Divadlo pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Aké boli prvé večery jednorodičov v SND?

Autorka je PR manažérka Slovenského národného divadla.

Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.

Keď sme začiatkom apríla ohlásili spustenie projektu Divadlo pre všetky deti a unavených jednorodičov, počítali sme s tým, že nás pri tom čaká veľa práce. Na druhej strane sme však očakávali aj veľa radosti, nadšených a hádam aj trochu oddýchnutých dospelých divákov a mnoho veselých detí.

Vybrali sme tri špeciálne sobotné večery – jeden v opere (18. 5.), jeden v balete (25. 5.) a jeden v činohre (15. 6.) – a pozvali sme k nám do SND na predstavenia rodičov, ktorí sa sami starajú o dieťa alebo viac detí a návšteva divadla je nad ich finančné a opatrovateľské možnosti. A kým oni boli na predstavení, my sme sa postarali o ich deti.

Podľa údajov neziskovej organizácie Jeden rodič je na Slovensku viac ako 350-tisíc rodičov, ktorí vychovávajú deti sami a sú tak oproti kompletným rodinám oveľa viac vystavení psychickej, sociálnej i finančnej záťaži.

Vstupenky pre jednorodičov sme zaplatili z prvých príspevkov, ktoré sme získali vďaka novozaloženému Klubu priateľov a mecénov SND.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok SND miluje deti. Projekt Divadlo pre všetky deti rozdáva radosť už tretiu sezónu Čítajte 

Vedeli sme, že životnú situáciu jednorodičov nezmeníme ani im nedokážeme systémovo pomôcť. Ale chceli sme, aby vedeli, že na nich niekto myslí. Že si uvedomujeme, aké to majú náročné, a záleží nám na tom, aby sa necítili prehliadaní.

Aj preto sme sa rozhodli pomôcť aspoň tak, ako dokážeme – umením. Cieľom bolo v prvom rade dopriať im malú psychohygienu a oddych v divadle. Citlivo totiž vnímame, že rodičia, ktorí sú na dieťa/deti sami, nemajú ho/ich kam odložiť a výdavky na kultúru sú nad ich rodinný rozpočet, majú len veľmi obmedzené možnosti, ako sa odreagovať od bežných povinností a nezblázniť sa pri tom.

Divadlo pre všetky deti a unavených jednorodičov v SND (31 fotografií)

Príbehy, ktoré nás dojali

Na počiatku tak bol nápad, ktorý sa nám všetkým ihneď zapáčil. A potom sme sa pustili do jeho realizácie. Do obehu sme vypustili dotazník, cez ktorý sa jednorodičia mohli prihlasovať na nami vybrané tri predstavenia alebo ich mohli prihlásiť kamaráti či rodinní príslušníci.

Vedeli sme, že kapacita rezervovaných miest určite nepokryje dopyt, preto sme v istom momente museli registráciu zastaviť a vyhodnotiť prihlásených účastníkov.

Dôležité bolo tiež zvážiť, či je v našich silách bezpečne sa postarať aj o veľmi malé deti alebo deti so špeciálnymi potrebami. Predsa len sme iba divadelní nadšenci, a hoci máme skúsenosti s prácou s deťmi počas divadelných prespávačiek či sobotných divadelných predpoludní, nie sme špecializovaný pedagogický ani medicínsky personál a nie všetko je v našich silách zvládnuť, najmä ak ide o veľkú skupinu detí. Museli sme si preto nastaviť isté limity, aj keď nám to v niektorých prípadoch trhalo srdce.

Baletný workshop pre deti jednorodičov v SND (zdroj: Peter Chvostek)

V dotazníkoch sme sa rodičov pýtali na ich životnú situáciu a príbehy, ktoré nám prišli, nás len utvrdili v tom, že robíme správnu vec. Pri čítaní sme mali často slzy na krajíčku a osudy jednorodičov sa nás hlboko dotkli.

V drvivej väčšine prípadov prihlásených na naše predstavenia išlo o matky samoživiteľky, ale písalo nám aj niekoľko otcov.

Boli medzi nimi vdovci, ktorí stratili manželku v dôsledku ťažkej choroby, aj vdovy, ktoré o mužov prišli počas pandémie covidu alebo pri nešťastných nehodách. Zvlášť nás zasiahli prípady žien, ktoré stratili mužov ešte počas tehotenstva.

Špeciálnou skupinou sú matky, ktoré muži opustili, pričom sa k spoločným deťom nepriznávajú, nezaujímajú sa o ne, nechcú s nimi tráviť čas ani neplatia alimenty. Mnohé z nich majú dvojičky alebo viacero detí, niektoré dokonca so špeciálnymi potrebami alebo s rôznymi zdravotnými problémami. Sú medzi nimi predčasniatka, deti s poruchou autistického spektra či poruchami pozornosti.

Rozmýšľajú, kam dajú peniaze

Viacerí z jednorodičov si pre starostlivosť, ktorú si vyžadujú ich deti, ani nedokážu nájsť prácu a celý svoj čas venujú deťom alebo pracujú na polovičné úväzky, z ktorých nedokážu dôstojne žiť. Iné matky zas preto, aby uživili rodiny, majú až dve práce a veľa času im na seba a deti neostáva.

Mnohé z matiek jednorodičiek sa nemôžu spoľahnúť ani na rodinu, pretože rodičov už nemajú alebo žijú ďaleko od seba, prípadne sú okrem matiek nezaopatrených detí ešte aj opatrovateľkami svojich už starých a chorých rodičov.

Zákulisie divadla je čarovný svet pre všetky deti (zdroj: Peter Chvostek)

No a v neposlednom rade majú náš špeciálny obdiv samoživitelia, ktorí si osvojili alebo adoptovali dieťa a vychovávajú ho ako single rodičia.

Často sa v dotazníkoch opakovalo, že jednorodičia vždy veľmi dobre zvážia, na čo dajú peniaze. Celý príjem väčšinou ide na základné potreby a na zábavu, oddych či iné radosti im už neostávajú peniaze.

Všetky tieto príbehy nás len nakopli v našom odhodlaní, že tento projekt má veľký zmysel. Kde sa dalo a kapacita sály nám to umožnila, sme pôvodné rezervácie na predstavenia navýšili, aby sme dokázali pokryť dopyt všetkých jednorodičov, ktorí sa prihlásili v prvom kole.

Najväčší záujem sme, prirodzene, mali o činoherné predstavenie Malé ženy, ktoré nás ešte len čaká 15. júna. Ale už Aida (18. 5.) a Fashion Ballet '24 (25. 5.), ktoré máme aktuálne za sebou, nám ukázali, že tento projekt má veľký zmysel a že plní svoj cieľ.

Večery, ktoré majú svoje čaro

Organizácia večerov pre jednorodičov je pre nás radosť, ale prvé dve predstavenia nás naučili dôležitú vec – že čokoľvek akokoľvek plánujeme, u jednorodičov sa situácia vie zmeniť a skomplikovať z hodiny na hodinu.

Jednoducho, ak dieťa ochorie, jednorodičovi ho nemá kto postrážiť. A to je komplikácia, na ktorú ani my nemáme riešenie. Ale sme na to pripravení – do poslednej chvíle rátame s tým, že sa nám obsadenie môže meniť.

Samotné večery potom už prebiehajú viac-menej hladko. Matky alebo otcovia sa u nás pred predstavením zaregistrujú a ich deti rozdelíme do tímov, kde má každý svojho dospelého sprevádzajúceho, ktorý si ich prevezme. Na jedného dospelého väčšinou vychádza šesť detí.

Kreatívny workshop pre deti jednorodičov v SND (zdroj: Peter Chvostek)

Jednorodičov pred predstavením potešíme pohárom prosecca a malým úvodom o tom, čo ich čaká na predstavení. No a potom ich už necháme nerušene si užiť divadelný zážitok.

Ich deti si berieme na starosti my. Vo väčšej skupine je to vždy o čosi jednoduchšie, lebo aj tie deti, ktoré by za iných okolností boli možno trochu viac naviazané na rodiča, sa nechajú uniesť davom a náladou ostatných.

Osvedčila sa nám baletná rozcvička vo veľkej alebo malej baletnej sále (podľa veľkosti skupiny a dostupnosti priestoru), kde sa deti môžu vyjašiť aj vybehať. Z našich skúseností deti tiež milujú spevácky workshop, kde sa spolu pri klavíri rozospievame a naučíme sa nejakú pieseň.

Záver večera sme venovali výrobe pohľad­níc z divadla, ktoré deti mohli pripraviť pre svoje maminy, oteckov alebo starých rodičov a my sme ich následne odoslali na ich adresy poštou.

Oba večery, ktoré sme doteraz s deťmi jednorodičov v SND prežili, boli bezproblémové, veselé a pre nás mimoriadne dôležité. Okrem radosti z predstavení sme u rodičov videli, že nadviazali nové priateľstvá a známosti a boli opäť plní nového elánu.

A deti? Tie by sme si niektoré najradšej požičali aj domov!

Naše prvé tri večery v SND pre jednorodičov berieme ako pilotný projekt. Už teraz však vieme, že má veľký zmysel a chceme v ňom pokračovať aj v budúcej sezóne. Realizovať ho môžeme vďaka príspevkom členov Klubu priateľov a mecénov SND, ako aj projektu Divadlo pre všetky deti. Budeme radi, ak sa k nám pridáte.