V Spojených štátoch je to pomerne ľahké. Kto chce zabiť, môže zabíjať bez toho, že by zabíjal naozaj. Na túto robotu sú nájomní vrahovia, to je už nejako zafixované v kolektívnej pamäti miestnej populácie.
Problém s manželom tyranom? Okrádajúcim obchodným partnerom? Prísnou a hysterickou matkou? Stačí vedieť, komu zavolať, nikto nebude klásť zbytočné otázky, ak dostane dobre zaplatené.
Z policajných štatistík vyplýva, že čím sa krajine viac ekonomicky darí, tým nájomných vrážd ubúda. No keď sa majú občania zle, krivka stúpa hore, pretože stúpa aj ich životná frustrácia a odhodlanie radikálne ju riešiť.
David Cronenberg pre SME: Chodiť na hrob je okej, ale stáť pred nádobou s popolom sa mi zdá čudné Čítajte V meste Houston sa ako nájomný vrah živil istý Gary Johnson. Nikdy však nikoho nezabil, iba sa tak tváril. V skutočnosti pracoval pre políciu a pomáhal jej odhaliť tých, čo mali v pláne dať niekoho zabiť.
Na stretnutia s nimi chodil so skrytým mikrofónom a dialóg viedol tak, aby ich na mieste mohla polícia usvedčiť. Policajti sa pritom skvelo zabávali na tom, ako postupoval, nepoznali vraj nikoho, kto mal taký herecký talent.
Jeho príbeh, zverejnený v časopise Texas Monthly, zaujal amerického režiséra Richarda Linklatera natoľko, že o ňom nakrútil film Hit Man. V Garym Johnsonovi našiel mimoriadne schopného hrdinu. Presne vedel, čo na koho zapôsobí, čo má komu povedať.
V civilnom povolaní bol totiž psychológ.
Ten učiteľ je zrazu sexy
Nezdá sa ti dnes nejaký sexy? Že som si to na ňom doteraz nevšimla... Komentujú dve študentky svojho učiteľa na prednáške zo psychológie.
Mali pravdu. Gary Johnson bol v ten deň nejaký iný. A to preto, že mal práve za sebou prvé týždne v novej "profesii".
