Keď v roku 2015 uviedlo štúdio Pixar animovaný film V hlave, išlo o malú revolúciu vo veľkom svete komerčných rozprávok.
Hlavnou hrdinkou nebola princezná či poľudštené zvieratko, ale obyčajné desaťročné dievča Riley. Neprežívala dobrodružstvá na hranici mágie a akčného filmu, ale sťahovanie do iného mesta, stratu priateľstiev a nepohodu v rodine.
Okrem príbehu dal film navyše deťom a rodičom do rúk užitočný nástroj, ako vysvetliť a pochopiť rôzne procesy ľudskej mysle. Ako to v hlave vyzerá, keď sa nám niečo ukladá do pamäte a keď zabúdame, prečo si hocikedy začneme pospevovať otravnú pesničku z reklamy, ako prichádzajú sny a aj to, prečo neexistujú nesprávne emócie.
Na konci prvého filmu sa Riley podarilo znova nájsť stratenú dôveru v svet okolo seba a zistiť, že formujúce spomienky nemusia byť iba šťastné.
Takto to beží niekoľko nasledujúcich rokov, až kým na riadiacom pulte v jej hlave nepribudne červená a blikajúca kontrolka s nápisom Puberta. A práve tu sa začína V hlave 2, ktorý práve vstúpil do kín.
Nudu rodičia poznajú, sila Úzkosti ich prekvapí
Trinásťročná Riley je sympaticky obyčajná. Na brade a čele sa jej kde tu objavia vyrážky, počúva nenáročný pop, hrá milovaný hokej a v tíme má BFF (best friends forever - najlepšie priateľky, pozn.red.).
Jej pokojný život sa však rozsype z večera do rána, keď znenazdajky zasvieti kontrolka hlásajúca pubertu a stane sa to presne vtedy, keď má ísť na víkendové sústredenie. V riadiacom stredisku jej hlavy, kde doteraz sídlili hlavné emócie Radosť, Smútok, Hnev, Strach a Nechuť odrazu pribudne aj Úzkosť, Trápnosť, Závisť a Nuda.
Väčšina rodičov asi najrýchlejšie identifikuje Nudu. Otrávený výraz, hlava naklonená nabok, zhrbený postoj, vlasy v očiach. Nuda sa väčšinu času váľa na gauči s mobilom v ruke a do diela sa pustí vtedy, keď treba do obehu pustiť novú tínedžerskú zručnosť - sarkastické poznámky.
Očarujúci je aj ťarbavý a stále mlčiaci Trapas a možno trochu nespravodlivo odsunutá drobná Závisť.
Najväčšou hráčkou, ktorá zásadne zmení celú hru, je však Úzkosť.
