Čo spája mladých ľudí na Slovensku, vo Veľkej Británii a v Turecku? Jedna základná otázka: Kam patrím?
A tak sa volá aj dokumentárny film, ktorý ukazuje tri epizódy dospievania v rôznych končinách Európy. Režisérky Debora Pastirčáková a Martina Buchelová prinášajú príbehy slovenských maturantov Kiery a Andreja, anglického rapera Sebastiána a tureckej študentky Azime.
Prevzala mejkap, šaty a identitu svojej mŕtvej sestry. Prečo to robí? pýtali sa jej kamaráti Čítajte Najvyššia nezamestnanosť
Sú to práve mladí ľudia, ktorí najčastejšie uvažujú nad odchodom zo Slovenska. Prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia zo začiatku roka 2024 ukazuje, že viac ako dve tretiny mladých ľudí do 24 rokov za posledný rok zvažovali odchod, u 42 percent je táto úvaha stále aktuálna.
Nad odchodom uvažujú hlavne pre životnú úroveň a politickú situáciu na Slovensku. Takmer polovicu motivujú pracovné možnosti v zahraničí, približne štvrtina vidí za hranicami viac príležitostí na vzdelávanie a osobný rozvoj.
Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych končín Európy
- Dokumentárny film, Slovensko, 2024, 78 min.
- Réžia: Martina Buchelová, Debora Pastirčáková
- Kamera: Martin Jurči, Radka Šišuláková
- Strih: Dušan Varmeďa, Katarína Pavelková
- Zvuk: Igor Jedinák
- Film vznikol ako súčasť medzinárodného výskumného projektu, ktorý sa zameriaval na mladých a ich vnímanie svojej kultúrnej identity.
- V kinách od 6. júna.
Aj hrdinovia prvej filmovej poviedky Maturanti, Kiera a Andrej, rozmýšľajú, či pôjdu po po strednej škole študovať do zahraničia. Pochádzajú z Rimavskej Soboty. V regióne, z ktorého ľudia dlhodobo odchádzajú za prácou, neuvažujú inak ani ich spolužiaci a spolužiačky.
Ako uviedol Inštitút zamestnanosti, na konci minulého roka bola nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota na úrovni 14,54 percenta. Ešte na prelome rokov 2021 a 2022 však bola pri hranici 20 percent.
Kiera žije väčšinou sama, jej sestra je v Rakúsku, aj otec a matka sú už v zahraničí. Ona si však uvedomuje, že hoci by ju na Západe čakala lepšia budúcnosť, stále tam bude cudzinkou a len ťažko si vybuduje domov.
Andrej si zase praje, aby sa ešte neskončila stredná škola. Pokojne by zvládol ešte pár podobných bezstarostných rokov.
Oboch spája svojský zmysel pre humor. Andrej o sebe hovorí, že je viac milovník než bojovník. Učia sa, ako byť dospelými, a pred kamerami nič nepredstierajú. Práve preto je také jednoduché sa s nimi stotožniť.
Na Slovensku robíš celý život na to, aby si len prežíval, hovorí žena, ktorá odišla do Írska. A trápi sa tam Čítajte Každý potrebuje čas na chyby aj nápravy
Do ich príbehu sa ľahko vciťovalo aj režisérkam. „Ani ja som na vysokej škole istý čas nevedela, čo chcem robiť, a potrebovala som si dať od všetkého odstup, a tak som na rok odišla žiť do Indonézie. Myslím si, že práve táto skúsenosť ma v mnohom ovplyvnila,“ hovorí Pastirčáková.
Prieskum Doštudoval som a čo ďalej?, ktorý realizovala spoločnosť Schreiber Group, približuje, že 81 percent absolventov stredných škôl nemá jasno v tom, čo budú robiť po maturite. Rozhodnutie o prvom zamestnaní či ďalšom štúdiu si nechávajú na neskôr.
Pre 81 percent absolventov nie sú peniaze prvotnou motiváciu pri rozhodovaní sa, či sa hneď po strednej škole zamestnajú, a 72 percent maturantov neplánuje pracovať v odbore, ktorý vyštudovali.
„Každý potrebuje čas aj na chyby, na nápravy a keď človek príde na to, čo chce robiť, môže veci zmeniť, aj keď bude starší. Už len to, že príde na to, čo skutočne chce, je v niečom výhra. To je niečo, s čím sa stotožňujem a čo som zažila aj ja,“ konštatuje Buchelová.
Vo filme Maturanti Kiera a Andrej zvažujú, či sa vyberú študovať do zahraničia tak ako mnohí z Rimavskej Soboty. (zdroj: KAM PATRÍM?)Nechce byť slávny
Druhá filmová poviedka Swaggiest of the swaggiest sa začína rapom stredoškoláka Sebastiána. Má šestnásť rokov a je synom emigrantov z Česka a zo Slovenska. Vyrástol v jednej z najdrsnejších štvrtí industriálneho mesta Coventry vo Veľkej Británii.
Spolu s mamou a sestrou odišli od násilného otca a túžia po novom, lepšom živote. A hoci má Sebastián len šestnásť rokov, má v sebe zrelosť a nadhľad, no súčasne ešte aj detskú nevinnosť.
Snaží sa spracovať svoju minulosť: hovorí o tom, ako pred jeho očami zabili na ulici človeka, ako jeho mama plakala a ospravedlňovala sa mu, keď odchádzali od otca...
Nemá zábrany otvorene hovoriť o svojich problémoch aj zážitkoch. To je dôležité, pretože v posledných rokoch narastajú duševné choroby práve u mladých ľudí. Podľa prieskumu Pilulka.sk a výskumnej agentúry Behavio z roku 2023 zažívajú mladí ľudia do 24 rokov na Slovensku viac stresu a psychických problémov než iné skupiny. Ide o každého tretieho mladého človeka.
Aj Sebastián sa snaží nájsť odpoveď na to, ako vyzerá dobrý život. Vo filme rapuje, píše texty. Nechce byť slávnym: vidí sa skôr v tom, že sa stane barberom, veď už teraz sa strihá sám.
Zároveň ukazuje, ako veľmi mu záleží na rodine a aký má hravý vzťah s mladšou sestrou. Aj to pripomína, že hoci pôsobí dospelo, stále má len šestnásť rokov.
Hľadanie domova
„Hrdinov a hrdinky príbehov sme hľadali rôzne. Sebastiána sme stretli v klube pre mladých,“ vraví Pastirčáková.
Pri filme Maturanti najprv chodili po školách, stretávali sa s budúcimi absolventmi, absolventkami a hľadali takých, ktorí a ktoré by vedeli citlivo reflektovať svoju situáciu.
Hrdinku poslednej poviedky Bosphorus Kid zas našli náhodou na trajekte v Istanbule. „Hoci je každý film z iného prostredia, každý z protagonistov rieši základnú otázku: Kam patrím? Môže sa týkať miesta žitia, pracovných plánov do budúcnosti, vzťahov,“ vysvetľuje Buchelová.
Práve príbeh Azime je najzaujímavejším z trojice filmov. Azi študuje v Istanbule a snaží sa ostať nezávislá a slobodná aj napriek náročnej ekonomickej a politickej situácii v krajine.
Azi sa v snímke Bosphorus Kid snaží ostať nezávislou a slobodnou napriek náročnej politickej situácii v Turecku. (zdroj: KAM PATRÍM?)Zapája sa do protestov, ktoré sa odohrávali v roku 2021. Študenti a učitelia Bosporskej univerzity protestovali proti nedemokratickému dosadeniu rektora, ktorého do funkcie vymenoval prezident Recep Tayyip Erdogan.
Po nespokojnosti študentov istanbulský guvernér Ali Yerlikaya oznámil zákaz všetkých druhov zhromaždení, demonštrácií a pochodov. Opatrenia zdôvodnil pandémiou koronavírusu.
Študenti aj tak protestovali a polícia proti nim tvrdo zasiahla. Zadržala stovky ľudí. Temperamentná a sebaistá Azi je otrasená vlnou násilia a agresie. Bojí sa o svojich priateľov aj o seba. Navyše zo zatknutých študentov robí vláda teroristov.
Čudní, ale skvelí ľudia. Vstupujú do starých hrobov a berú si z nich to, čo patrí iným Čítajte Azi zároveň stále hľadá svoje miesto a domov. Nenašla ho totiž vo svojej vlastnej rodine. Matka do jej života prichádza a odchádza, rodičov považuje za sebcov.
Hoci všetky filmové príbehy sa končia úvahami nad budúcnosťou a tým, čo znamená domov pre hlavných protagonistov, je to skôr začiatok.
„Zaujímavé by mohlo byť aj vrátiť sa po nejakom čase k našim hlavným postavám a zistiť, ako sa im žije v neskoršom období ich života,“ hovorí Buchelová.
