Kedysi bola známa aj u nás. Síce u nás nikdy nekoncertovala, no keďže komunisti pripustili, aby do nášho éteru prenikla talianska hudba a v kinách sa premietali talianske komédie, patrila medzi tých, čo k nám vnášali aspoň niečo zo západnej kultúry.
Najmä v roku 1990 obsadila Gianna Nannini televízne obrazovky, pretože vtedy sa pravidelne vysielala pieseň Talianske leto (Un´ estate italiana), ktorú naspievala ako hymnu futbalových majstrovstiev sveta v Taliansku.
Nedalo sa nevšimnúť, že má špecifický hlas aj originálny vzhľad, bola prosto iná ako väčšina speváčok tých čias. Akoby trochu neobrúsená, divokejšia. Alebo chlapčenskejšia, ako sa v slovenčine zvykne hovoriť.
Prosto, niesla si so sebou tajomstvo, ktoré vtedy málokto dokázal rozlúštiť.
Veľa o tom prezrádza film Pekná rebelka, ktorý je dnes o nej dostupný na Netflixe, aj nový album, ktorý predstavila len pred pár týždňami.

Jej meno bude zrejme pre mnohých znieť neznámo a celkom novo. Taliansku hudbu posledné roky v našich rádiách zastupoval najmä Eros Ramazzotti, mladšie generácie ju nemali ako spoznať. Ona však zostala so Slovenskom v spojení.
A dokonca vo svete spopularizovala Bratislavu.
Namiesto konca prišiel škandál
Gianna Nannini vraví, že o všetkom v jej živote sa rozhodovalo v roku 1983. Vtedy sa dostala na hranicu života a smrti.
Práve zažívala prvé úspechy. Mladá žena, ktorá nezapadala do žiadnych tabuliek a kategórií, bola zrazu žiadaná úplne všade. Dostala úlohu vo filme, mala vyraziť na turné a v nahrávacom štúdiu čakal deň čo deň netrpezlivý producent, že prinesie nové hity.
Aj keď veľmi chcela, jeho želanie nesplnila. Namiesto toho sa začala zmietať v halucináciách a delirických stavoch. A keď okolie prestalo rozumieť tomu, čo hovorí, chceli ju hospitalizovať na psychiatrii.