“A ja by som ho zastrelil! Aj stromy by som vyrúbal! Nech sa za nimi neskrýva, kujon jeden!” hovorí jašterica.
“V intraviláne?”, pýta sa vlk.
“Aj v extraviláne. Aj v Miláne a na Kube! Ej aľe by som si dau cigarku voňavú, v Havane ušúľanú žltými rúčkami krásnej mučačity,” odpovedá jašterica.
Zvieratko jašterička z tohto divadelného dialógu je metaforou na poslanca SNS Rudolfa Huliaka. Do dvoch viet sa zmestila poľovnícka vášeň, láska k cigarám aj “tradičný” vzťah k ženám. V jednom z rozhovorov napríklad hovoril, že v Očovej je na poriadok starostom práve muž, konkrétne on, ženám takáto funkcia nenáleží.
Žiadna ucelená medvedia komunita
V dystopickej rozprávkovej komédii Medveď, ktorú uviedlo bratislavské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, sa objavia len zvieratká. Hoci sa hrajú na ľudí.
A nehrajú v nej medvede. Ten je len jeden a čaká sa naňho.
Viac medveďov totiž na Slovensku nezostalo.
Iba Félix. Medveď z bratislavskej zoologickej záhrady, ktorý ako jediný prežil právnu smršť súčasných predstaviteľov rezortu ochrany životného prostredia.
Medveď
- Scénické čítanie režírovala Valéria Schulzová.
- Hrajú v nej Heňa Mičkovicová ako líška, Kristína Tormová ako kravička, Annamária Janeková ako prasiatko, Peter Kadlečík ako vlk, Martin Madej ako jašterica, Tereza Hladká ako Yoda a Matilda a Ela ako motýle.
- Reaguje na aktuálnu situáciu v oblasti ochrany prírody.
- Je reakciou na dezinformácie, nekompetentné riešenia a vyhlásenia a nezmyselné šírenie strachu.
- V premiére: 17. júna 2024 v DPOH
Líštička, nadšená z príchodu Félixa, už má pripravený aj med. Jašterica ale protestuje: "Nie nie nie! Nechceme tu vznik ucelenej medvedej komunity!" Odmieta čo i len pomyslieť na akékoľvek vítanie.
"Kde je naša agrárna podstata? A s nami sa neráta? Máme ostať jednou zarastenou džungľou a Západ nám bude potrubiami kradnúť vodu! My máme diamant – vodu! A toto sa nám niekto cez green dealy snaží ukradnúť!," hovorí jašterica a má v tom jasno.
"Fuj! Green deal! Fuj," pridáva sa i vlk.
Bolo by to smiešne, keby to nebolo tragické
Inscenácia zrkadlí, ako perfídne o ochrane prírody (a aj tých, čo pre ňu naozaj niečo robia) hovoríme na Slovensku po tom, ako po voľbách rezort životného prostredie prešiel pod nominantov Slovenskej národnej strany a ministrom sa stal Tomáš Taraba.
Ministerstvo životného prostredia je dnes podľa aktivistov z Klimatickej koalície a Priateľov Zeme aktuálne najhoršou inštitúciou v počte nesplnených úloh z Plánu obnovy a odolnosti SR.
"Ak bude envirorezort pokračovať ako doteraz, Slovensko môže prísť o viac ako tri miliardy eur,“ tvrdí Dana Mareková z Klimatickej koalície s tým, že Tarabov rezort nemá žiadne dokončené načas, ani splnené úlohy z Plánu obnovy. Z celkovo 13 úloh je osem nesplnených v termíne a päť úloh je splnených s miernym pokrokom.
Minister však oveľa častejšie ako o Pláne obnovy a jeho plnení hovorí posmešne o tom, ako sa v Bruseli zaoberajú vlkmi (a nie medveďom) len preto, lebo jeden z nich predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej zabil na rodinnej usadlosti poníka.
Hnus, grc, odpad, špina, píšu ženám. Ministerka zatiaľ chce, aby divadlo tešilo dušu Čítajte Motýlik si cení fakty
Diváci sa v predstavení bavia postupne na tom, ako jašterica fúka dym do akvária s komentárom: "veď išla chcípnuť (rastlinka, pozn. red.) a teraz ide roztlačiť ikebanu", aj pri slovách o tom, že keď nebudú emisie CO2, "začne tu byť výbušné prostredie a my sa zadusíme od kyslíka." Jašterica so svojím zdravým sedliackym rozumom to predsa vie, zdôrazňuje.
Vlk sa zase podobne neobratne ako Filip Kuffa vyvlieka z otázok na prelet vrtuľníkom v národnom parku či jazdenie na štvorkolke. Len mu to ide viac šarmantne ako štátnemu tajomníkovi v parlamente po rokovaní výboru pre životné prostredie, kde padol aj známy výrok o chránených muchách.
Herci Peter Kadlečík aj Martin Madej si reč tela i dikciu reči oboch politikov dobre naštudovali, potom stačilo pridať už len málo - ich citáty. Dialógy v hre totiž väčšinou vychádzajú zo skutočných výpovedí politikov, citujú z ich vyhlásení, tlačových besied či rozhovorov.
Ono by to celé bolo aj smiešne, keby to vlastne nebolo tragické. Uvedomenie, že sa to nedeje len v divadelnej komédii, ale v realite, je totiž tristné.
Našťastie sú v inscenácii aj rozumnejšie zvieratká a tak sa divák dozvie aj zaujímavé (a dôležité) fakty:
Že medveď je z 91 percent vegetarián, že poľovníci zabijú viac ľudí ako medvede a na Slovensku zomrelo viac ľudí po útoku krokodíla ako po napadnutí medveďom.
Alebo že za posledných dvadsať rokov zahynulo až 253 ľudí po páde zo stromu a skalného brala, 31 osôb usmrtil blesk, 22 skonalo po bodnutí sršňov, včiel a ôs a ďalších osemnásť ľudských životov majú na svedomí psy. Pri usmrtení medveďom ide o jediný prípad.
Niektoré zvieratká si fakty ctia až tak, že ich pre diváka aj riadne zazdrojujú. "Sú to údaje zo Štatistického úradu SR," zahlási motýlik Ela.
Ak politici nechcú, aby sa o nich objavovali vtipy, nemôžu byť smiešni, hovorí moderátor podcastu Piatoček Čítajte My sme les! Nie kaviarnici
"My sme les! Nie kaviarnici. V posledných rokoch som niekoľkokrát prešiel celým Slovenskom od Malaciek až po Medzilaborce, od Oravskej Polhory až po Komárno," hovorí vlk.
V prejdení Slovenska krížom-krážom cituje víkendový inauguračný prejav nového prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho.
Nasleduje smutno-trpké ironické vymenúvanie toho, ako sa tvári táto krajina. Zvieratká postupne hovoria, aká je "krásna, bohatá, plná lásky, humanity a súcitu".
Ako dôkaz zosumarizujú, o koľko poklesli rozpočty v jednotlivých národných parkoch. "Tatranský národný park mal doteraz príspevok 616-tisíc eur, dostal nula," informuje napríklad prasiatko. Predstavenie sa tak nemôže skončiť inak než v duchu nášho: dúfali sme v opak, dopadlo to ako vždy.
Do toho, ako zvieratá s nádejou spievajú záverečnú pieseň o tom, ako medveďa snáď "týchto pár stromov privedie domov", zaznie výstrel a Félix, posledný slovenský medveď, je mŕtvy.
Veď aj tak za všetko mohol on, ako vyznie v scénickom čítaní.
Medveď uzatvára tohtoročnú sériu scénických čítaní DPOH, ktorými reaguje na súčasné pálčivé témy, polarizujúce spoločnosť. Prvým bolo Odrežem ti hlavu!, ktoré vzniklo ako reakcia na nenávistné verbálne útoky či online vyhrážky, poslané verejne známym aj neznámym ženám. Biela pani z Abú Zabí zas reflektovala riadenie ministra kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej.
"Niekedy stačí iba nahlas zopakovať to, čo už bolo povedané. Slová ľudí, ktorí dnes rozhodujú, preniesť na javisko a nechať ich zaznieť," komentuje režisérka a šéfka DPOH Valeria Schulczová s tým, že nasledujúcu sezónu budú v projekte pokračovať.
