Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Zákulisie divadla je čarovný svet. Nikdy totiž neviete, na koho v ňom narazíte a čo sa tam práve deje. Skúšky, generálky, premiéry, predstavenia, prestavby scény… stále sa tam niečo hýbe, behá, žije.
Divadelné zákulisie však nie je iba „za javiskom“. Tentoraz vás vďaka našej rubrike Neviditeľní hrdinovia vezmeme na druhú stranu – za hľadisko. Tam, hneď vedľa pánov zvukárov, má svoj kútik aj jedna dôležitá osoba, ktorá nemôže chýbať na žiadnom opernom predstavení.
Vďaka nej totiž vieme, o čom speváci v operách vlastne spievajú a čo na javisku prežívajú. Zoznámte sa s profesiou titulkovača v Opere SND.
Obúvajú hercov, spevákov aj tanečníkov: Aj topánky vyrobené na mieru vás môžu otlačiť Čítajte Spievajú aj to, čo tam nikdy nebolo
Titulky v Opere SND sú nenahraditeľnou súčasťou každého predstavenia. A nielen tých, ktoré sú napísané a spievané v cudzích jazykoch. Aj slovenčina a čeština je niekedy z javiska do hľadiska ťažko zrozumiteľná. Titulky sú preto pre divákov kľúčom k porozumeniu deja.
Text libreta sa premieta na svetelnej tabuli nad javiskom v dvoch jazykoch – najčastejšie v slovenčine a v angličtine, niekedy aj v nemčine.
Ale teda, aby sme boli presní, nepremieta sa sám. Na načasovanie titulkov, aby správne zobrazovali to, čo práve speváci spievajú, dohliada v Opere SND realizátor titulkov Igor Pasek.
„Musím tu byť od začiatku do konca každého predstavenia a podrobne sledovať jeho priebeh, aby som titulky posúval správne v súlade s tým, čo sa spieva na javisku. Nemôžem si dovoliť vypadnúť ani na chvíľu. Zvukári či osvetľovači majú svojho inšpicienta, ktorý im hlási, kedy majú čo urobiť, ale ja sa musím spoliehať len sám na seba,“ hovorí o svojej práci Igor.
Každé predstavenie tak preňho znamená hodiny plného sústredenia. Aj keď sleduje text libreta a počuje spevákov, najdôležitejšou a najspoľahlivejšou navigáciou je preňho hudba.
„Dôležité je pre mňa sledovať text aj hudbu. Iba podľa textu by som nebol schopný správne nasadiť titulky, lebo niektorým spevákom nerozumieť, čo spievajú,“ vysvetľuje Igor.
„A niektorí speváci niekedy spievajú aj to, čo v librete ani nikdy nebolo napísané. Ale našťastie je pod tým orchester a z hudby sa dá všetko spoľahlivo odčítať. Dôležité je, aby mi na konci nezostali titulky, že opera sa už skončila a ja mám ešte štyri slajdy textu,“ dodáva so smiechom.
Realizátor titulkov v Opere SND Igor Pasek. (zdroj: Natália Dadíková)Spolieha sa iba na sluch
Hudobné vzdelanie, schopnosť orientovať sa v notovom zápise diela a sledovať tok hudby v notách je preto pre profesiu realizátora titulkov v opere nenahraditeľné.
Igor Pasek je navyše bývalý sólista Opery SND, preto má výhodu, že mnohé
diela pozná veľmi dôverne.
„Našťastie tým, že veľa tých opier som spieval ako spevák, viem, ako by to malo znieť a čo kedy ide. Náročné sú najmä časti, keď v ansámblových scénach spieva naraz viacero postáv. Napríklad Moreny vo Svätoplukovi si celkom skáču do reči. Ustriehnuť, čo práve ktorá spieva, a zobraziť to v titulkoch presne je potom celkom náročné,“ objasňuje.
A ak si predstavujete, že realizátor titulkov pri svojej práci vidí na javisko, ste na omyle. Aj preto sa musí spoľahnúť vyslovene len na svoj sluch.
Titulky má Igor Pasek rozdelené približne po dvoch riadkoch do slajdov v bežnej powerpointovej prezentácii, ktoré potom manuálne vo svojom počítači prepína. Ak sa skúša nový titul, ktorý ešte nemá nahodené titulky v prezentácii, je jeho náplňou práce vytvoriť ju.
„Dramaturgovia mi dodajú libreto a ja si text potom rozdeľujem do jednotlivých slajdov prezentácie. Každý je očíslovaný a čísla slajdov si pre jednoduchšiu orientáciu píšem aj do notového materiálu,“ približuje Igor.
V čase nášho stretnutia si práve takto pripravoval titulky k blížiacej sa premiére Madama Butterfly.
„Do skúšobného procesu potom vstupujem až v generálkovom týždni. Vtedy už musím mať prezentáciu urobenú a skontrolovanú dramaturgmi. Následne prídem na niekoľko skúšok dopredu, aby som sa zabehol. Zložitejšie sú nové, súčasné opery, ako bol napríklad Impresario Dotcom. Ale u Verdiho, Pucciniho či Mozarta je to pre mňa jednoduché, lebo poznám ich hudobné postupy, kedy sa končí fráza, kedy sa končí celá ária a podobne. To sa dá si osvojiť aj na dvoch-troch skúškach, ale nové, ťažké diela si človek musí naozaj napočúvať a dostať sa do toho,“ vysvetľuje Igor.
Bez nich by sa v divadle nehralo. Kto je sivá eminencia každého divadelného predstavenia? Čítajte Rozhodujú tempá a dirigenti
Aj keď sa to môže v súčasnosti zdať neuveriteľné, nahadzovanie titulkov v opere musí robiť živý človek. Nedá sa to nastaviť automaticky.
Každý dirigent má totiž svoje vlastné tempo.
„Ja mám pri každej opere napísané, koľko by približne mala trvať. Ale to je naozaj len orientačný údaj. Aj u toho istého dirigenta to môže byť každý raz rôzne. Odchýlky sú v celých minútach a to nie je možné nastaviť automaticky,“ objasňuje Igor.
„Kedysi sa hovorilo, že keď v Opere SND dirigoval Tibor Frešo a večer bol futbal, tak to bolo veľmi rýchle predstavenie,“ dodáva s úsmevom.
Veľký podiel však na tom majú aj diváci. Ak po výnimočných áriách či scénach spontánne tlieskajú, stroj by na tieto zdržania nedokázal reagovať.
„Teraz sme mali Nabucca a diváci boli takí nadšení, že tlieskali ako besní, až nevedeli prestať. Aj toto všetko vplýva na priebeh a dĺžku predstavení a tomu musím prispôsobiť tok titulkov,“ uzatvára Igor.
