Houellebecq neznáša Lévyho a obaja sú príšerní. Keď sa však dokážu rozprávať oni, dokážu to všetci

„Ja toľko na dialóg neverím, v zásade ľudia väčšinou do diskusie vstupujú so svojimi presvedčeniami a s nimi potom aj, samozrejme, odchádzajú. Predstava dialógu, ktorý by mi umožnil myšlienky vytriediť a obohatiť alebo dokonca aj zmeniť pohľad na vec, mi vždy pripadala značne pochybná,“ písal niekedy v roku 2008 filozof Bernard-Henri Lévy spisovateľovi Michelovi Houellebecqovi.

Naozaj si len sotva predstaviť, že tento demokrat až do špiku kostí, ktorý však svoje názory tlmočí s prehnanou nadutosťou a aroganciou boháča zdedených peňazí, by sa mohol rozprávať s Houellebecqom. So šupákom a provokatérom, ktorý sám o sebe vraví, že je nihilista, reakcionár, cynik, rasista a hanebný mizogýn.

Títo dvaja odlišní intelektuáli si napriek tomu niekoľko mesiacov intenzívne vymieňali mailovú korešpondenciu.

Stiahne nohavice a vyprázdni sa priamo za stanom

Prednedávnom vyšla knižne v českom preklade pod názvom Verejní nepriatelia a na sklonku minulého roka ju režisér Jan Mikulášek preniesol aj na dosky Divadla Na zábradlí.

Jeden z hitov divadelnej sezóny sa zároveň stal otváracím predstavením 33. ročníka medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra. Ide o veľmi príznačný a vydarený výber. Podtitulom tohtoročného festivalu je totiž nový pohľad/new view.

Najprv by sa mohlo zdať, že rozhovor francúzskych intelektuálov spred vyše pätnástich rokov je pre české a ešte viac slovenské publikum len ťažko uchopiteľný alebo dokonca úplne neprenosný. Vo svojej základnej podstate však títo dvaja zaprisahaní rivali ukázali, ako bude roztrieštená a polarizovaná spoločnosť a ako ťažko sa budú hľadať akékoľvek názorové mosty.

Režisér Mikulášek necháva tieto odlišnosti vyznievať spočiatku len v akýchsi náznakoch. Obaja muži stanujú v lese. Václav Vašák ako Bernard-Henri Lévy má aj v prírode smoking, po celý čas úvodnej slovnej prestrelky orezáva vlastným vreckovým nožíkom palicu a keď si zapáli cigaretu, z portálu si prinesie popolník. Je uhladený a hoci aj v umelohmotnom lese pôsobí nepatrične, vzbudzuje viac sympatií.

Miloslav König ako Michel Houellebecq je presne ako Houellebecq karikatúrou seba samého. V nohaviciach o číslo väčších s neupravenými vlasmi a pohľadom vyšinutého psychopata fajčí priamo v stane jednu cigaretu za druhou. Keď to na neho príde, stiahne si nohavice, vyprázdni sa priamo za stanom a od Lévyho si ešte vypýta vreckovku na utretie zadku.

Miloslav König ako Michel Houellebecq a Václav Vašák v úlohe Bernarda-Henriho Lévyho, Verejní nepriatelia (zdroj: Kiva)

Cítim úľavu ako zločinec po priznaní

Že by mohlo dôjsť k akémukoľvek názorovému prieniku sa nezdá ani vtedy, keď sa z lesa vďaka scénografickému využitiu kľúčovacieho pozadia dostanú na Červené námestie. Kým Houellebecq sa nadchýna tým, koľko skutočného života v Rusku je, ako sa ľudia v baroch ešte dokážu poriadne baviť a ako tam nikto príliš nepremýšľa o demokracii, Lévy je zásadne proti.

Filozof už pred takmer dvomi dekádami vnímal nárast populizmu ako vážneho ohrozenia spoločnosti a o ruskej diktatúre sa neostýchal hovoriť už v roku 2008.

Mimoriadne zaujímavé je v inscenácii využitie scénografie a celého divadelného priestoru. Autorom kostýmov a scénografie je, v Česku čoraz vyhľadávanejší, výtvarník Dragan Stojčevski.

S každou otvorenou témou postupujú herci čoraz hlbšie a hlbšie do zadnej časti javiska, akoby sa otvárali čoraz hlbšie a hlbšie vrstvy ich príbehov, aby sa potom mohli vrátiť späť.

Na tejto ceste sa rozhovoria aj o hlboko osobným témach. O viere, ale aj o tom, ako oboch ovplyvnili a prinajmenšom v Houellebecqovom prípade aj zranili rodičia.

Korešpondenciu si totiž obaja muži vymieňali práve v čase, keď sa vo Francúzsku prevalil škandál spojený s Houellebecqovou matkou. Tá ho síce v detstve opustila, no počas dospelosti o ňom plánovala napísať knihu.

Z dialógu, ktorému spočiatku ani jeden z aktérov veľmi neveril, napokon vzišiel prekvapivý záver. „Tu však k niečomu došlo,“ napísal napokon Lévy. „Z toho dialógu odchádzam s ľahkou hlavou, šťastný a cítim úľavu ako - aspoň si to tak predstavujem - ako zločinec po priznaní.“

Pointa, že dvaja názorovo vyhranení oponenti dokázali dlhým dialógom a odhalením svojich citlivých miest dôjsť k istému druhu zmierenia a pochopenia, je prekvapivo silná a očistná.

Miloslav König ako Michel Houellebecq a Václav Vašák v úlohe Bernarda-Henriho Lévyho, Verejní nepriatelia (zdroj: Kiva)

Divadelná Nitra sa mení

Aktuálny podtitul festivalu nový pohľad/new view poukazuje nielen na potrebu podobnej reflexie spoločensko-politickej situácie doma i v Európe, ale aj na zmeny, ktoré festival prináša. Kým doterajšie ročníky sa konali koncom septembra, 33. ročník prebieha v týchto dňoch.

Do 12. júna ponúkne v hlavnom programe šesť inscenácií zo Slovenska, z Česka, Poľska a Maďarska a rozrastie sa i mimo hraníc Nitry, do Bratislavy a Košíc.

Silným lákadlom hlavného programu budú inscenácie Fóbia varšavského divadla Nowy Teatr, ktoré patrí medzi najprogresívnejšie divadlá v Európe. Rovnako tak maďarská inscenácia Spievajúca mládež, ktorá býva označovaná ako zborové divadlo a ktorá vlani zažiarila na prestížnom medzinárodnom festivale Wiener Festwochen. Obe festival uvedie v utorok, Fóbiu v Bratislave, Spievajúcu mládež v Košiciach.

Divadelný kus Fóbia vychádza z umeleckého konceptu „Buzerantských bojovníkov“ (Fag Fighters) multidisciplinárneho poľského umelca Karola Radziszewského, zverejneného ešte v roku 2007. Fiktívni bojovníci v pletených ružových kuklách trestajú prečiny homofóbnych jedincov, uťahujú si z ultrakonzervatívcov aj z korporácií, pre ktoré je dodržiavanie ľudských práv len marketingom.

Autorom inscenácie je spolu s Radziszewským švédsky vizuálny umelec a režisér Markus Öhrn.

Autori inscenácie Spievajúca mládež si zase na pozadí nadživotného súsošia z 50. rokov všímajú paralely medzi snahami súčasného maďarského politického vedenia uchvátiť kultúru a umenie na šírenie nacionalistických a politicky
extrémnych myšlienok.