Vybláznite sa na tému bláznovstva. Činohra SND uvádza Bláznov z Valencie à la Lope!!!

Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.

Energia tejto komédie s delikatesným dôvtipom a výstižnou metaforou vás určite opantá. Kto sú a kto nie sú blázni? Je celý svet blázinec alebo naopak, iba v ozajstnom blázinci sa môžu bezpečne ukryť normálni ľudia?

A vedeli ste, že vo Valencii založili v 17. storočí jeden z prvých ústavov pre duševne chorých v Európe?

Možno aj touto skutočnosťou sa inšpiroval Lope de Vega, keď písal hru, v ktorej sa Floriano a Erífila – on pred trestom z domnelej vraždy, ona pred vynúteným sobášom – s pomocou rôznych osôb skrývajú práve v blázinci. Berú na seba inú identitu a kolotoč nedorozumení, spletitých lások a výbušných vášní v rytme flamenca sa môže naplno roztáčať.

À la Lope!

Predstavte si, že je rok 1600!!! V dnešných časoch je to pomerne ľahké. Ešte pred desiatimi rokmi by som vám poradila, aby ste do tejto predstavy zapojili svoju fantáziu. V súčasnosti to už nutné nie je.

História prestáva byť akademickou kategóriou a vrhá sa v cyklickom opakovaní do našej každodennosti, ktorú globálne zaskočení prežívame vo vyostrujúcich sa názorových táboroch.

A z oboch pólov opakujeme starú unavenú pravdu, že sme nepoučiteľní. Ako jednotlivci, ako národy, ako ľudstvo. Covidové vlny a vojny, ktoré sú už príliš blízko, nás zrazu vrátili do nového životného pocitu.

Poučení z dejín a literatúry sme ho nazývali barokový. Smrť je zrazu oveľa možnejšia, prítomnejšia a všednejšia. Jej bolestné, úzkostné číhanie a technokraticky odcudzené, štatistické banalizovanie nás predchlo zle skrývaným potom ako sen z hlbín archetypálneho podvedomia. Hľadáme útechu a únik.

Marketingové stratégie, že konzumné opantanie a presýtenie z nás vedomie smrteľnosti a neistoty vyresetuje, zlyhávajú. A tak ako napríklad v roku 1600, mnohé opäť nevieme a netušíme, aj keď sme vo vedeckom bádaní určite ďalej. Plochá zem sa vracia ako bludný kruh. O to viac sa spoliehame na krásne istoty kratšieho dosahu a menšieho rozsahu.

Príroda, priatelia, dobré víno a jedlo, pohľad na krásnu oblohu, detský úsmev... a mnohé iné nepopierateľné dary sú opäť v kurze intímneho vzdorovania úpadku a zlu. A často iba nedorozumeniu a netrpezlivosti. Pokora dostáva šarm a odhodlanie stáť si za svojimi hodnotami je čoraz zreteľnejšie. Hoci riskantnejšie. A potrebnejšie. Ale nie pre tieto úvahy som vás prosila, aby ste sa skúsili vžiť do roku 1600.

Vidieť sa, ako v španielskom mestečku, zaliati slnkom a opantaní jazmínovo-pomarančovou vôňou nakupujete na miestnom trhu. A počujete, vidíte a cítite, ako v rytme flamenca trhovníci vykrikujú a núkajú svoje produkty. Krásne kvety, obrovské artičoky, exotické ryby... všetko od výmyslu Kolumbom objaveného sveta a vy nad tým bohatstvom plodov iba nadšene híkate: À la Lope!

Pretože Lope de Vega, v tom čase 38-ročný spisovateľ, divadelník, vojak, dobrodruh, miláčik žien a ich bezškrupulózny zvodca, bol jednoducho hviezdou vyššej spoločnosti aj pospolitého ľudu. Povedať à la Lope hoci aj na petržlen závideniahodných tvarov znamenalo najvyššie ocenenie a vyznamenanie.

Blázni z Valencie v Činohre SND (zdroj: Robert Kňažko)

Ne k lidu níž, ale s lidem výš

To znamená, že ak teraz v Činohre SND takmer po šesťdesiatich rokoch opäť uvádzame jednu z vyše 400 zachovaných hier tohto španielskeho Shakespeara, neželáme si nič iné, len aby to bolo à la Lope!

V tejto chvíli ako dramaturgička naozaj netuším, či sa nám to podarí, ale už teraz viem, že to bolo bláznivé a krásne dobrodružstvo, zaoberať sa touto komédiou o ľuďoch z blázinca. Nápad uviesť túto pre nás doteraz neznámu a nepreloženú komédiu má svoj príbeh. Ste naň zvedaví? Tak ja vám ho poviem.

Mňa ako divadelníčku ozaj nikto nemôže podozrievať, že nad humorom a komédiami ohŕňam nos a že si myslím, že je to akýsi ľahší, nižší žáner. Pre mňa nie je ani vyšší, ani ťažký... pre mňa je nevyhnutný ako kyslík.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenské národné divadlo predstavilo 105. divadelnú sezónu Čítajte 

Ako inak vystihnúť, prekonať a zvládnuť všetky tie neobarokové, v podstate existenciálne pocity, ktoré nás sprevádzajú od narodenia, ak nie pomocou humoru, vďaka nemu a cezeň...

Niekedy ma čosi zarazí, keď sedím ako diváčka v hľadisku na takzvanej komédii. Všetci sa smejú a ja sa osihotene hanbím. Už aj preto, že sa nesmejem, nedokážem sa smiať. A zľaknem sa, že je naozaj prvoplánovo jednoduché servírovať obecenstvu zábavu, ktorú si ani jej tvorcovia nevážia a znižujú vkus, úroveň a nároky publika.

„Ne k lidu níž, ale s lidem výš“, citujeme často, ale nie vždy toto odhodlanie ustojíme. Preto si vravím, že divadlá ako národné inštitúcie by aj v žánri komédie mali ponúkať niečo iné ako komerčné či výlučne avantgardné malé divadlá. A pritom nebyť iba konvenčne nudné a opäť a opäť núkať veľakrát overené a osvedčené tituly.

A čo vôbec hodnotovo a esteticky znamená privilégium značky národné? V časoch kríz a ohrozenia demokracie to býva často znovu a znovu nastoľovaná otázka. Aj keď sa ňou ako divadelníci cítime dotknutí až urazení. Jej opätovné naformulovanie a obhájenie býva napokon posilňujúce.

Jana Kovalčiková (Erífila), Milan Ondrík (Floriano) v inscenácii Blázni z Valencie v Činohre SND (zdroj: Robert Kňažko)

Začalo sa to v Poľsku

Teatr Narodowy vo Varšave je jednou z najstarších národných divadelných inštitúcií. Bola som svojho času na konferencii, kde divadelníci, kritici a historici z celej Európy mapovali fenomén národných divadiel aj ich modernú transformáciu. Prišlo sa k jednoduchým a presvedčivým konštatovaniam.

Dôstojné podmienky pre najlepších umelcov, produkcia divadelných diel, samozrejme, dotovaná štátom v mene rozvíjania kultúry a cizelovania umeleckých zážitkov občanov štátu, bezpodmienečná sloboda tvorby a vyjadrenia názorov a záväzok odvážne, dokonca v predstihu nastoľovať aj veľmi bolestivé problémy spoločnosti popri modernom rozvíjaní klasického dedičstva a podpore súčasnej dramatiky. Teda znie to jednoducho, trochu všeobecne, viem, prax býva zložitejšia, ale dá sa, myslím, o tento spoločný divadelný európsky postulát oprieť aj v našich čoraz absurdnejších podmienkach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vraj zvieratá a deti na javisko nepatria. V SND už boli na scéne korytnačky, psy aj škrečky Čítajte 

No a práve v poľskom národnom divadle som videla komédie od Lopeho de Vega, ktoré sa presvedčivo tvárili ako jedna hra. Bola to umne skondenzovaná podstata diela klasika, s noblesou, vtipom, dravosťou ľudového aj so vznešenosťou aristokratického divadla. A chrobák v dramaturgickej hlave mi zostal.

Verte či nie, vo Varšave som sa zoznámila s chorvátskou režisérkou Nenni Delmestre, momentálne je šéfkou činohry Národného divadla v Záhrebe, a zistili sme, že sme nezávisle od seba celé roky divadelníčili s rovnakými hrami... smiali sme sa ako objavené dvojičky a opäť ubehlo veľa rokov.

Cez covid sme sa na popud Hadar Garlon, skvelej osobnosti izraelského divadla, ocitli v spoločnej medzinárodnej zoomovej divadelnej komunite. V tej hrôze bez divadla sme preberali najkrajšie, najhlbšie a najvtipnejšie témy... okrem iného, AKO všetky tie covidové, ekonomické a politické témy ovplyvnia
dramaturgiu našich divadiel.

A dávali si tipy na dobré hry a na návrat k dobrým hrám a dôležitým témam.

Mimochodom, Karel Čapek bol od Indie cez USA až po Nemecko skloňovaný veľakrát. Vtedy som pocítila potrebu uviesť Salemské bosorky a veľa ľudí okolo mňa bolo skeptických.

Tomáš Maštalír (Pisano), Jana Kovalčiková (Erífila), Milan Ondrík (Floriano), Gregor Hološka (Tomáš) v inscenácii Blázni z Valencie v Činohre SND (zdroj: Robert Kňažko)

Vybláznite sa na tému bláznovstva

Ľudia sa chcú baviť v tomto marazme. Nie, ľudia chcú pocítiť ozajstnosť, autenticitu, nijaké vypočítavé fejky.

A v tesnom závese po hre A. Millera o statočnosti ľudí, nie iba o manipulatívnej hrdlorezeckej súdnej moci zakrývajúcej osobnú pomstu a chamtivosť, som túžila po veľkej, krásnej, metaforickej a objavnej klasike. Kde sa vybláznime na tému bláznovstva, bláznivosti až šialenosti krásnej lásky a zničujúcej vášne a vrtkavosti a iracionálnej posadnutosti.

Ostatné si doplníte sami, ak, verím, prídete.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Režisér Ondrej Spišák: Bláznovstvo nikdy nebolo viac aktuálne ako dnes Čítajte 

Nenni mi poradila LOS LOCOS DE VALENZIA (Blázni z Valencie) a my sme sa po prečítaní českej verzie s režisérom nechali nachytať. Nápad, že niekto sa príde schovať do blázinca ako do azylu, nás opantal.

A neskôr aj ďalšie témy, motívy, charaktery, ale medzitým sme si pretrpeli aj veľa pochybností. Tá komédia si z nás robila srandu, spisovne špásy.

Ďakujem prekladateľke Anne Lare za skvelý doslovný preklad, pánovi Feldekovi za prebásnenie častí hry a bystré texty piesní.

Režisérovi a dlhoročnému priateľovi Ondrovi Spišákovi za to, že to po ceste nevzdal a že sme sa spolu dopĺňali a zabávali pri nevyhnutnej úprave hry geniálneho blázna a umelca Lopeho de Vega. Je skvelý à la Lope!!!!!