor, pretože existuje aj knižný svet dezinformácii, hoaxov, pochybnej medicíny, šarlatánov či pseudokoučov. To, že naša bublina vníma knižný svet ako prostredie tolerancie, je skvelé, no na opačnej strane je úplne iné spektrum.

Pokiaľ má aj vydavateľstvo základnú mieru spoločenskej zodpovednosti, tak sa podobnými vecami zaoberajú a riešia, čo vydajú a čo nie. Je to však ťažká téma, pretože nemôže ísť o cenzúru.

No zatiaľ čo sa my nad tým zamýšľame a polemizujeme, smutnou pravdou je, že keď ľudia chcú tento typ literatúry, vedia si ju vyhľadať a dostať sa k nej.

Dostali sa k vám na instagrame tipy z tohto iného spektra?

Našťastie nie. Dlhé roky si budujem komunitu sledovateľov, ktorých nie je málo, no ani tak veľa, aby sa medzi nimi našli ľudia, ktorí veria dezinformáciám. Nestretávam sa ani s nenávisťou, sme tam na jednej vlne.

Stáva sa mi však, že sa mi ozývajú samovydavatelia s ich knihami. Domnievajú sa, že budem ich propagačný kanál. Viem však slušne reagovať, že si knihy vyberám sama a nikto mi za to neplatí, nikomu nerobím promo na počkanie. V tomto mám svedomie čisté.

Pýtajú si od vás ľudia tipy na dobré knihy?

Áno. Ľudia mi najčastejšie píšu pred Vianocami, ale aj bežne počas roka. Snažím sa vždy všetkým odpísať. Zároveň tipy prinášam aj na svoj profil, kde si každý niečo nájde. Kto ma sleduje dlhšie, pozná môj vkus a nemusí mi písať, vie si to vyselektovať.

Darí sa mi vďaka konzistentnosti. Začala som s tým už v roku 2013. Niektorí z dnešných bookstagramerov si podľa mňa zakladá profil, pretože chcú dostávať knihy zadarmo.

Ja som si kedysi začala len fotiť knihy, ktoré som čítala, pretože mi to prišlo prirodzené. Bolo to hlavne pre mňa, nezakladala som profil s cieľom niečo získať. Ľudí to začalo zaujímať.

Teší ma, že som prilákala také množstvo ľudí a že pri mne zostali. O to viac ma to teší, lebo nerobím veľmi páčivé veci na instagrame – súťaže, vtipné videá a podobne. Ukazujem síce aj niečo zo súkromia, no gro sú knihy.

Aké knihy na slovenskom knižnom trhu chýbajú?

Podľa mňa chýba výraznejší stredný prúd ženskej literatúry, ako majú v Českej republike. Autorky ako Petra Soukupová či Alena Mornštajnová píšu knihy, ktoré sú veľmi dobre predávané a zároveň aj kvalitné.

U nás to trochu absentuje. Máme tu buď oddychové ženské romány, či líniu Anasoft litera, ktorá zas nie je pre každého. Veľmi dobrý tip je však Beata Balogová a jej kniha Kornélie (Beata Balogová je šéfredaktorkou SME, pozn. red.). Má to kvalitu, pekný jazyk a po knihe môže siahnuť človek, ktorý čítal ženské romány, no aj náročnejšie knihy.

Pracujete zároveň aj ako manažérka sociálnych sietí v Ikare. Pomáhajú sociálne siete propagovať čítanie?

Veľmi. Pracujeme s knižnými blogerkami, máme vytvorenú aj sieť, vďaka ktorej vieme dostať knihy medzi ľudí. Všetci sa sťažujú, keď je okolo nejakej knihy humbuk. No paradoxne si potom na základe toho knihu kúpia.

Skvelým príkladom je kniha Štvrté krídlo. Ide o novú adult literatúru, konkrétne žáner romantasy. Sama som imúnna proti týmto internetovým „hypom“, no v tomto prípade aj mňa presvedčili, aby som si knihu prečítala. Vďaka internetovému boomu si tak knihu kúpia ľudia, ktorí by si ju inak možno nevšimli.

Dobrou pomocou je aj vizuál knihy. Možno by to niekto nepovedal, no ak kniha vyzerá dobre v knižnici, na fotografiách, tak sa ňou ľudia radi pochvália napríklad na instagrame a šíria ju ďalej.

Akokoľvek môže prísť hocaká podoba konkurencie, kniha nikdy nezmizne, nestratí sa jej zmysel a význam. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)

Nestačia už teda len výklady či weby kníhkupectiev?

Ide o taký mix práce. Kníh vychádza veľmi veľa a musia byť niečím viac viditeľné a odlíšiteľné. K tomu nám pomáhajú aj bookstagrameri. No nepreceňovala by som ich vplyv, aj keď vedia pomôcť. Keď si však spojíme zaujímavý príbeh, so super obálkou a s instagramovým „hypom“, dokáže to knihe pomôcť.

Ako sa mení vizuálna stránka knihy?

Obálky musia najmä zaujať čitateľov a čitateľky. Nedá sa to však zovšeobecňovať. Ja mám najradšej typografické, minimalistické obálky. Veľmi ma oslovujú obálky z českých vydavateľstiev.

Aj Štvrté krídlo ma oslovuje svojou vizuálnou identitou: človek po nej siaha aj vďaka tomu, že ho upúta na prvý pohľad. Aj my vo vydavateľstve sme teraz častejšie začali robiť knihy s tzv. oriezkou a sú veľmi obľúbené.

Obálka knihy Štvrté krídlo. (zdroj: Instagram _dzejny)

V súčasnosti máme mnoho podnetov, ktoré priniesli aj technologické vymoženosti a dokážu zaujať našu pozornosť. Aké budú mať podľa vás knihy postavenie v budúcnosti?

Také isté ako doteraz. Akokoľvek môže prísť hocijaká podoba konkurencie, kniha nikdy nezmizne, nestratí sa jej zmysel a význam. V tomto som optimistická.