Stretnú sa muž, ktorý varí, a žena, ktorá strieľa. Môže to dospieť k šťastnému koncu?

Bude to zvláštna svadba. Amazonka si berie Cowboya. Ani jeden z nich nevie, aká je ich pozícia vo vzťahu ani v spoločnosti. Ona ešte, on už. Amazonka sa neustále hnevá na všetky tie mužské verzie príbehov a hľadá svet, v ktorom by si nemusela odrezávať prsníky. Cowboy už môže na planéte dobývať jediné miesto – kuchyňu. A hoci rád používa silikónové formičky na pečenie, jeho životu niečo chýba. Obaja sú zmätení a neistí a v predvečer svojho veľkého dňa nemajú ani zďaleka vyjasnené všetko, čo by dvaja ľudia vstupujúci do manželstva mali mať.

A aby toho nebolo málo, okolo sa poneviera Siréna, ktorá svadobčanov zvádza aj zneisťuje. A napokon je tu kapela, ktorá síce hrá najväčšie hity z mladosti mileniálov, ich texty však odrazu znejú ako zlovestné veštby.

Môže toto dopadnúť tým slávnym – a žili šťastne, až kým nepomreli?

Divadlo Uhol_92 vo svojej inscenácii Happy End rieši tému novodobých vzťahov. Tých, ktoré sú príliš poznačené tisícročnými zvykmi a ktoré zároveň čelia novému svetu. Režisérka Alžbeta Vrzgula si na formuláciu týchto náročných tém nečakane vybrala hudobné divadlo.

Amazonka, ktorá spieva Destiny's Child

„Matka je vždy istá, ale muž sa bojí, či ho niekto nepredbehol. Preto straší, triumfuje, ponižuje. Zatvára a prikazuje. To, čo hovorím, sa vám nemusí páčiť, ale je to pravda,“ živelne sa v jednej chvíli hnevá postava Amazonky (Lenka Libjaková) a onedlho na bočných obrazovkách zasvieti definícia pojmu.

Diváci sa dočítajú, že archeologické nálezy dokazujú existenciu kočovných žien, ktoré trénovali, lovili a bojovali po boku mužov a obývali územie dnešného Krymu. „Podrobnosti o ich sexualite a sebamrzačení nevieme overiť a odlíšiť od dobovej propagandy. Vykopávky však potvrdzujú, že legendárne príbehy o Amazonkách majú základ v realite,“ píše sa v ukážke. A Amazonka onedlho začne spievať pieseň Survivor od skupiny Destiny's Child.

Aby nikto neprišiel o celý zážitok a celú informáciu, na obrazovkách beží ako karaoke voľný preklad textu piesne. Je to trochu bláznivá kombinácia faktov, osobných výpovedí, popkultúry, mýtov a vzťahov. Lenže presne z toho sa skladá ľudský život a vzťahy.

Autorka textu a režisérka Alžbeta Vrzgula ako archeologička odhaľuje jednotlivé vrstvy. Namiesto pôdy a kameňov postupne odkrýva rôzne kultúrne vrstvy. Netrápi sa pritom zložitým dejom, prípravy na svadbu sú pre ňu iba zámienkou.

Lenka Libjaková a Peter Ondrejička (zdroj: Bára Podola)

Je sabotáž, keď matky nenaučia synov variť?

Oveľa dôležitejšie než svadba samotná sú pre ňu konkrétne postavy a ich schopnosť a neschopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy.

„Mami, bola to úmyselná alebo neúmyselná sabotáž? To, že si ma nenaučila variť? Chcela si si byť istá, že budem od teba závislý? Najprv od teba a potom od nejakej druhej,“ kričí v jednej scéne Cowboy (Peter Ondrejička). Keď tieto slová s patričným patetickým zúfalstvom vysloví, publikum sa smeje. Nedá sa však nevidieť, že tnú do živého.

Dnešní muži si hľadajú svoje miesto náročne. Vedia, že toxická maskulinita nemá v modernom svete miesto, no hľadanie tej netoxickej či pozitívnej mužnosti bude trvať ešte dlho. A ako sa s tým má vyrovnať generácia mužov, ktorí sa narodili do starého sveta, v ktorom boli hrdinovia, no odrazu sa všetko zmenilo a boybandy sú tým najmužnejším, čo kultúra znesie?

Trojicu vystupujúcich dopĺňa Siréna (Veronika Husovská). Je nepríjemná kamarátka nevesty, družička, neprehliadnuteľná speváčka v svadbovej kapele, s ktorou by si ktokoľvek zo svadobčanov hneď niečo začal. Vie viac ako ostatní a nehanbí sa za to.

„Mýty rôznych kultúr sú plné hrozných ženských démonov. Väčšinou sú ich telá sčasti ženské a z druhej časti zvieracie. Vyzerajú odpudivo a rovnako odpudivo sa správajú: obnažujú sa, chcú mať sex, aj keď nechcú plodiť deti,“ vysvetľuje inscenácia a ponúka aj paralelu s dneškom. „Dnešné čítanie ich príbehov prezrádza veľa o dobovom ideále poslušnej ženy a o tom, aký veľký strach mala mytológia zo ženskej sexuality.“

Siréna v inscenácii nie je v ničom odlišná od tých, ktoré vykresľovali mýty. Je sama a samostatná, do vzťahov vstupuje a odchádza, kedy chce, nehodlá sa nikomu spovedať ani prispôsobovať. A že tým niekoho dráždi? Jeho problém. Jej egocentrizmus je v niečom príťažlivý, no otázkou zostáva, čo sa stane, ak vo svete prežijú iba Sirény. Bude ešte nejaké porozumenie a spolupatričnosť?

Herečka Lenka Libjaková a hudobníci Miloš Bulík a Peter Kunzo (zdroj: Bára Podola)

Najväčší mýtus je, že riešenia prídu zvonka

Režisérka si do inscenácie vybrala spolupracovníkov, ktorí sú nielen herecky, ale aj spevácky disponovaní. Len sotva si mohla vybrať lepšiu trojicu, ako sú Libjaková, Husovská a Ondrejička.

Všetci traja sú vynikajúci speváci schopní spievať samostatne aj spolu, prispôsobiť skladbu aj nečakaným aranžmánom či hrať na sprievodné hudobné nástroje.

Dôležitou súčasťou inscenácie sú hudobníci Miloš Bulík a Peter Kunzo, vďaka ktorým je hudba rovnocennou súčasťou celku. Zaznejú Madona, Eminem, Sinéad O'Connor aj Cher. Niekedy v nezvyčajných country verziách, inokedy sa skladby preplietajú cez seba ako hádka.

Happy End je vtipná a hudobne aj herecky vynikajúco zvládnutá inscenácia plná odkazov na popkultúru aj mytológiu, ktorá nás ovplyvňuje viac, ako si uvedomujeme. Nájsť v nich význam a zmysel, nemusí byť jednoduché, no v istom zmysle je to odkazom inscenácie. Najväčší mýtus totiž je, že riešenia prídu zvonka.