Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Mesiac jún patrí deťom. Ale Slovenské národné divadlo na deti a mladých divákov myslí celý rok. V činohre sa hrá rozprávka Nebojsa, v opere Čert a Káča, Rusalka a veselá novinka Muflón Ancijáš, ktorá je vhodná pre všetky vekové kategórie.
Balet zase uvádza Zle strážené dievča, krehkú Popolušku, ale aj už rokmi overenú rozprávku takmer pre najmenších Narodil sa chrobáčik a nechýba obľúbený vianočný Luskáčik.
Pozrime sa teraz na inscenácie najznámejších rozprávok v dejinách SND.
O Šípkovej Ruženke
V českých aj slovenských divadlách bola veľmi obľúbená adaptácia rozprávkového príbehu O Šípkovej Ruženke od českého spisovateľa Jana Jílka. Autor predstavil tradičné motívy s niektorými obmenami, napríklad Ruženka sa každých sedem rokov zobudí a hľadá vyslobodenie, no musí to stihnúť do sto rokov. Napokon ju nevyslobodí jej princ, ale až jeho syn.
Originálny princ (Dušan Jamrich) totiž musí prejsť skúškami, aby princeznú oslobodil. V jednej však podľahne a namiesto boja za lásku ukrytú za tŕním si radšej vyberie náhradu Belasú kráľovnú (Eva Kristinová) aj s kráľovstvom.
V starobe však svoje správanie oľutuje a dá požehnanie svojmu synovi (Juraj Durdík v alternácii s Dušanom Tarageľom), aby princeznú konečne oslobodil.
Jílek tu teda rozohral aj témy vhodné pre staršie deti, ako citovú nestálosť, zradu či neodolateľnosť bohatstva a krásy.
Inscenácia bola zasadená do monumentálnej scény s dekoratívnymi praktikáblami rôznych rozmerov. Na vytvorenie rozprávkovej mágie a čarovanie tvorcovia využili tylové závesy, tmavé pozadie javiska či svetelné projekcie.
V úlohe Šípovej Ruženky alternovali Zuzana Cigánová a Zdena Studenková. Spektakulárnosť a strašidelnosť priam opernej scénografie (Pavol Mária Gábor) vyvažovala komická dvojica Maliara (František Dibarbora) a Kuchára (Anton Korenči).
Práve prítomnosť Dibarboru v tejto inscenácii hodnotili recenzenti ako potvrdenie oprávnenosti rozprávku vôbec uvádzať – keď sa taký veľký umelec dal nahovoriť na rozprávku, musí to stáť za to.
Bol to prvý rozprávkový titul v činohre pre deti po mnohých rokoch a režisér Juraj Sarvaš ho pripravil pri príležitosti Medzinárodného roku dieťaťa s premiérou 8. júna 1979.
Inscenácia O Šípkovej Ruženke v SND: Z. Studenková ako Ruženka (zdroj: archív SND)Popoluška
Ďalšou obľúbenou rozprávkovou postavou je Popoluška. Prokofievov baletný opus na libreto Nikolaja Volkova naštudoval v roku 1978 prvý slovenský choreograf Jozef Zajko (premiéra sa uskutočnila 7. 4. 1978).
Popolušku naštudoval Balet SND už trikrát. V roku 1951 v choreografii Stanislava Remara, potom prišla na rad Zajkova choreografia a v roku 2011 ju choreograficky pripravil Michael Corder.
Libreto aj hudba nechávajú širokú plochu na tanečné vyjadrenie jednotlivých akcií, pričom sa sústredia na kontrasty a jednotlivé charaktery: skromná Popoluška, láskavý, no slabošský otec, sebecká macocha s dvomi rozmaznanými dcérami, na druhej strane zase čarovný svet dobrej víly a rozprávkového sprievodu ako stelesnenie splnených túžob.
Vraj zvieratá a deti na javisko nepatria. V SND už boli na scéne korytnačky, psy aj škrečky Čítajte Choreograf Pavol Zajko zdôraznil práve fantastickosť rozprávkového sveta. Inscenácia bola plná farieb, svetiel, pestrých kostýmov, pantomimických scén, groteskných i lyrických výstupov.
Autorom scénografie bol znova Pavol Mária Gábor, ktorý postavil do protikladu pochmúrny, ťažkopádny dom i kráľovský palác z tradičných kulís s projekciami na tylovom závese.
Rolu Popolušky alternovali Zuzana Innemanová, Danica Pilzová a Gabriela Zahradníková a Princa Jurij P. Plavnik, Libor Vaculík a Pavel Vokoun.
Zajko vytvoril „petipovský“ balet s dôrazom na techniku a vonkajšiu formu, s množstvom efektných tanečných čísel. V inscenácii sa objavila celá plejáda tanečníc a tanečníkov, priestor dostali okrem členov súboru aj študenti tanečného oddelenia bratislavského konzervatória.
Okrem hlavných úloh bolo treba stvárniť modistky, klobučníčky, vtákov, ruže, listy, vločky, motýle, jelene (ktoré dopravili Popolušku na ples) a ďalšie postavy.
Inscenácia O Šípkovej Ruženke v SND: F. Dibarbora ako maliar, Š. Figura ako kuchár (zdroj: archív SND)Medovníková chalúpka
Aj do tretej rozprávkovej inscenácie, ktorú si pripomenieme, pripravil scénografiu Pavol Mária Gábor. Opera Engelberta Humperdincka Medovníková chalúpka na libreto Adely Wettovej mala premiéru 24. januára 1959 v réžii Štefana Hozu.
Išlo o režijne i výtvarne konvenčnejší titul, ktorý stvárňoval typické predstavy o tejto rozprávke. Cieľom bolo prilákať do opery aj najmenších divákov.
Na scéne stál kašírovaný kopec s jahodami aj chalúpka, bosorke trčal z tváre krivý nos a z prstov ostré pazúry. Podstatou interpretácie bolo poukázať na to, že vynachádzavosť, bystrosť a rozum spojený s ušľachtilým srdcom pomôžu prekonať aj najväčšie problémy.
Janka stvárnila Nina Hazuchová a Aničku Anna Martvoňová, Bosorku Helena Bartošová.
V minulosti bola návšteva SND výnimočným nedeľným zážitkom. Chlapci v košeliach a dievčatá v pančuškách a šatočkách, s vyčesanými vlasmi, kráčali väčšinou do opery alebo baletu.
V súčasnosti SND v mnohom prekračuje formát exkluzívnej inštitúcie. Pre deti sú v ponuke návštevy zákulisia, prespávačky a tvorivé workshopy, ktoré im umožňujú prijať divadlo za bežnú súčasť svojho života.
