Ľudia, ktorí idú na festival prvýkrát, by si mali zistiť, kam idú, hovorí Tichý zo SafetyCrew

BRAŇO TICHÝ o sebe hovorí, že je celoživotný humanitárny pracovník.

Venoval sa ľudsko-právnej, rozvojovej a vzdelávacej pomoci, viedol mimovládnu organizáciu Človek v ohrození. Počas pandémie budoval aj karanténne mestečko pre ľudí bez domova, keď vypukla vojna na Ukrajine, koordinoval pomoc na hraniciach a začal sa viac venovať krízovému riadeniu - téme, ktorá na Slovensku roky nefungovala. Od toho bol už len malý krok k téme bezpečnosti, v ktorej pôsobí teraz.

Po novom radí v bezpečnosti verejným podujatiam či festivalom. "Oddychovka to nie je za žiadnych okolností. Cieľová skupina je síce iná než v humanitárnej práci, stále sa však starám o ľudí - predtým to boli napríklad obete zemetrasenia, teraz sú to ľudia na festivaloch, koncertoch či zhromaždeniach," vysvetľuje.

S niektorými produkciami festivalov riešia v rámci SafetyCrew aj tému sexuálneho obťažovania. "Ukazuje sa totiž, že mnohé doteraz nemali stanovené pravidlá, ako s podobnou témou pracovať. Nemyslím si, že by to opomínali, skôr je to nové očakávanie zo strany návštevníčok," hovorí Tichý.

Ako sa zmenila bezpečnosť na festivaloch za posledné roky?

Festivaly všade na svete sa začali viac venovať bezpečnosti po sérii incidentov, ktoré sa diali na začiatku nového milénia. Do nášho prostredia prichádzajú podobné veci obyčajne s päť- až desaťročným oneskorením. Preto sa tomu začali mnohé festivaly na Slovensku dôraznejšie venovať až v posledných rokoch.

Festival Pohoda je v bezpečnosti headliner. Aj po vlastnej skúsenosti z roku 2009, keď sa vplyvom nepriaznivého počasia zrútil stan, sa tejto téme venuje výrazne viac ako iní. Dnes môžeme vidieť, že bezpečnosti sa venujú už aj menšie festivaly, či jednodňové koncerty.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rock, rap, folklór či elektronika. Letné festivaly prinášajú hudbu do všetkých regiónov Slovenska Čítajte 

Posledné dva-tri roky navyše pozorujem fenomén, keď prichádzajú veľké zahraničné produkcie a riešia s miestnymi organizátormi, ako majú zabezpečené špecifické veci ohľadom bezpečnosti návštevníkov a návštevníčok. Produkcie umelcov a umelkýň tak tlačia na to, na čo sa naši organizátori predtým nepozerali - či už ide o pocitovú bezpečnosť mladých ľudí, žien alebo špecifických skupín návštevníkov.

Zmenilo sa niečo pri organizovaní festivalov po teroristickom útoku na Tepláreň či atentáte na premiéra Roberta Fica?

Prešlo ešte málo času. No z toho mála, čo sa dá pozorovať, je vidieť, že veľké festivaly viac komunikujú s ozbrojenými zložkami a policajtmi. Vzájomne sa lepšie koordinujú. To je aj súčasť našej práce: snažíme sa byť „prekladateľmi“ medzi svetom policajných zložiek a požiadavkami usporiadateľov.

Zároveň sa viac skloňuje obmedzovanie práva na protesty v rámci zákona lex atentát aj pre bezpečnosť. Ide o správny prístup?

Myslím si, že nie. Sledujem diskusiu o tom, aké zmeny má legislatíva priniesť v zhromažďovacom práve a som presvedčený, že to nejde dobrým smerom. Už dnes majú samosprávy v spolupráci s policajným zborom dostatok možností obmedziť zhromaždenia v prípade, ak sa deje narušenie bezpečnosti či poriadku.

Nepovažujem legislatívu za potrebnú a rovnako si nemyslím, že prinesie väčšiu bezpečnosť. Súhlasím s tým, že protesty pred domami politikov, lekárov, úradníkov sú problematické. Ak vieme vyriešiť tento konkrétny bod, som za. No ak ho vyriešime tak, že akýkoľvek obyvateľ Námestia SNP sa bude sťažovať na protest a mesto ho preto zruší, nemá to zmysel.

Rozumiem, čo sa snažia riešiť. Považujem za užitočné, aby sa vyriešila ochrana obydlia, či súkromia. No spôsob, akým sa to deje nepovažujem za najlepší.

Čo môžu robiť organizátori festivalov pre lepšiu bezpečnosť?

Bezpečnosti môžu organizátori festivalov pomôcť na troch rôznych úrovniach. Prvou je príprava a dizajn festivalu. V tejto fáze si festivaly musia dávať pozor na to, či dizajnujú priestory, vstupy, výstupy a prechody tak, aby nevyvolávali zhustené prostredie, kde by mohlo prichádzať k tlačeniciam.

V tejto časti je na tom väčšina slovenských festivalov dobre. Robia to totiž roky a postupne svoje areály zlepšujú. Ale novovzniknutým festivalom a akciám s týmto pomáhame, pretože správny dizajn tvorí polovicu bezpečnosti.

Druhou úrovňou je zabezpečenie samotného priebehu akcie. Organizátorom a bezpečnostnej službe, ktorú si najímajú, musí byť jasné, čo sa pri vstupe kontrolujete, čo umožňujú vnášať do areálu, aké správanie sa od návštevníkov očakáva.

Zároveň chcete mať prehľad o tom, čo sa v priebehu festivalu v areáli deje. Viaceré festivaly dnes už majú dobrý kamerový dohľad a ľudí, ktorí sú vytrénovaní na to, aby sledovali priamo na festivale rizikové správanie.

Tretia úroveň je príprava na krízové scenáre. Tu ide o to, ako sú festivaly pripravené reagovať na rizikové situácie: či už je to blížiaca sa búrka, alebo riziko bezpečnostného incidentu. V súčasnosti sa mnohé festivaly poctivo pripravujú aj na takéto udalosti. Majú jasné postupy, vedia, kto rozhoduje o pozastavení, prípadne zrušení akcie, ako evakuovať, kde sú evakuačné trasy a ako sa to má oznámiť návštevníkom, aby nenastala panika.

Minulý rok sa rozhodli organizátori festivalu Atmosféra predčasne ukončiť podujatie pre búrky. Komunikovali ho včas a jasne a stretlo sa s pochopením a podporou návštevníkov aj širšej verejnosti. Ide o dobrý príklad?